Argentína 9. novembra (TK KBS) Pápež Lev XIV. prišiel do Argentíny, ktorá od roku 1987 čakala na návštevu nástupcu sv. Petra.
Jediným pápežom, ktorý túto krajinu doteraz navštívil, bol sv. Ján Pavol II. Zavítal tam dvakrát: v roku 1982 za dramatických okolností vojny o Falklandy a následne v roku 1987, keď sa v krajine znova rodila demokracia po rokoch „špinavej vojny“ a vlády vojenskej junty. Počas druhej návštevy pápež predsedal aj oslavám prvých Svetových dní mládeže, ktoré sa konali mimo Ríma.
39 rokov čakania na pápežskú návštevu
Argentína sa v dejinách pápežstva zapísala výnimočným spôsobom. Táto druhá najväčšia krajina Južnej Ameriky je rodnou krajinou prvého pápeža pochádzajúceho z amerického kontinentu – Františka. Predtým si sv. Ján Pavol II. vybral Argentínu za hostiteľa prvých Svetových dní mládeže mimo Ríma – teda najpočetnejšieho stretnutia pápeža s medzinárodným okruhom veriacich.
František počas svojho pontifikátu nikdy nenavštívil svoju rodnú krajinu, hoci bol jednou z hlavných osobností miestnej Cirkvi – okrem iného aj vďaka tomu, že od roku 1998 až do zvolenia za pápeža pôsobil ako metropolita v Buenos Aires. Hoci v rozhovoroch s novinármi spomínal, že návšteva Argentíny sa plánovala okrem iného v roku 2017, nakoniec sa neuskutočnila.
Prvým a doteraz jediným pápežom, ktorý navštívil „Striebornú republiku“ (názov krajiny pochádza z legendy o horách plných ložísk striebra), bol práve Ján Pavol II. Poľský pápež tam zavítal dvakrát, v rokoch 1982 a 1987. Obidve cesty sa konali v prelomových momentoch dejín krajiny a mali mimoriadny náboženský aj spoločenský význam.
1982: Apoštolská cesta v tieni vojny
Prvá návšteva Jána Pavla II. v Argentíne sa uskutočnila v dňoch 11. – 12. júna 1982, počas vojny s Veľkou Britániou o Falklandy, ktoré Argentínčania nazývajú Malvíny.
Konflikt sa začal 2. apríla, keď argentínske vojská obsadili súostrovie spravované Veľkou Britániou, na ktoré si Buenos Aires už dlho vznášalo územné nároky. Vojenská junta vládnuca v krajine pod vedením generála Leopolda Galtieriho dúfala, že vojenský úspech posilní jej pozíciu v spoločnosti, ktorá zápasila s hospodárskou krízou a represiami diktatúry. Britská vojenská reakcia však viedla k krvavej vojne.
Ján Pavol II., ktorý niekoľko dní predtým absolvoval už dávno naplánovanú cestu do Veľkej Británie, sa rozhodol naliehavo vycestovať aj do Argentíny. Návšteva, pripravená v rekordnom čase a trvajúca iba dva dni, bola predovšetkým misiou mieru a zmierenia.
Ešte pred cestou, 22. mája, sa pápež stretol v Ríme s biskupmi oboch bojujúcich štátov a spoločne sa s nimi modlil za ukončenie konfliktu. Jeho príchod do Argentíny mal byť ďalším prejavom záujmu Svätej stolice o mierové riešenie sporu.
1987: Návrat do demokratickej Argentíny
O päť rokov neskôr, v dňoch od 6. do 12. apríla 1987, sv. Ján Pavol II. opäť navštívil Argentínu. Tentoraz bola jeho púť súčasťou apoštolskej cesty, ktorá zahŕňala aj Uruguaj a Čile.
V krajine už panovala demokracia, ale spoločnosť aj vládnuci sa stále vyrovnávali s dôsledkami dlhoročnej vojenskej diktatúry. Súdne procesy s osobami zodpovednými za zločiny režimu vyvolávali odpor časti armády a hospodárske ťažkosti a inflácia prehlbovali spoločenské napätie.
