Peru 14. novembra (VaticanNews) V piatok 13. novembra popoludní sa v Chiclayu stretol Lev XIV. s biskupmi, kňazmi a diakonmi, rehoľníkmi a rehoľníčkami, členmi pastoračných rád a synodálnych skupín.
Toto stretnutie sa konalo v pútnickom areáli Matky Božej, Ochrankyne mieru (Nuestra Señora de la Paz), ku ktorému má pápež Lev osobný vzťah z čias svojho pôsobenia v Peru.
V príhovore Lev XIV. zdôraznil univerzálne povolanie všetkých pokrstených ako najdôležitejší základ kresťanskej identity Božích synov a dcér. „Účasť laikov nie je ústupkom, ale vyjadrením ich krstnej dôstojnosti,“ zdôraznil.
PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA Stretnutie s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi a rehoľníčkami, seminaristami, synodálnymi tímami a pastoračnými radami Svätyňa Panny Márie pokoja, Chiclayo Piatok 13. novembra 2026
Prajem vám všetkým pekné popoludnie! A ďakujem vám za toto privítanie!
Ďakujem Mons. Edinsonovi za slová, ktoré mi adresoval v mene vás všetkých. Ďakujem aj za svedectvá, ktoré sme si vypočuli.
Srdečne pozdravujem všetkých prítomných: kňazov, diakonov, rehoľníkov, rehoľníčky, seminaristov, synodálne tímy, pastoračné rady a všetkých bratov a sestry z farností diecézy Chiclayo i z rozličných oblastí Peru. A myslím, že prišli aj niektorí z Ekvádoru, vitajte! Vitajte na tomto stretnutí! Ďakujem vám za prítomnosť v tejto svätyni zasvätenej Márii, našej Matke, pod titulom Panny Márie pokoja.
Drahí bratia a sestry, keď dnes prichádzam medzi vás ako nástupca svätého apoštola Petra, ešte silnejšie vnímam puto, ktoré nás spája v Kristovi a v jeho tele, ktorým je Cirkev, tajomstvo spoločenstva, Boží ľud putujúci dejinami. Vy sami veľmi dobre predstavujete bohatstvo tohto ľudu v rozmanitosti chariziem a služieb. Neoddeliteľným rozmerom Cirkvi, ktorý s veľkým nadšením podporoval pápež František, je synodalita. Znamená spoločne kráčať, počúvať, rozlišovať a spoluzodpovedne sa podieľať na poslaní Cirkvi. Pýtame sa teda: Ako môžeme byť synodálnejšou a misijnejšou Cirkvou?
Východiskom je naše puto s Kristom, zakorenené v krste. Všetci vieme, že základom kresťanskej identity je krst. Prostredníctvom neho sme boli začlenení do Krista, stali sme sa Božími deťmi, členmi Katolíckej cirkvi a účastníkmi jej poslania. Ešte pred akoukoľvek službou, poverením, profesiou či úradom sme pokrstení. Našou prvou identitou je, že sme Božími synmi a dcérami a členmi jeho ľudu. Ako pokrstení máme všetci účasť na Kristovom kňazstve a na jeho prorockom poslaní; preto celé spoločenstvo nesie spoluzodpovednosť za evanjelizáciu. Krst je trvalým povolaním počúvať Božie slovo, sláviť vieru, žiť lásku, zúčastňovať sa na živote spoločenstva, ohlasovať evanjelium a osobitným spôsobom slúžiť chudobným a ľuďom na okraji spoločnosti.
Prvým svedectvom, ktoré majú kresťanské spoločenstvá vydávať, je bratská láska medzi ich členmi, odraz Najsvätejšej Trojice (porov. Jn 13, 34 – 35; 17, 22 – 23). Bez spoločenstva niet misie.
