Peru 16. novembra (VaticanNews) V nedeľu 15. novembra sa Svätý Otec stretol s veriacimi v národnom archeologickom parku Saqsaywaman nad peruánskym mestom Cusco.
V homílii vyzdvihol ľudovú zbožnosť ako jednu z najkrajších ciest, ktorými sa Boh približuje ľuďom v ich vlastnej kultúre a histórii, a vyzval prítomných, aby sa náboženské slávnosti a tradície stali v čase poznačenom rozkolmi „školou bratstva a lásky“. Ľudovú zbožnosť v Peru označil za hlboko mariánsku. Na záver daroval Panne Márii, Kráľovnej Betlehema, Zlatú ružu.
HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA Stretnutie s veriacimi a predstaviteľmi ľudovej zbožnosti Cusco, Národný archeologický park Saqsaywaman Nedeľa 15. novembra 2026
Drahí bratia a sestry,
na začiatku tohto stretnutia by som chcel predovšetkým vyjadriť vďačnosť Bohu za život a službu arcibiskupa Cusca Mons. Richarda Daniela Alarcóna Urrutiu, ktorý sa tak veľmi pričinil o túto cestu a s ktorým som sa chcel po príchode sem stretnúť. V jednote so všetkými svojimi bratmi biskupmi uisťujem o svojich modlitbách za jeho večné odpočinutie. Prosím nášho Pána Ježiša Krista, aby jemu udelil odmenu spravodlivých a všetkým, ktorí trpia jeho odchodom, útechu, ktorá pramení z viery vo Zmŕtvychvstalého.
Krása tohto miesta, ktoré nás dnes ráno prijíma, je nepopierateľná. Saqsaywaman sa ako kamenný oltár týči k andskému nebu, kam dávni obyvatelia vystupovali hľadať božské. Naša kresťanská viera nám však umožnila pochopiť, že v skutočnosti je to Boh, kto zostupuje a hľadá svojich synov a dcéry. Vstupuje do srdca pripraveného prijať ho a žiada od neho odvážne a jednoduché „áno“, aké vyslovila Panna Mária a ktoré navždy zmenilo dejiny.
Našu liturgiu sme totiž začali antifónou: „Zdravas’, svätá Matka. Ty si porodila Kráľa, ktorý večne vládne nad nebom i zemou“ (Rímsky misál, Spoločné omše na sviatky preblahoslavenej Panny Márie, I, v Cezročnom období, 1, úvodná antifóna). Evanjelium, ktoré sme práve počuli, nám zasa pripomenulo Máriinu radosť, keď anjelovi povedala svoje „áno“, aby sa stala Božou Matkou a dala svetu Ježiša.
Oba texty nás pozývajú hľadieť na Pannu Máriu ako na tú, ktorá nás privádza k stretnutiu s Kristom. Ona sama ho očakávala ako Mesiáša v prostredí nábožnej rodiny, v ktorej ju rodičia učili modliť sa, rozjímať nad Božím slovom a žiť podľa Zákona Najvyššieho. Tak bola pripravená na stretnutie s Pánom, pozorná a prítomná, schopná rozpoznať jeho hlas v anjelovi, jeho poslovi, a prijať výzvu jedinečného poslania pre spásu ľudstva.
Pán sa jej prihovoril v jej dome v Nazarete, uprostred každodenného života a medzi jej blízkymi, v prostredí bohatom na symboly, ktoré dôverne poznala, v jej vlastnom jazyku a prostredníctvom znamení jej kultúry. Takto koná Boh. Hľadá najvhodnejšie spôsoby a chvíle, aby sa k nám priblížil, aby sme sa s ním všetci mohli stretnúť, porozumieť jeho slovám, obrátiť sa a dosiahnuť spásu. Po celé tisícročia sa toto tajomstvo obnovovalo v najrozličnejších prostrediach, vždy však s tou istou ochotou Všemohúceho stať sa pre nás malým, prihovoriť sa nám a prijať nás. Jedným z najkrajších spôsobov, akými sa to uskutočnilo, je ľudová zbožnosť.
V nej sa pamiatka predkov, viera rodín, láska k Ježišovi Kristovi, dôvera v jeho svätú Matku a úcta k svätým vyjadrujú hudbou, tancom, obrazmi a mnohými ďalšími formami, ktoré sú vlastné dejinám a identite jednotlivých národov. Náboženská slávnosť, púť či procesia preto nie sú iba kultúrnym prejavom: za každým obrazom, spevom, sľubom a znamením je spoločenstvo sŕdc, ktoré hľadajú Boha, a priateľský hlas, ktorý z neba odpovedá a približuje sa k nim.
Ide teda o to, aby sme tradičné prejavy zbožnosti prežívali ako príležitosti na stretnutie s Pánom a na jeho ohlasovanie, predovšetkým vo farnostiach, bratstvách a hnutiach a potom aj vo svete. Ako tí, ktorí prijali evanjelium a sú poslaní evanjelizovať, máme ohlasovať Krista, Zmŕtvychvstalého, pripravení svedčiť o radosti z poznania evanjelia a zo života podľa neho v láske k Bohu a k blížnemu. Preto pápež František označil ľudovú zbožnosť za „autentické vyjadrenie spontánnej misijnej činnosti Božieho ľudu“ (apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 122) a za „prejav bohumilého života oživovaného činnosťou Ducha Svätého, ktorý bol vyliaty do našich sŕdc (porov. Rim 5, 5)“ (tamže, 125).
