Bratislava 10. novembra (TK KBS) Nový žilinský biskup Mons. Peter Beňo chce svoju pastiersku službu budovať na Cirkvi ako rodine a spoločenstve, v ktorom každý preberá zodpovednosť a slúži iným. V rozhovore s Tlačovou kanceláriou Konferencie biskupov Slovenska (TK KBS) hovorí o svojich prvých pocitoch po menovaní, prioritách novej služby, pastorácii rodín a mladých i o túžbe byť blízko kňazom a veriacim. Zdôrazňuje, že biskup nemá stáť v centre pozornosti, ale byť pre ľudí.
Aké boli vaše prvé pocity a myšlienky, keď ste sa dozvedeli o rozhodnutí Svätého Otca menovať vás za nového biskupa Žilinskej diecézy?
To prvé, čo ma preniklo, keď som sa dozvedel o rozhodnutí Svätého Otca, bola hlboká bázeň a rešpekt pred touto novou úlohou, pretože úlohy a povinnosti diecézneho biskupa sú značne iné než úlohy pomocného biskupa. Neviem, čo všetko ma čaká. Zároveň ma však naplnila aj úprimná radosť z tohto poslania.
„Vidím Cirkev ako rodinu a takto sa ju snažím budovať celý svoj kňazský život.“
Na čom by ste chceli stavať svoju pastiersku službu a aké sú priority, s ktorými prichádzate do úradu diecézneho biskupa?
Už ako mladý kňaz som pochopil, že Cirkev by mala žiť ako rodina, spoločenstvo. Vidím Cirkev ako rodinu a takto sa ju snažím budovať celý svoj kňazský život. A o to sa usilujem aj ako biskup.
V súčasnosti do toho vstupuje aj učenie sa viac synodálnej Cirkvi, ktorému verím. Veď ak pochopíme a prijmeme, že keď farnosť bude viac spoločenstvom, rodinou, v ktorej nielen jedni a tí istí, ale mnohí prevezmú na seba časť zodpovednosti, a v ktorej budú aj slúžiť, a keď sa budeme snažiť získať pre Ježiša aj ďalších, teda keď budeme misionári, čo môžeme stratiť? Môžeme len získať...
Viem, že biskup Tomáš mal priority starostlivosť o mládež, rodinu a charitu. Plne sa s tým stotožňujem a bezpochyby chcem v týchto prioritách pokračovať. Možno by som len zamenil poradie – rodina, mládež, charita. K tomu všetkému potrebujem kňazov, ktorí mi v tejto vízii budú pomáhať a budú to chápať podobne. Žiť kňazstvo v radosti, so zanietením dnes nie je jednoduché, a preto chcem byť blízko kňazom ako brat.
„Za dôležité považujem ukázať, že Boh sa stal človekom – teda aká dôležitá je ľudskosť, byť ľuďmi.“
Na ktoré skúsenosti z doterajšieho pôsobenia v Nitrianskej diecéze chcete nadviazať?
Tých päť rokov, ktoré som ako pomocný biskup prežil v službe Nitrianskej diecézy, som potreboval predovšetkým ja sám, aby som sa „učil byť biskupom“. Potreboval som odhaliť, na čom Pán v mojom živote a službe chce stavať. Za dôležité považujem ukázať, že Boh sa stal človekom – teda aká dôležitá je ľudskosť, byť ľuďmi.
Foto: Július Kotus
Ako by ste charakterizovali svoj štýl biskupskej služby?
Svoje povolanie chápem predovšetkým ako službu, a to nielen podľa označenia, ale je to môj životný štýl. Ak si hovoríme, že slúžime, tak sme sluhovia. A sluha nie je ten, kto je v centre pozornosti, záujmu, sluha je na okraji a svoju pozornosť prejavuje iným. Nie ja som ten dôležitý. Ľudia tu nie sú pre mňa, ale ja som tu pre nich. Nie oni sa majú snažiť, aby som ja biskup bol spokojný, ale ja ako otec sa mám usilovať, aby oni bolo spokojní. Slúžiť a darovať sa iným.
„Nie ja som ten dôležitý. Ľudia tu nie sú pre mňa, ale ja som tu pre nich.“
Ste známy svojím pastoračným duchom a láskou k rodinám. Čo pre vás znamená pastorácia?
Áno, pre mňa kňazská služba neznamená len službu v kostole, teda len sviatostnú pastoráciu – tá je úplne prirodzená. Ja som sa ako kňaz snažil iniciovať a robiť aj veci, ktoré ľudí zbližovali, pri ktorých mohli byť spolu, jednoducho budovať duchovnú rodinu. Osvojil som si to už v mladosti vo svojej rodnej farnosti. Tak som to zažil u kňazov, ktorí u nás pôsobili. Väčšina z nich dodnes pracuje v Žilinskej diecéze.
Poslední pápeži hovoria o „vychádzajúcej Cirkvi". Čo to pre vás znamená?
Pre mňa pápež František bol veľkým učiteľom. On sa nás snažil presvedčiť, že vieru sme nedostali len pre seba, ale máme sa o ňu deliť. Nielen veriaci medzi sebou, ale aj smerom za múry kostolov. Byť apoštolmi, misionármi. Nenariekať, že kostoly sa nám vyprázdňujú, že strácame mládež, ale hľadať nové cesty, ako dnes ohlasovať evanjelium.
„Ak žijeme ako milované Božie deti, ľudia okolo nás to budú cítiť bez toho, aby sme o tom rozprávali.“
Vaše biskupské heslo znie Cognovimus caritatem Dei! – Spoznali sme Božiu lásku. Ako – podľa vás – možno v súčasnom, neraz sekulárnom kontexte dať ľuďom poznať Boha Lásku?
Predovšetkým my sami musíme uveriť, že sme Bohom milovaní. Ak my tomu neveríme, nemáme čo dávať ďalej. Ak žijeme ako milované Božie deti, ľudia okolo nás to budú cítiť bez toho, aby sme o tom rozprávali. Tak ako v časoch prvých kresťanov, keď pohania, pozorujúc kresťanov, mohli o nich povedať: pozrite, ako sa milujú. A to bolo nákazlivé.
Foto: Július Kotus
Aké posolstvo by ste chceli adresovať veriacim, ktorí sa za vás modlia a očakávajú vás v novej službe?
Neidealizujte si osobu biskupa, aj ja som len obyčajný človek so svojimi slabosťami. Mám vás rád a chcem vám byť dobrým otcom. Ďakujem vám za vaše modlitby, veľmi ich potrebujem.
Kedy sa uskutoční oficiálne prevzatie úradu a aké budú vaše prvé konkrétne kroky?
To sa dozviete v priebehu najbližších dní. Prvé kroky budú spojené s prípravou oficiálneho prevzatia úradu.
Aké úlohy v rámci KBS zastávate? Pribudnú vám ako diecéznemu biskupovi aj nejaké nové?
V súčasnosti som predsedom ekonomickej rady KBS a predpokladám, že niektoré nové úlohy ma čakajú, ale na to si musíme ešte počkať.