Bratislava 27. októbra (TK KBS) V novembri si Katolícka cirkev pripomína dva významné sviatky. Prvý z nich, 1. novembra, je slávnosť Všetkých svätých. Cirkev už po stáročia spája s touto slávnosťou nádej na vzkriesenie. Druhým významným dňom je Spomienka na všetkých verných zosnulých – ľudovo nazývaná Dušičky (2. novembra). Pri tejto príležitosti prinášame historické súvislosti týchto sviatkov.
Slávnosť Všetkých svätých je deň radosti, a nie strachu. Pre iných je smrť realitou, ktorú treba prijať. Po vzkriesení Krista sa nachádzame na ceste do večného mesta, kde nás očakáva blaženosť všetkých tých, ktorí boli Pánom oslávení. To má byť zmyslom slávnosti Všetkých svätých.
Cirkev je podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi spoločenstvom svätých osôb. Podľa starobylej náuky je Cirkev spoločenstvom v troch stavoch: putujúca (po starom bojujúca), očisťujúca sa (trpiaca), oslávená (víťazná, blažená). Všetci totiž – či živí alebo už zosnulí – tvoria jedinú Cirkev a sú navzájom spojení v Kristovi. A podľa stálej viery sa ich vzájomné spojenie upevňuje spoluúčasťou na duchovných dobrách.
Svätý apoštol Pavol skutočnosť osobného spoločenstva s Kristom a v Kristovi vyjadril symbolicky pojmom telo, kde Kristus je hlava a veriaci ľudia sú jeho údy – bunky. Cirkev učí a vyhlásila za dogmu, že „existuje spoločenstvo svätých osôb“. Spoločenstvo svätých, tajomné Kristovo telo, sa skladá podľa cirkevného učenia z ľudí aj z anjelov.
Kresťan, ktorý spája svoju smrť s Ježišovou smrťou, umieraním prechádza do večného života. Pavol v Liste Rimanom napísal: „Ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť.“ Dogmou tiež je, že „svätých treba uctievať a vzývať“. Úcta (česť, rešpekt) k človeku je žiadosťou samotného Boha, ktorý prikázal: „Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!“ Úcta k svätým ľuďom má tiež biblický základ: apoštol Pavol v Prvom liste Korinťanom (11, 1) píše: „Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista.“
Svätý Polykarp v 2. storočí napísal: „Kristovi sa klaniame, lebo je Boží Syn; pokiaľ ide o mučeníkov, tých milujeme ako učeníkov a nasledovníkov Pána, a to je aj správne pre ich nenapodobiteľnú oddanosť svojmu Kráľovi a Majstrovi; kiež by sme aj my mohli byť ich spoločníkmi a spoluučeníkmi.“
Svätých si Katolícka cirkev uctieva, ale sa im neklania, ako je to často mylne interpretované. Rovnako sa k nim ani nemodlíme, lebo modlitba je rozhovor človeka s Bohom ako Stvoriteľom a darcom všetkých milostí. Svätých prosíme o príhovor – orodovanie za nás tu na zemi, lebo oni už podľa náuky Cirkvi žijú večne u Boha, teda v stave oslávenia, a, samozrejme, na prvom mieste o to prosíme Pannu Máriu.
Začiatky slávenia sviatku Všetkých svätých nás vedú až do 4. storočia po Kristovi. Svätý Efrém Sýrsky (306 – 373) a sv. Ján Zlatoústy (354 – 407) už poznajú sviatok všetkých svätých mučeníkov. Ešte aj v dnešnom gréckom kalendári sa táto nedeľa volá Nedeľa svätých. Slávnosť Všetkých svätých sa prvýkrát slávila v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon, a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne, a všetkým svätým mučeníkom. Pápež Gregor III. (731 – 741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.
Prvého novembra sa sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí, najprv v Írsku, potom v Anglicku. Pápež Gregor IV. (827 – 844) rozšíril sviatok na celú Cirkev. Veriaci si v tento deň pripomínajú všetkých svätých, teda všetkých, ktorí sú v sláve Boha – v nebi a ktorých mená nie sú zapísané v Rímskom martyrológiu, ktoré je zoznamom tých, ktorých Cirkev oficiálne vyhlásila za blahoslavených a svätých. Ich počet je bez čísla. Na Slovensku je slávnosť Všetkých svätých dňom pracovného pokoja.
Druhého novembra je v liturgickom kalendári Cirkvi Spomienka na všetkých zosnulých veriacich.
V Kalixtových katakombách (po r. 222) je napísané: „Vo svojich modlitbách myslite na nás, ktorí sme vás predišli.“ Cirkevný spisovateľ Tertulián (+ 225) vyzval: „Odbavujeme obety za mŕtvych na výročie ich narodenín (pre nebo).“ Tertulián patril k priekopníkom náuky o očistci na Západe. Biskup Cyprián (+ 258) učil, že tí kajúcnici, ktorí sa zmierili s Cirkvou a nastúpili cestu pokánia, ale zomreli predtým, ako ho vykonali celé, sa budú očisťovať vo večnosti. Ján Zlatoústy (+ 407) vyzýval: „Buďme im na pomoci a slávme ich pamiatku. Ak boli Jóbovi synovia očistení obetou svojho otca (por. Jób 1, 5), prečo by sme pochybovali, že naše obety za mŕtvych im neprinesú nijakú útechu? Neváhajme pomáhať tým, čo umreli, a obetovať za nich svoje modlitby.“ Pápež Gregor Veľký (590 – 604) sprístupnil náuku o očistci širokým vrstvám veriacich (tzv. gregoriánske sväté omše). S náukou o očistci úzko súvisí „sviatok dušičiek“ – Spomienka na všetkých zosnulých. Spomienku zaviedol opát Odilo v r. 998 v burgundskom kláštore Cluny – na druhého novembra, hneď po sviatku Všetkých svätých. V 13. storočí bola oficiálne vyhlásená náuka o posmrtnom očisťovaní na Druhom lyonskom sneme (r. 1274), neskôr na Florentskom koncile (r. 1439) a na Tridentskom koncile (r. 1547). V Ríme v r. 1311 začali sláviť Spomienku na verných zosnulých a odtiaľ sa rozšírila do celej Cirkvi. Koncom 15. stor. začali kňazi vo Valencii (Španielsko) „na Dušičky“ celebrovať tri sväté omše. Benedikt XIV. (1740 – 1758) r. 1748 tento zvyk odobril a rozšíril. Benedikt XV. (1914 – 1922) v roku 1915 povolil slúžiť tri sväté omše všetkým kňazom na celom svete.
V čase od 1. do 8. novembra môžu veriaci získať úplné odpustky. Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a nábožne sa pomodlí za zosnulých, hoci iba v mysli, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne. Treba splniť aj ďalšie obvyklé podmienky. Okrem tohto odpustkového úkonu sa žiada splniť tri obvyklé podmienky: svätá spoveď (krátko predtým alebo potom), sväté prijímanie (najlepšie v ten istý deň) a modlitba na úmysel Svätého Otca (stačí Otče náš, Zdravas a Sláva). Okrem toho, ako vo všeobecnosti, treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, aj k všednému.
Druhého novembra je v liturgickom kalendári Cirkvi Spomienka na všetkých zosnulých veriacich.
V deň, keď sa slávi Spomienka na všetkých zosnulých, veriaci, ktorý nábožne navštívi kostol alebo miesto modlitby (kaplnku, oratórium) a pomodlí sa Modlitbu Pána (Otče náš) a vyznanie viery (Verím v jedného Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci. Okrem tohto odpustkového úkonu sa žiada splniť tri podmienky: svätá spoveď (krátko predtým alebo potom), sväté prijímanie (najlepšie v ten istý deň) a modlitba na úmysel Svätého Otca (stačí Otče náš, Zdravas a Sláva). Okrem toho, ako vo všeobecnosti, treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, aj k všednému. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa – teda 1. novembra – až do polnoci určeného dňa, 2. novembra.
Zdroj: Archív TK KBS, redakčne upravené