Vymazávanie údajov z krstných matrík. COMECE vydala nové stanovisko

TK KBS, co, ml; kj | 20. 11. 2026 14:30



Foto: TV Lux

Brusel 20. novembra (TK KBS) V piatok 20. novembra 2026 zverejnila Komisia biskupských konferencií Európskej únie (COMECE) stanovisko, ktoré prináša podrobné odborné pripomienky k návrhu stanoviska generálneho advokáta Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-12/25, známej ako Bisdom Gent.

Dokument pripravený s podporou Právnej komisie COMECE sa zameriava na aspekty návrhu stanoviska, ktoré vyvolávajú obavy. Zároveň predkladá kľúčové argumenty, ktoré môžu podporiť alternatívny výklad prípadu a viesť k odlišným záverom.

Vzhľadom na možný dosah tohto konania na citlivú rovnováhu vzťahov medzi Cirkvou a štátom na vnútroštátnej úrovni COMECE dúfa, že konečné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ poskytne usmernenia, ktoré zabezpečia plnú ochranu krstných matrík pred vymazávaním údajov.

Hlavné body stanoviska COMECE sú uvedené nižšie.

Matriky sviatostí a matriky členov

Návrh stanoviska vychádza z predpokladu, že krstné matriky sú relevantné na určovanie členstva v náboženskej komunite. COMECE zdôrazňuje, že krstné matriky nezaznamenávajú aktuálne členstvo, ale dokumentujú historickú a sviatostnú skutočnosť.

Nevyhnutnosť spracúvania údajov o krste

Podľa COMECE generálny advokát pri posudzovaní „nevyhnutnosti“ vychádza z príliš úzkeho chápania účelu krstných matrík. Ich funkcia sa neobmedzuje iba na predchádzanie rizika „druhého krstu“ alebo na uľahčenie vysluhovania sviatosti. Návrh stanoviska totiž nezohľadňuje ďalšie využitie krstných matrík v živote Cirkvi, napríklad určovanie sviatostného a kánonického stavu, zaznamenávanie následných poznámok, vydávanie spoľahlivých potvrdení počas celého života človeka či ochranu práv a záujmov tretích osôb.

Skutočnosť, že systém krstných matrík by sa teoreticky mohol obísť tým, že človek zatají svoj predchádzajúci krst, podľa COMECE neznamená, že tento systém je zbytočný alebo nevhodný.

Návrh stanoviska poukazuje aj na možné alternatívy uchovávania údajov o krste. Ide napríklad o komunikáciu s Cirkvou v súvislosti so žiadosťou o vymazanie údajov alebo o kánon 876, ktorý za určitých podmienok umožňuje preukázať udelenie krstu výpoveďou svedka alebo prísahou pokrsteného človeka. Ako však vysvetľuje stanovisko COMECE (s. 4 – 5), tieto alternatívy nemožno považovať za dostatočne spoľahlivé.

Vyvažovanie záujmov

Po zohľadnení všetkých okolností prípadu by podľa COMECE mali „závažné oprávnené dôvody“, na ktoré sa odvoláva Cirkev, v zásade prevážiť nad záujmami, právami a slobodami dotknutej osoby, ktorej údaje sa spracúvajú.

Stanovisko COMECE v tejto súvislosti uvádza viacero argumentov:

• V Katolíckej cirkvi je krst „bránou“ k ostatným sviatostiam. Akýkoľvek zásah do fungovania krstných matrík by mal negatívny dosah aj na všetky ostatné sviatosti a sťažoval by činnosť Cirkvi.

• Individuálny rozmer náboženskej slobody by sa mal posudzovať rovnocenne s jej kolektívnym a inštitucionálnym rozmerom.

• Pri vyvažovaní dotknutých záujmov pripisuje návrh stanoviska neprimerane veľkú váhu skutočnosti, že pokrstená osoba nedala súhlas.

• Záznam o krste nemusí nevyhnutne vypovedať o súčasnej viere, presvedčení alebo aktuálnej náboženskej príslušnosti pokrsteného človeka.

• COMECE nesúhlasí s tým, aby sa osobitný význam pripisoval emocionálnemu utrpeniu vyplývajúcemu z neprijatia skutočnosti, že údaje o krste zostávajú zachované. Takýto prístup by mohol mať ďalekosiahle dôsledky pre mnohé kategórie historických, vzdelávacích, profesijných a inštitucionálnych záznamov, a dokonca aj pre matriky občianskeho stavu. Pre Cirkev ako prevádzkovateľa údajov by navyše bolo veľmi náročné posudzovať čisto subjektívne dôvody.

