Vatikán 18. novembra (TK KBS) Pápež Lev XIV. v dňoch 6. až 17. novembra 2026 navštívil Južnú Ameriku. Počas 12-dňového putovania zavítal do Uruguaja, Argentíny, rodnej vlasti svojho predchodcu, a do Peru, svojej „druhej vlasti“. Udalosti šiestej apoštolskej cesty pápeža Leva XIV. do Južnej Ameriky rezonujú v srdciach miliónov ľudí nielen v navštívených krajinách.
Počas dvanástich dní prekonal Svätý Otec celkovo 31 964 km – z toho 31 004 leteckých kilometrov vzduchom pri dvanástich letoch a dvoch preletoch vrtuľníkom – a v pätnástich mestách a lokalitách všetkých troch krajín splnil všetkých 53 oficiálnych bodov programu, teda celkovo 68 položiek itinerára vrátane všetkých presunov.
Srdcom programu apoštolskej cesty bolo deväť verejných svätých omší (dve v Uruguaji, tri v Argentíne a štyri v Peru, doplnené o jednu súkromnú bohoslužbu) a celkovo 36 oficiálnych vystúpení v španielčine – homílií, príhovorov, pozdravov a dvoch modlitieb Anjel Pána, ku ktorým treba pripočítať aj pozdravy z balkóna a apoštolské požehnania.
Celková účasť na všetkých deviatich verejných svätých omšiach dosiahla podľa oficiálnych údajov Tlačového strediska Svätej stolice a miestnych štátnych úradov približne 6,86 až 7,36 milióna veriacich. Celková priama účasť na všetkých bodoch programu predstavuje podľa oficiálnych údajov a kapacitných odhadov približne 7,2 až 8,0 milióna ľudí.
Financovanie apoštolskej cesty
Financovanie apoštolskej cesty bolo vo všetkých troch krajinách jasne rozdelené medzi miestnu Katolícku cirkev a hostiteľské štáty, lebo pápež Lev XIV. navštívil Južnú Ameriku nielen ako pastier univerzálnej Cirkvi, ale aj ako štátny predstaviteľ Vatikánu.
Pastoračný a liturgický program – od výstavby oltárov až po ozvučenie – hradili biskupské konferencie a diecézy zo zbierok veriacich a darov; napríklad v Uruguaji Cirkev pokryla celý svoj rozpočet vo výške 2,7 milióna amerických dolárov z vlastných zdrojov a prebytok venovala na sociálne a štipendijné fondy.
Štáty a samosprávy naproti tomu zaisťovali bezpečnosť, zdravotnú službu a upratovanie verejných priestranstiev, pričom organizačné náklady výrazne znižovalo nasadenie takmer 70-tisíc dobrovoľníkov (viac ako 3 500 v Uruguaji, 25 077 v Argentíne a okolo 40-tisíc v Peru).
Vynaložené verejné prostriedky sa navyše hostiteľským ekonomikám niekoľkonásobne vrátili v podobe tržieb za ubytovanie, dopravu, stravovanie a zákazky pre domácich dodávateľov v celkovom odhadovanom obrate okolo 500 miliónov dolárov: konkrétne v Argentíne dosiahli náklady na zabezpečenie a infraštruktúru približne 30 miliónov dolárov (48 miliárd pesos), zatiaľ čo podľa Konfederácie stredných podnikov (CAME) priniesli verejné služby obrat 3 406 miliónov, čo náklady 27-násobne prevýšilo a prinieslo do rozpočtov štátu i obcí významné daňové príjmy.
Prvé ohlasy
Značný ohlas vzbudila apoštolská cesta tiež v samotných juhoamerických médiách, ktoré sa zhodujú, že návšteva Leva XIV. dokázala aspoň na čas preklenúť hlboké spoločenské a politické priekopy v regióne. V tradične sekulárnom Uruguaji komentátori vyzdvihli nečakané privítanie desaťtisícov obyvateľov Montevidea i slová prezidenta Yamandúa Orsiho, podľa ktorého krajina po tejto návšteve „už nebude rovnaká“.
Argentínska tlač upozornila na trojdňové politické upokojenie a na pápežov dôraz na sociálnu súdržnosť, ochranu najzraniteľnejších a upokojenie konfrontačného slovníka vo verejnom priestore. V Peru potom médiá oslavovali cestu ako radostný návrat pastiera, ktorý krajine dve desaťročia slúžil a dokázal v nej prebudiť vlnu národnej jednoty a nádeje.
Svoje vlastné dojmy z dvanásťdňovej púte zhrnul Lev XIV. na tlačovej konferencii na spiatočnom lete z Limy do Ríma, keď cestu po troch odlišných, avšak vierou a kultúrou spätých krajinách označil slovami „magnifica humanitas“ – ako hlboký zážitok s ľuďmi a veľký dar ľudstva. S vďačnosťou Bohu, lekárom i modlitbám veriacich uviedol, že náročný program zvládol vnútorne pokojný i necelý mesiac po októbrovej operácii pľúcneho nádoru.
Malú katolícku komunitu v Uruguaji prirovnal k evanjeliovému horčičnému zrnku a betlehemskému kvasu, ktorý dokáže zanechať hlbokú stopu i v sekulárnej spoločnosti.
K návšteve Argentíny a stretnutiu s prezidentom Javierom Mileiom uviedol, že jeho posolstvo nie je politické a nenechá sa zatlačiť ani doprava, ani doľava, ale vychádza z evanjelia a sociálnej náuky Cirkvi, ktorá ponúka pohľad na stabilizáciu, podporu strednej triedy a zvládnutie umelo vyvolávanej polarizácie.
V Peru potom ocenil spontánnu zbožnosť veriacich, povzbudil miestnych biskupov k rozvinutiu prebudenej jednoty a znovu potvrdil záväzok Cirkvi sprevádzať obete zneužívania na ceste k spravodlivosti a uzdraveniu. Celou svojou službou i posolstvom pre región zarámoval výzvu k budovaniu mostov, dialógu a zmiereniu: „Menej polemík, menej vojny, menej rozdelenia.“
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia, redakčne upravené