Assisi 27. októbra (TK KBS) V súvislosti s dôležitosťou zachovania človeka v centre diskusie o jadrových zbraniach sa na fóre v Assisi zišli preživší z atómového výbuchu v Hirošime, katolícky arcibiskup z Nagasaki a zástupca organizácie, ktorá získala Nobelovu cenu za mier.
Druhý deň Medzinárodného stretnutia za mier v Assisi sa jedno z ranných fór zameralo na jadrové zbrane, odzbrojenie a šírenie jadrových zbraní. V diskusnej skupine sa zišli výskumníci, laureát Nobelovej ceny za mier, katolícky arcibiskup z japonského Nagasaki a preživší z atómového bombardovania Hirošimy. Hoci sa hrozba jadrových útokov niektorým môže zdať ako vzdialená možnosť, arcibiskup Peter Michiaki Nakamura priniesol konkrétny príklad trvalých následkov a reality použitia týchto zbraní. Do Assisi priniesol arcibiskup kúsok histórie a katolíckej zbožnosti priamo zo srdca Nagasaki. Medzi troskami bola nájdená hlava drevenej sochy Panny Márie – jediná zachovalá časť, ktorá bola nájdená v katedrále Urakami v meste. „Mária z atómovej bomby“, jediná zachovalá časť drevenej sochy nájdená v katedrále Urakami v Nagasaki.
Deň v auguste 1945
Keď Katsuko Tanaka spomínala na svoje spomienky ako šesťročná, ktorá v ten augustový deň v roku 1945 išla do školy, vybavil sa jej obrovský záblesk, popálené vlasy, krk a ruka, a potom všetko zhaslo. Jej dom bol ťažko poškodený a jej telo bolo tak popálené, že ju matka nespoznala. Tanaka vysvetlila, že tej noci bola blízko smrti. Prežila však. Prečo? Táto otázka jej zostala v mysli celé roky. Tá spomienka bola pre ňu taká ťažká, že o svojom zážitku nehovorila až do svojich 70. narodenín. Až vtedy začala svoj príbeh zdieľať. Vo svojom prejave Tanaka zdôraznila dôležitosť pokračujúceho dialógu medzi krajinami o odzbrojení a nešírení jadrových zbraní. „Pokiaľ niečo existuje, musí sa to použiť,“ argumentovala.
Vyzvala vodcov krajín, ktoré sú vo vojne, aby si predstavili, ako sa pozerajú na svet z vesmírnej lode. Z vesmíru, zdôraznila Tanaka, „nevidíte štátne hranice. Vidíte oceány a pevniny. Všetci žijeme na tejto Zemi. Pre mňa je to jedna vesmírna loď.“ Keď spomínala na bezprostredné následky výbuchu bomby, vybavilo sa jej, ako videla modrú oblohu – tú istú ako deň predtým. „Tá modrá obloha, ktorú som v ten deň videla, je stále v mojom srdci. Z oblohy neexistujú žiadne hranice,“ zopakovala Tanaka. Téma odzbrojenia a nešírenia jadrových zbraní nesmie nikdy vypadnúť zo zoznamu tém, o ktorých sa má diskutovať. Ak sa tieto diskusie premenia na konkrétne činy, môže sa naplniť Tanakino záverečné želanie: Nikdy nevytvoriť ďalšiu Hirošimu.
Meniaci sa svet
Na druhej strane mince sú početní ľudia po celom svete, ktorí zasvätili svoj život presadzovaniu jadrového odzbrojenia. Jednou z týchto aktivistiek je Susi Snyderová, ktorá spolupracuje s Medzinárodnou kampaňou za zrušenie jadrových zbraní (ICAN), ktorá v roku 2017 získala Nobelovu cenu za mier za svoju činnosť zameranú na upozorňovanie na katastrofálne humanitárne dôsledky akéhokoľvek použitia jadrových zbraní a na vyjednávanie a prijatie medzinárodnej zmluvy o zákaze týchto zbraní. Snyderová vysvetlila, že jadrové odstrašovanie vymysleli ľudia v 50. rokoch 20. storočia, aby ospravedlnili držanie jadrových zbraní. Jadrové zbrane boli vnímané ako odpoveď na silu konfliktu.
Svet v roku 2026 je však úplne iný. „Nemáme tu len dve superveľmoci, ktoré medzi sebou bojujú. Namiesto toho máme viacero krajín, ktoré disponujú jadrovými zbraňami, a to predstavuje obrovské riziko, pretože nikto nie je predvídateľný,“ zdôraznila. Dnes je 191 krajín signatármi Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) a jej súčasťou. Cieľom je zabrániť šíreniu týchto zbraní, dosiahnuť odzbrojenie a podporovať spoluprácu pri mierovom využívaní jadrovej energie. Koreň nebezpečenstva, ktoré so sebou prináša vlastníctvo a používanie týchto zbraní, spočíva v tom, že eliminujú ľudský rozmer vojny a zabíjania. „Jadrové zbrane a jadrové odstrašovanie sa opierajú o dehumanizáciu druhého. Zbavujú nás ľudskej dôstojnosti a berú nám bratstvo medzi všetkými,“ zdôraznila Snyderová. Z tohto dôvodu organizácie, aktivisti a preživší atómových bômb v Japonsku vyzývajú na zrušenie jadrových zbraní. V súčasnosti je na svete približne 12 500 jadrových zbraní a v priebehu posledných niekoľkých rokov ich počet ešte narástol. Navyše systémy spojené s týmito zbraňami sa stávajú čoraz autonómnejšími.
Stroje analyzujú situácie, v ktorých by sa mali použiť jadrové zbrane. Snyder citoval štúdiu zverejnenú King’s College v Londýne, ktorá odhalila, že „keď bola umelá inteligencia aplikovaná na velenie, riadenie a komunikáciu v súvislosti s jadrovými zbraňami, umelá inteligencia sa bez výnimky vždy rozhodla pre jadrovú vojnu.“
Neberie do úvahy ľudský život. Existuje nádej pre budúcnosť? Aká nádej tu je? Práve tu môžu zohrávať úlohu náboženské organizácie, povedal Snyder. „Pripomínajú ľuďom našu spoločnú ľudskosť, našu spoločnú dôstojnosť, pripomínajú si navzájom, že máme na výber, kým chceme byť vo svete.“ Alessja Trama z nadácie „Be the Hope Foundation“ zdieľala Snyderovú nádej do budúcnosti. Zdôraznila, že mladí ľudia majú dôležitú úlohu pri presadzovaní jadrového odzbrojenia.
„Je dôležité vedieť, že nemusíme byť niečím výnimočným alebo odlišným,“ povedala Trama. „Mier môžete budovať tým, že sa budete venovať tomu, čo vás nadchýna, či už je to umenie alebo hudba. To je tvorba mieru.“ Okrem toho zdôraznila, že ľudia si musia uvedomiť, že v boji za skutočne neozbrojený a odzbrojujúci mier nie sú sami. Trama poukázala na dôležitosť budovania silnej siete, aby si najmä mladí ľudia uvedomili, že ich hlasy môžu priniesť zmenu. „Mládež nie je budúcnosť. Je prítomnosťou. Sú to protagonisti dneška,“ zopakovala.
Snyder zdôraznil: „Existuje nádej na niečo lepšie, dokonca aj na tejto planéte, ešte počas nášho života.“ Máme na výber. Môžeme sa rozhodnúť, či „nás zničia jadrové zbrane, alebo my zničíme jadrové zbrane. Teším sa teda na to, že si spolu so všetkými ostatnými zvolíme život.“
Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia