Vatikán 17. novembra (TK KBS) Takmer 150 pápežov je zvečnených na mramorovej tabuli v predsieni Baziliky svätého Petra: všetci našli svoj posledný odpočinok v najväčšom chráme kresťanstva. Mená ako Pius XI., Pavol VI. či Ján Pavol I. zdobia rakvy v nízkych kryptách pod bazilikou. Avšak v bezprostrednej blízkosti hrobovej kaplnky Benedikta XVI. sa na dvoch skôr skromných sarkofágoch v latinčine vynímajú mená „Kristína Švédska“ a „Šarlota Cyperská“. Čo robia dva ženské hroby v pápežskej bazilike, ktorá je svetoznámym miestom posledného odpočinku Kristových námestníkov?
„V Bazilike svätého Petra sa nachádzajú dokonca štyri hroby významných kresťanských žien,“ vysvetľuje vedúci vatikánskej katedrály Pietro Zander. Skutočnosť, že jaskyne pod Bazilikou svätého Petra sú určené výlučne ako miesto posledného odpočinku pre pápežov, je tradícia, ktorá sa začala až s pohrebom svätého Pia X. v roku 1914. Šarlota Cyperská (1444 – 1487) a Kristína Švédska (1626 – 1689) tam však ležali už celé storočia.
Hore v bazilike sa navyše nachádzajú hroby Márie Klementíny Sobieskej-Stuartovej (1702 – 1735) a Matildy z Canossy (1046 – 1115). Žiadna z týchto štyroch žien nie je svätá, no reprezentujú významné šľachtické rody a udalosti svetového historického významu.
„Púť do Canossy“
„Matilda z Canossy bola v stredoveku veľkou patrónkou Katolíckej cirkvi,“ hovorí Pietro Zander. V takzvanom spore o investitúru, teda o právo menovať biskupov, sa Henrich IV. chcel presadiť proti pápežovi Gregorovi VII., za čo bol exkomunikovaný, čo mu hrozilo stratou celej moci. Ako jediné východisko videl pokornú púť do rodového hradu markgrófky Matildy, kde bol Gregor hosťom.
Táto scéna z roku 1077 je zachytená na reliéfe na Matildinom hrobe v pravej bočnej lodi Baziliky svätého Petra: Henrich IV. kľačí v kajúcom rúchu pred pápežom a z pravej strany mu Matilda podáva ruku. Aj na jej príhovor Gregor VII. zrušil cirkevnú kliatbu proti nemeckému panovníkovi. Socha Matildy nad sarkofágom ju zobrazuje so žezlom, kľúčom svätého Petra a pápežskou korunou – tiarou. Po jej smrti v roku 1115 bola pochovaná v opátstve pri Mantove. V roku 1634 však Urban VIII. preniesol relikvie tejto obhajkyne viery do pápežskej baziliky.
Dokonalý trojuholník s Jánom Pavlom II.
Len pár krokov ďalej sa nachádza pomník Kristíny Švédskej, ktorej telo však odpočíva v krypte. Dcéra kráľa Gustáva II. Adolfa nastúpila na trón vo veku 18 rokov. O desať rokov neskôr sa vzdala trónu, konvertovala na katolícku vieru a v roku 1655 odišla do Ríma, kde bola táto excentrická žena oslavovaná ako „trofej protireformácie“. Jej príbeh sa – hoci s veľkou dávkou fantázie – dostal aj na filmové plátno: vo filme Kráľovná Kristína (1933) stvárňuje Greta Garbo túto panovníčku ako dámu v mužskom oblečení.
Kristínin pamätný monument v Bazilike sv. Petra tvorí spolu s pomníkom Matildy z Canossy a pohrebnou kaplnkou svätého Jána Pavla II. (1978 – 2005) takmer dokonalý trojuholník. Po svojom blahorečení v roku 2011 bol poľský pápež prenesený práve do tejto kaplnky.
Posledná kráľovná z rodu Stuartovcov
Predtým sa jeho hrob nachádzal vo Vatikánskych kryptách – tam, kde bol koncom roka 2022 pochovaný nemecký pápež Benedikt XVI., opäť „tvárou v tvár“ sarkofágom Kristíny Švédskej a Šarloty z Lusignanu-Savojska, zosadenej cyperskej kráľovnej. Z trónu ju vytlačil jej intrigánsky nevlastný brat, opustil ju manžel, schudobnela a bola ponížená, no hneď traja pápeži sa jej ujali a vzdali jej česť kráľovským pohrebom vo Vatikánskych kryptách.
Aj štvrtá žena pochovaná v Bazilike svätého Petra zdieľa skôr smutný osud: Mária Klementína, vnučka posledného poľského kráľa Jána III. Sobieskeho, sa v Ríme vydala za v exile žijúceho anglického následníka trónu Jakuba Františka Eduarda Stuarta (1688 – 1766), potomka katolíckej kráľovnej Márie Stuartovej. Keď Mária Klementína zomrela vo veku len 32 rokov, pápež Klement XII. nariadil taký pompézny smútočný obrad, akoby zomrel pápež. Hrobkový pamätník poslednej anglickej katolíckej titulárnej kráľovnej sa nachádza v ľavej bočnej lodi Baziliky sv. Petra, priamo nad schodiskom vedúcim ku kupole.
Zdroj: Kathpress, redakčne upravené