• Stanovisko poukazuje aj na význam nedávno zverejnených usmernení Európskeho výboru pre ochranu údajov o spracúvaní osobných údajov na základe oprávneného záujmu.

Archivácia vo verejnom záujme a na účely historického výskumu

COMECE zdôrazňuje, že pojem „verejný záujem“ by sa nemal vykladať príliš reštriktívne a že hodnota archívov spočíva aj v ich celistvosti. Návrh stanoviska podľa nej prijíma príliš úzke chápanie „historického výskumu“ a neprimerane podceňuje význam krstných matrík pre genealogický výskum.

Poznámky na okraji matriky

Návrh stanoviska odmieta riešenie v podobe doplnenia okrajovej poznámky ku krstnému záznamu, ktorá by vyjadrovala vôľu dotknutej pokrstenej osoby. Stanovisko COMECE v tejto súvislosti predkladá niekoľko kritických pripomienok:

• Prístup navrhovaný v stanovisku môže viesť k zvýšeniu rozsahu spracúvania osobných údajov.

• Porovnávanie krstných matrík s komerčnými databázami je podľa COMECE veľmi nevhodné.

• Meno, priezvisko a dátum narodenia pokrstenej osoby nepredstavujú nadbytočné ani vedľajšie údaje z hľadiska zásady minimalizácie údajov. Ich odstránením by sa matrikové záznamy zbavili svojho podstatného obsahu, hodnoty a účelu.

• Negatívny dosah vymazania údajov na práva a záujmy tretích osôb by si zaslúžil väčšiu pozornosť.

• Návrh stanoviska potvrdzuje, že doktrinálne otázky sú vylúčené z právomoci zasahovania EÚ. Táto zásada sa vzťahuje aj na kánonické právo.

• Používanie praktických riešení, ako sú nepriehľadné nálepky alebo podobné fyzické zásahy do dokumentov, je podľa COMECE ťažko zlučiteľné so zásadami autentickosti, celistvosti a spoľahlivosti archívov, ktoré sú základom uchovávania historických záznamov v celej EÚ.

• Prax Cirkvi spočívajúca v dopĺňaní okrajových poznámok nemá „nahrádzať“ vymazanie údajov ani ho realizovať. Ide o právne riešenie určené pre situácie, keď vymazanie za žiadnych okolností nie je možné. Táto nemožnosť vyplýva zo skutočnosti, že údaje o pokrstenej osobe sa vzťahujú na udalosť, ktorá sa skutočne stala.

Výklad kánonického práva v rámci právneho poriadku EÚ

COMECE vo svojom dokumente zdôrazňuje, že súdy EÚ a vnútroštátne súdy by nemali vykladať ustanovenia kánonického práva izolovane, bez zohľadnenia ich právneho a doktrinálneho kontextu. Zároveň by sa mali vyvarovať pripisovania takýchto ustanoveniam významov, ktoré sú v rozpore s autoritatívnym výkladom prijatým v rámci právneho poriadku Cirkvi.

COMECE v tejto súvislosti vyjadruje prekvapenie nad tým, že návrh stanoviska vôbec neodkazuje na vysvetľujúcu nótu Dikastéria Svätej stolice pre legislatívne texty, ktorá bola prijatá 7. apríla 2025.

Praktické dôsledky a právna neistota

Prístup navrhovaný v stanovisku by podľa COMECE viedol k nadmernej proceduralizácii, značnej právnej neistote pre cirkevné subjekty zodpovedné za spracúvanie údajov a pravdepodobnému nárastu súdnych sporov. Negatívne dôsledky by sa dotkli aj prostredí s obmedzenými administratívnymi kapacitami, ako sú farnosti. Ohrozená by bola tiež možnosť zachovať v rámci Cirkvi jednotnú a konzistentnú prax.

COMECE sleduje prípad C-12/25, Bisdom Gent, od jeho začiatku pred Súdnym dvorom Európskej únie. V septembri 2026 pripravil sekretariát COMECE stanovisko, ktorým reagoval na pojednávanie v tomto konaní. V októbri 2026, po zverejnení návrhu stanoviska generálneho advokáta, sekretariát vydal stručnú predbežnú reakciu.

Vzhľadom na možný dosah tohto konania na citlivú rovnováhu vzťahov medzi Cirkvou a štátom na vnútroštátnej úrovni COMECE dúfa, že konečné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ poskytne usmernenia, ktoré zabezpečia plnú ochranu krstných matrík pred vymazávaním údajov.

Stiahnuť stanovisko COMECE (v angličtine)

Zdroj: COMECE



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2026