Spoločenstvo Cirkvi, ktoré ju robí znakom a nástrojom spojenia s Bohom a jednoty celého ľudského pokolenia (porov. Druhý vatikánsky koncil, dogmatická konštitúcia Lumen gentium, 1), neznamená uniformitu. Pravé spoločenstvo si cení rozmanitosť kultúr, povolaní, chariziem a služieb ako bohatstvo a podporuje ich. Z tohto pohľadu sa má autorita v Cirkvi vykonávať ako služba, rozlišovanie a oceňovanie chariziem či iniciatív, pretože účasť laikov nie je ústupkom, ale vyjadrením ich krstnej dôstojnosti. Synodálna Cirkev zároveň zdieľa radosti, nádeje, smútky a úzkosti ľudstva, osobitne chudobných a trpiacich, ako učí Druhý vatikánsky koncil (porov. pastorálna konštitúcia Gaudium et spes, 1). Počúvať spoločenskú a kultúrnu realitu, brániť ľudskú dôstojnosť, sprevádzať rodiny, mladých ľudí, migrantov, pôvodné obyvateľstvo a ľudí žijúcich v chudobe, usilovať sa o spravodlivosť, pokoj a spoločné dobro nie sú voliteľné úlohy, ale požiadavky nášho cirkevného poslania.
„Synodalita“ vyjadruje myšlienku spoločného kráčania. Je podstatným rozmerom Cirkvi, ktorý ukazuje Boží ľud na ceste a zhromaždenie zvolané vzkrieseným Pánom. Bratia a sestry, povzbudzujem vás, aby ste čoraz viac objavovali krásu toho, že ste synodálnymi spoločenstvami. Ako? Tak, že sa budete usilovať, aby každý prispel svojím dielom ako živý kameň duchovného domu (porov. 1 Pt 2, 4 – 5), podľa rozličných povolaní a mnohorakých darov a služieb, ktoré oživuje jediný Duch Svätý (porov. 1 Kor 12, 1 – 31).
To si vyžaduje spiritualitu založenú na modlitbe, počúvaní Božieho slova, účasti na svätej omši, eucharistickej adorácii, bratskom dialógu a spoločnom rozlišovaní. Ide o spôsob života spoločenstva a pastoračného pôsobenia, ktorý si treba vnútorne osvojiť, aby sa mohol dôsledne uskutočňovať. Je totiž ľahké hovoriť o synodalite, ale uvádzať ju do praxe je výzva a vyžaduje, aby všetci prehodnotili svoje postoje a správanie, počnúc pastiermi, ktorí sú prvými služobníkmi spoločenstva.
Aby si diecézy a farnosti mohli osvojiť tento synodálny štýl spoločenstva, účasti a misie, oplatí sa nanovo oživiť úlohu pastoračných rád, v ktorých pôsobia aj niektorí z vás tu prítomných. Hoci ich hlas má poradný charakter, ich význam pre život Cirkvi je veľký: pomáhajú počúvať spoločenstvo, spoznávať realitu, rozlišovať priority a formulovať vhodnejšie odpovede. Preto vás vyzývam zabezpečiť, aby každé spoločenstvo mohlo mať vlastnú pastoračnú radu, ktorej členovia sa zaviažu aj k primeranej formácii.
Drahí priatelia, na záver by som chcel každému z vás poďakovať za vašu veľkodušnú angažovanosť v službe evanjeliu. Povzbudzujem vás, aby ste v tomto diele vytrvali. Nech Panna Mária pokoja požehná vaše úsilie, aby sa Božie kráľovstvo zakorenilo v tomto kraji na severe Peru a prinášalo hojné ovocie na Božiu slávu a pre dobro duší. Ďakujem!
A teraz opäť vstúpme do ducha modlitby, ktorá je v našom živote taká dôležitá, či už sme biskupi, kňazi, zasvätené osoby alebo laici. Tento rozmer modlitby musíme žiť, aby sme boli vždy zjednotení s Kristom. Pomodlime sa teda spoločne slovami, ktoré nás naučil sám Ježiš.
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia