Cirkev si dnes pripomína svätú Margitu Škótsku a svätú Gertrúdu z Helfty

TK KBS, zs, wi, ml; pz | 16. 11. 2026 07:30


Bratislava 16. novembra (TK KBS) Katolícka cirkev si dnes pripomína svätú Margitu Škótsku, kráľovnú a patrónku Škótska (na snímke), a svätú Gertrúdu z Helfty, nemeckú cisterciánsku mníšku a mystičku. Obe ženy žili v stredoveku a svojím životom zanechali výraznú stopu v duchovných dejinách Cirkvi.

Svätá Margita Škótska: Kráľovná, ktorá sa starala o chudobných

Svätá Margita sa narodila približne v rokoch 1046 – 1047 v Uhorsku, kde jej rodina žila v exile. Neskôr sa presťahovala do Anglicka a po udalostiach spojených s normanským dobytím krajiny našla útočisko na škótskom kráľovskom dvore. Okolo roku 1069 sa vydala za škótskeho kráľa Malcolma III. a stala sa kráľovnou. Mali spolu osem detí. Margita sa usilovala o obnovu náboženského života v krajine. Podporovala kresťanskú výchovu, zakladanie škôl a cirkevných inštitúcií. Založila benediktínske opátstvo v Dunfermline a osobitnú pozornosť venovala chudobným, chorým a väzňom, ktorých pravidelne navštevovala. Zomrela 16. novembra 1093 v Edinburghu, krátko po tom, ako sa dozvedela o smrti svojho manžela v boji. V roku 1251 ju pápež Inocent IV. vyhlásil za svätú. Je patrónkou Škótska a pripomína sa ako panovníčka, ktorá spájala zodpovednosť za krajinu s konkrétnou službou ľuďom v núdzi.

Svätá Gertrúda z Helfty: Mystička a učiteľka duchovného života

Svätá Gertrúda z Helfty, známa aj ako Gertrúda Veľká, sa narodila 6. januára 1256 v Durínsku v dnešnom Nemecku. Ako päťročná vstúpila do cisterciánskeho kláštora v Helfte, kde prežila celý svoj život. Venovala sa štúdiu, modlitbe a duchovnému životu. Po období vnútornej krízy v roku 1281 prežila výraznú duchovnú skúsenosť, ktorá ovplyvnila jej ďalší život. Odvtedy sa sústredila predovšetkým na štúdium Svätého písma, diel cirkevných otcov a teológie. Svoje mystické skúsenosti zachytila v spisoch, z ktorých sa zachovali najmä Zjavenia (Legatus Divinae Pietatis) a Duchovné cvičenia (Exercitia spiritualia). Gertrúda bola známa svojou modlitbou, duchovným sprevádzaním a schopnosťou prinášať útechu ľuďom v ťažkostiach. Podľa tradície pomáhala zmierovať spory, povzbudzovala zarmútených a posilňovala tých, ktorí prežívali neistotu. Zomrela v Helfte, pravdepodobne 17. novembra 1302. V roku 1678 bola zapísaná do zoznamu svätých. Patrí medzi významné osobnosti kresťanskej mystiky a ako jediná nemecká svätica nesie titul „Veľká“.

Zdroje: Životopisy svätých/Wikipédia, redakčne upravené



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2026