V evanjeliovom rozprávaní, ktoré sme práve počuli, je však ešte jeden aspekt, pri ktorom by som sa chcel pristaviť: prostredie spoločenstva, do ktorého je zasadené tajomstvo Zvestovania. Ako sme spomenuli, Mária dozrieva vo viere tým, že žije v spoločenstve, a aj po Zvestovaní sa naďalej delí o každodenný život s bratmi a sestrami vo svojom okolí. Stretnutie s Bohom ju neizoluje ani nevzďaľuje od ostatných. Naopak, robí z nej strážkyňu daru, ktorý v nej rastie pre dobro všetkých, jej spoluobčanov i celého ľudstva. Viera neoddeľuje, ale spája s Bohom a s druhými.
To je dôležité najmä v čase, akým je ten náš, poznačenom rozdeleniami, ranami, nedôverou a situáciami, pre ktoré muži a ženy len ťažko uznávajú, že patria do tej istej rodiny a sú synmi a dcérami toho istého Otca.
V takomto kontexte môžu náboženské tradície veľmi pomôcť, pretože vytvárajú priestory, kde sa ľudia stretávajú vo svetle viery a lásky. Procesia môže priviesť na spoločnú cestu aj ľudí s odlišnými názormi. Púť môže spojiť celé rodiny. Slávenie môže zhromaždiť spoločenstvo. Slávnosť patróna sa môže stať príležitosťou na zmierenie, prosbu o odpustenie a nový začiatok. A to je znamenie, ktoré môže siahať ďaleko za hranice mestečka či regiónu a prispieť k tomu, aby sa vo svete šírila kultúra spolužitia, vzájomnej pozornosti a pokoja.
Preto vás pozývam, aby ste z týchto slávností urobili školu bratstva a lásky, v ktorej budete spoločne pracovať, modliť sa i zabávať sa a starať sa aj o tých, ktorí sú v núdzi, aby radosť patrila všetkým a aby ju všetci mohli prežívať v jednote pred Bohom.
Ľudové tradície so svojimi symbolmi a spôsobmi slávenia, preniknuté hodnotami spoločenstva a kresťanskej solidarity, sú neoceniteľným pokladom dobrých ponaučení, najmä pre nové generácie. V tejto súvislosti je dôležité zapájať mladých do aktivít, prijímať a oceňovať ich prínos, načúvať im, spolupracovať s nimi a tam, kde je to potrebné, aj tradície obnovovať. Budúcnosť zvykov nespočíva iba v uchovávaní toho, čo sme prijali, ale aj v jeho živom odovzdávaní. Každá generácia prijíma dedičstvo a má zodpovednosť odovzdať ho ďalej obohatené a obnovené, bez strachu otvárať nové cesty a používať nové nástroje. Dôležité je skôr dbať na podstatu formácie: napríklad oboznamovať mladých s dejinami spásy a so životmi svätých a pomáhať im hlbšie ich spoznávať, vysvetľovať im kresťanský význam slávnostných chvíľ, deliť sa s nimi o Božie slovo a učiť ich sláviť vieru v Cirkvi (porov. František, Homília pri svätej omši k Dňu bratstiev a ľudovej zbožnosti, 5. mája 2013). Ide o to, aby sa prostredníctvom tradícií odovzdávala živá skúsenosť kresťanského života, ktorý neprestajne rastie a obnovuje sa okolo oltára, kde je Eucharistia stredom a prameňom života (porov. Druhý vatikánsky koncil, dogmatická konštitúcia Lumen gentium, 11).
Na tejto ceste má Panna Mária osobitné miesto. Ľudová zbožnosť v Peru je aj hlboko mariánska. Svedčí o tom mozaika vo Vatikánskych záhradách, ktorú som minulý rok požehnal a ktorá zobrazuje rozličné tituly, pod ktorými Panna Mária sprevádza tento ľud, pozná jeho radosti i bolesti a učí ho dúfať.
Rovnako nám to nádherne pripomína hymnus Hanacpachap, ktorý zložil misionár Pérez Bocanegra a ktorý oslavuje a vzýva Pannu Máriu poetickými metaforami, ktoré sú zároveň teologicky hlboké i konkrétne, blízke andskej kultúre a životu. Tento hymnus spolu s majstrovským dielom, ktorým je kostol svätého Petra apoštola v Andahuaylillas, a ďalšími svedectvami tvorivého a pozorného ohlasovania nám ukazuje, že každá forma zbožnosti nachádza svoj zmysel vtedy, keď všetkých zhromažďuje okolo Ježiša a po jeho stopách ich vedie do neba. Preto by som chcel Panne Márii, Kráľovnej Betlehema (Reina de Belén), Matke a Ochrankyni Cusca, zveriť cestu obnovy ľudovej zbožnosti.
O chvíľu tak urobíme spoločne, duchovne zjednotení, pri odovzdaní Zlatej ruže. Budeme prosiť Pannu Máriu, aby nás uchovávala vo svojom srdci, darovala pokoj tejto zemi, dala silu trpiacim a nám všetkým udelila milosť kráčať spoločne v láske svojho Syna. O to prosíme. Nech sa tak stane.
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia