Bratislava 21. novembra (TK KBS) V Bratislave sa v dňoch 20. a 21. novembra konalo medzinárodné stretnutie generálnych sekretárov biskupských konferencií strednej Európy, ktoré bolo zamerané na systémové výzvy v oblasti ochrany maloletých a zraniteľných dospelých, prevenciu zneužívania v cirkevnom prostredí a nastavovanie efektívnych mechanizmov podpory pre obete.
Zástupcovia Dikastéria pre náuku viery i odborníci zo Slovenska zdôraznili, že formálne smernice nepostačujú a je nevyhnutné budovať hlbokú kultúru zodpovednosti, transparentnosti a ľudskej empatie.
Foto: Peter Zimen
Sekretár disciplinárnej sekcie Dikastéria pre náuku viery arcibiskup Mons. John Joseph Kennedy vo svojom vystúpení poukázal na to, že zneužívanie sa dotýka samej podstaty dôveryhodnosti Cirkvi a vyžaduje si nekompromisný prístup. Upozornil, že zvykové a povrchné riešenia či iba administratívne presuny páchateľov situáciu neriešia: „Musíme mať veľmi jasné mechanizmy, zákony a prax, lebo iba tak je možná zmena kultúry.“ Pripomenul, že pri spravodlivom riešení prípadov je kľúčové mať potrebné zdroje a vôľu konať.
Na jeho príspevok nadviazala úradníčka dikastéria sestra Arcelia Hernandez Elizondová, ktorá navrhla model vnímania Cirkvi prostredníctvom metafory siete, v ktorej biskupi a spravodajské či administratívne zložky tvoria dve strany tej istej mince. Zdôraznila potrebu realistického a úprimného vnímania každodennej reality, medzigeneračného odovzdávania skúseností a systematickej výchovy k bratstvu. Pripomenula tiež, že „Cirkev sa neuspokojí s defenzívnym konaním, Cirkev kráča aj s preventívnou metódou“.
Foto: Peter Zimen
V rámci prezentácie slovenských skúseností Janka Bieščad, koordinátorka pre psychologickú podporu pri Komisii KBS pre ochranu maloletých v Cirkvi, vyzdvihla pokrok dosiahnutý komisiou, ktorej predsedá arcibiskup Marek Forgáč. Komisia spája odborníkov z kánonického a civilného práva, psychológie, psychoterapie aj pastorálnej starostlivosti, pričom stavila na interdisciplinárny prístup k riešeniu traumy.
Na celom Slovensku boli zriadené diecézne oznamovacie centrá s kontaktnými osobami, medzi ktorými pôsobia aj ženy, čo uľahčuje komunikáciu obetiam zneužitým mužským duchovenstvom. Pre obete, ktoré pociťujú obavy z priameho kontaktu s inštitúciami, komisia organizuje anonymné online stretnutia Nádej pre ranených, kde tím odborníkov odpovedá na otázky a buduje priestor bezpečia.
Foto: Peter Zimen
V rámci komisie boli zriadené aj dve špecializované koordinačné pozície – jedna pre hlásenia a druhá pre psychologickú pomoc obetiam, aby po nahlásení nezostali osamotené so svojimi psychickými následkami. Slovenský model kladie dôraz na vzdelávanie zohľadňujúce traumu a zdôrazňuje, že cieľom nie je vyvíjať na obete tlak k predčasnému odpusteniu, ale ponúknuť im korekčnú skúsenosť bezpečia a úcty. Janka Bieščad je presvedčená, že „konečným meradlom úspechu Cirkvi nebude počet prijatých smerníc, ale to, či človek zranený v cirkevnom prostredí pocíti, že jeho blaho je dôležitejšie ako povesť inštitúcie“.
O akademickom rozmere prevencie informoval riaditeľ Centra pre ochranu maloletých pri Teologickej fakulte KU v Košiciach a sudca Košickej arcidiecézy Andrej Kačmár. Informoval o vzdelávacom projekte Safeguarding, ktorý fakulta rozvíja od roku 2017 v spolupráci s Pápežskou Gregorovou univerzitou v Ríme. Špecializovaný kurz doteraz absolvovalo 82 študentov z radov kňazov, rehoľníkov aj laikov, pričom niektorí z nich tvoria jadro Komisie KBS a ďalší pôsobia v diecéznych oznamovacích úradoch. Systematická formácia prebieha aj u diakonov a novokňazov. Andrej Kačmár však upozornil: „Pri riešení problému sexuálneho zneužívania v Cirkvi na Slovensku sa uskutočnilo viacero aktivít, no vzhľadom na bolesť a utrpenie obetí to stále nestačí.“
Foto: Peter Zimen
Poukázal na to, že monitorované čísla neodrážajú plnú realitu a obetí je v spoločnosti výrazne viac. Zdôraznil potrebu citlivej komunikácie na zamedzenie retraumatizácie počas procesných konaní, poskytovanie špecifickej odbornej pomoci obetiam i páchateľom a podporu farností a spoločenstiev zasiahnutých traumou. Pre obnovenie dôveryhodnosti Cirkvi je podľa neho kľúčové udržiavať rovnováhu medzi transparentnosťou informovania a prísnou dôvernosťou ochraňujúcou identitu obetí.
Účastníci stretnutia sa napokon zaoberali špecifickými výzvami stredoeurópskeho regiónu, kde historické dedičstvo komunizmu, neprimeraný dôraz na lojalitu a mlčanlivosť a tabuizovanie sexuality dodnes vytvárajú zábrany pri hlásení zneužívania autoritami. Príspevky jednoznačne formulovali záväzok, že „vernosť Cirkvi nesmie nikdy znamenať mlčanie tvárou v tvár zneužívaniu“, pričom ochrana zranených a spravodlivosť musia mať vždy prednosť pred obranou mena či povesti akejkoľvek inštitúcie.
K správe bolo vydané FOTO.