Návšteva bola tiež príležitosťou na vyjadrenie vďaky za mierové vyriešenie dlhoročného hraničného sporu medzi Argentínou a Čile o Beagleho kanál. Vďaka sprostredkovaniu Svätej stolice, do ktorého sa osobne zapojil pápež, oba štáty podpísali v roku 1984 mierovú zmluvu, ktorá bola slávnostne ratifikovaná vo Vatikáne v máji 1985.
Počas pobytu v Mendoze pápež spomenul pamätník Krista Vykupiteľa, ktorý stojí v Andách na hranici oboch štátov. Pripomenul posolstvo vyryté na ňom, ktoré hovorí, že skôr sa zrútia hory, než Argentínčania a Čiľania porušia mier sľúbený na úpätí Krista. Bol to výrečný symbol zmierenia dvoch národov, ktoré ešte pred pár rokmi stáli na pokraji vojny.
Starostlivosť o práva a dôstojnosť pôvodných obyvateľov
Počas svojej druhej apoštolskej cesty sv. Ján Pavol II. navštívil rôzne časti krajiny, kde sa stretol okrem iného s poľnohospodármi, robotníkmi a predstaviteľmi rôznych náboženských spoločenstiev. Osobitný charakter malo stretnutie s pôvodným obyvateľstvom Argentíny, ktoré sa konalo 7. apríla vo Viedme v Patagónii. Pápež sa tam obrátil na predstaviteľov miestnych komunít, vrátane Mapučov, a zdôraznil ich dôstojnosť, právo na zachovanie vlastnej identity a význam ich kultúry.
Na záver stretnutia pozdravil prítomných v ich pôvodnom jazyku mapudungun. Spomenul tiež mladého Argentínčana indiánskeho pôvodu, Ceferina Namuncuru, ktorý zomrel v roku 1905 vo veku 18 rokov a v roku 2007 bol vyhlásený za blahoslaveného. Uviedol tohto blahoslaveného ako vzor kresťanského života zakoreneného v kultúre miestneho obyvateľstva.
Buenos Aires – hlavné mesto svetovej mládeže
Vrcholom druhej púte boli hlavné oslavy II. Svetových dní mládeže – prvých, ktoré sa konali mimo Ríma. Pápež sa osobne zapájal do ich organizácie a obrovskou oporou a hnacou silou celých príprav bol argentínsky cirkevný hodnostár, kardinál Eduardo Pironio, vtedajší predseda Pápežskej rady pre laikov, blahorečený v roku 2023.
Na Kvetnú nedeľu, 12. apríla 1987, sa v aleji 9. júla v Buenos Aires zhromaždili státisíce mladých ľudí z Argentíny a iných krajín. Toto stretnutie bolo dôležitou etapou vo vývoji Svetových dní mládeže, ktoré sa od tej doby začali organizovať mimo Ríma a dodnes sú z hľadiska počtu účastníkov a zastúpených národností najväčším stretnutím Cirkvi.
Pápež v Lujáne – duchovnom hlavnom meste Argentíny
Osobitné miesto v histórii pápežských pútí zaujíma svätyňa Panny Márie v Lujáne, najdôležitejšie centrum mariánskeho kultu v Argentíne. Jeho počiatky siahajú do roku 1630 a k zázraku, ktorý sa vtedy udial: voz,ktorý prevážal malú sošku Panny Márie, sa údajne zastavil na mieste dnešného svätostánku a pohol sa ďalej až po tom, čo z neho vybrali sošku.
Ján Pavol II. pricestoval do Lujánu 11. júna 1982, počas vojny o Malvíny. Pred bazilikou celebroval svätú omšu, počas ktorej sa modlil za mier a zveril do starostlivosti Panny Márie padlých, ranených a ich rodiny. „Chceme prosiť Matku Krista a Matku každého z nás, aby svojmu Synovi predniesla horúcu túžbu našich sŕdc, ktoré sú sužované a túžia po mieri,“ povedal v homílii. O päť rokov neskôr sprevádzal obraz Panny Márie z Lujánu účastníkov II. Svetových dní mládeže v Buenos Aires.
Jedenásteho novembra sa pri nohách Panny Márie v Lujáne bude modliť aj Lev XIV., ktorý tesne pred odletom do Peru zverí Márii argentínsky národ.
Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia