Brusel 19. októbra (TK KBS) Aktuálnym iniciatívam Európskej únie a činnosti Komisie COMECE pre sociálne záležitosti sa na jesennom plenárnom zasadnutí Komisie biskupských konferencií Európskej únie (COMECE) venovala politická poradkyňa pre udržateľnosť, sociálne a hospodárske záležitosti Lenka Mačugová. Zdôraznila potrebu, aby sa Cirkev aktívnejšie zaujímala o dianie v Európskej únii a zapájala sa do diskusie o otázkach, ktoré ovplyvňujú každodenný život ľudí.
Mačugová počas prvého roka pôsobenia v sekretariáte COMECE úzko spolupracovala ako tajomníčka Komisie pre sociálne záležitosti s jej predsedom, pomocným biskupom Malty Mons. Josephom Galeom-Curmim. Členmi komisie sú odborníci nominovaní jednotlivými biskupskými konferenciami.
Medzi hlavné témy jej práce patrili návrh nového sedemročného rozpočtu Európskej únie, prvá európska stratégia boja proti chudobe, plán pre cenovo dostupné bývanie, pripravovaný zákon o kvalitných pracovných miestach a otázky energetickej bezpečnosti. Členovia komisie o nich diskutovali aj so zástupcami Európskej komisie, odborov, zamestnávateľov a občianskej spoločnosti.
„O mnohých z týchto iniciatív EÚ sa z titulných strán novín pravdepodobne nedozvieme. Pritom významne ovplyvňujú náš každodenný život,“ uviedla Mačugová. Podľa nej by sa aj Cirkev mala viac zaujímať o fungovanie európskych inštitúcií, aby získala ucelenejší obraz o ich činnosti a dokázala posudzovať európske iniciatívy v širších súvislostiach.
Pripomenula tiež, že solidarita a sociálne trhové hospodárstvo patria medzi princípy, na ktorých je európsky projekt postavený. Za príklad aktuálnej výzvy označila dostupnosť bývania, ktorá sa v niektorých krajinách stala výrazným spoločenským problémom. Ďalšou dôležitou témou je podľa nej elektrifikácia a znižovanie závislosti od dovážaných fosílnych palív. Táto otázka sa netýka iba klimatickej politiky, ale aj energetickej bezpečnosti, hospodárskej odolnosti a dlhodobej udržateľnosti.
Mačugová na záver zdôraznila, že Európsku úniu by občania nemali vnímať ako vzdialenú inštitúciu, ktorá rozhoduje bez ich účasti. „Európsku úniu by sme nemali vnímať ako niekoho cudzieho, kto rozhoduje o nás. Sme jej súčasťou,“ uviedla.
Za dôležité považuje oceňovať prínosné iniciatívy, upozorňovať na nedostatky a viesť otvorený dialóg. Ak ľudia nadobudnú pocit, že ich problémy nikto nepočúva a nerieši, podľa nej vzniká priestor pre populizmus a zjednodušené odpovede na zložité otázky. Budovanie dôvery, solidarity a bratstva preto označila za dôležitý predpoklad zachovania mieru v Európe, ku ktorému by mala prispievať aj Cirkev.