Krakov 1. novembra (TK KBS) Presne pred 80 rokmi, 1. novembra 1946, na slávnosť Všetkých svätých, prijal Karol Wojtyła kňazskú vysviacku z rúk krakovského arcibiskupa, kardinála Adama Stefana Sapiehu. Obrad sa konal v súkromnej kaplnke krakovských biskupov na ulici Franciszkańska 3 v Krakove. Výročie pripomína Krakovská arcidiecéza a VaticanNews, poľská redakcia.
Budúci pápež Ján Pavol II. prijal sviatosť kňazstva v nezvyčajnom termíne a osamote, pretože jeho spolužiaci zo seminára mali byť vysvätení až o rok neskôr. Ako neskôr vysvetlil vo svojej autobiografickej knihe Dar a tajomstvo, dátum vybral sám kardinál Sapieha, keďže mladý Wojtyła mal čoskoro odísť na ďalšie štúdiá do Ríma. „Sviatosť kňazstva som prijal z rúk nezabudnuteľného kniežaťa, kardinála Adama Stefana Sapiehu,“ napísal Ján Pavol II.
Životná cesta Karola Wojtyłu bola poznačená stratou najbližších. Keď mal deväť rokov, zomrela mu matka Emilia. O tri roky neskôr prišiel o staršieho brata Edmunda, ktorý pracoval ako lekár a nakazil sa smrteľnou chorobou pri starostlivosti o pacientku. V mladosti stratil aj otca Karola, ktorý zomrel v roku 1941. Budúci pápež tak ešte pred objavením kňazského povolania prešiel bolestnou skúsenosťou osamelosti a straty. V knihe Dar a tajomstvo neskôr uvažoval o tom, ako ho tieto udalosti postupne pripravovali na úplné odovzdanie sa Bohu a službu Cirkvi. Významnú úlohu v jeho duchovnom formovaní zohrala rodina. Matka mu odovzdala základy viery, naučila ho robiť znamenie kríža a modliť sa. Otec bol pre neho príkladom pracovitosti, disciplíny a hlbokého modlitbového života. Ján Pavol II. spomínal, že matka si želala mať dvoch synov – lekára a kňaza. Starší Edmund sa stal lekárom a Karol napokon kňazom.
Prvé náznaky povolania vo Wadowiciach
Kňazské povolanie Karola Wojtyłu postupne dozrievalo už počas jeho mladosti vo Wadowiciach. Keď ešte študoval na gymnáziu, pri návšteve krakovského arcibiskupa Adama Sapiehu predniesol uvítací príhovor. Arcibiskup sa následne katechétu, kňaza Edwarda Zachera, opýtal, aké štúdium si mladík vyberie po maturite. Keď sa dozvedel, že plánuje študovať poľskú filológiu, údajne poznamenal: „Škoda, že nie teológiu.“ Dôležitým duchovným sprievodcom bol aj kaplán wadowického farského kostola Kazimierz Figlewicz, ktorý bol dlhé roky Wojtyłovým spovedníkom. Práve on mu v istom období povedal: „Kristus ti ukazuje cestu ku kňazstvu.“ Po maturite Karol Wojtyła začal študovať poľskú filológiu na Jagelovskej univerzite v Krakove. Vypuknutie druhej svetovej vojny však jeho štúdium prerušilo.
Duchovné dozrievanie počas okupácie
Počas nemeckej okupácie pracoval ako robotník v kameňolome na Zakrzówku a neskôr v chemickej továrni Solvay. Súčasne sa zapájal do činnosti tajného divadla a postupne sa pripravoval na kňazstvo. Významný vplyv na jeho duchovný život mal laik Jan Tyranowski, krajčír a človek hlbokej viery, ktorý sa stal jeho duchovným sprievodcom. Prostredníctvom neho sa Karol Wojtyła zoznámil s duchovnými dielami svätého Jána z Kríža a svätej Terézie od Ježiša. Sám Ján Pavol II. neskôr spomínal, že sa od Tyranowského naučil základným metódam duchovnej práce na sebe, ktoré predchádzali tomu, čo neskôr spoznal v seminári. Tyranowski ho uviedol do tradície karmelitánskej spirituality a pomohol mu prehĺbiť vnútorný život. Na jeho rozhodnutie stať sa kňazom vplývali aj ľudia, s ktorými sa stretával počas práce v kameňolome. Jeden z robotníkov, strelec Franciszek Łabuś, mu občas umožňoval čítať knihy a povzbudzoval ho, aby sa stal kňazom.
Rozhodnutie vstúpiť do kňazského seminára dozrelo na jeseň 1942. Karol Wojtyła neskôr opísal, že vojna, prerušenie univerzitného štúdia a smrť otca znamenali postupné odpútavanie sa od jeho dovtedajších plánov. Zároveň však čoraz jasnejšie vnímal vnútorné svetlo a presvedčenie, že Boh ho volá ku kňazstvu. Toto poznanie mu prinieslo veľký vnútorný pokoj. Osobitnú inšpiráciu našiel aj v živote svätého brata Alberta – Adama Chmielowského, ktorý opustil umeleckú dráhu, aby slúžil chudobným. Wojtyła mu venoval divadelnú hru Brat nášho Boha. Príklad tohto svätca mu pomohol zanechať umelecké ambície a rozhodnúť sa pre kňazskú službu.
Kňazská vysviacka a prvé sväté omše na Waweli
Počas nemeckej okupácie absolvoval Karol Wojtyła teologické štúdiá v tajnom kňazskom seminári. Kňazskú vysviacku prijal 1. novembra 1946 v súkromnej kaplnke krakovských biskupov z rúk kardinála Adama Sapiehu. Svoje primičné sväté omše slávil nasledujúci deň, 2. novembra, na Spomienku na všetkých verných zosnulých, v krypte svätého Leonarda v katedrále na Waweli. Miesto si vybral zámerne, pretože chcel vyjadriť osobitné puto s osobnosťami, ktoré tam odpočívajú a podľa jeho slov sprevádzajú poľský národ počas stáročí. V ten deň mohol sláviť tri sväté omše.
O niekoľko desaťročí neskôr sa Karol Wojtyła stal pápežom Jánom Pavlom II. Zvolený bol 16. októbra 1978 a Katolícku cirkev viedol takmer 27 rokov. Za svätého ho vyhlásil pápež František 27. apríla 2014. Vo svojej knihe Dar a tajomstvo opísal kňazské povolanie ako dar, ktorý človeka nekonečne presahuje, a zároveň ako veľké tajomstvo Božieho vyvolenia.
Zdroje: VaticanNews, poľská redakcia/Krakovská arcidiecéza