Rím 16. októbra (VaticanNews) Angelo, Giorgia a Eleonóra poslali svoje pozdravy Levovi XIV., ktorý je hospitalizovaný v tej istej nemocnici. Vo svojich listoch opisujú svoju chorobu a prajú mu skoré uzdravenie.
Vziať pero, napísať pár myšlienok, prepísať ich do úhľadnej podoby a potom list odoslať. Niekedy sa aj táto postupnosť úkonov môže po dni plnom liečby a možno aj skľúčenosti zdať namáhavá. Inokedy však môže naopak priniesť nadšenie, najmä ak je adresátom listu pápež Lev. Deti mu chcú dodať povzbudenie, pretože aj on je, rovnako ako ony, hospitalizovaný v nemocnici.
Takto prejavujú svoju blízkosť pápežovi deti z oddelenia detskej onkológie Univerzitnej nemocnice Agostina Gemelliho, ktoré vedie profesor Antonio Ruggiero. Patrí medzi ne aj sedemročný Angelo, ktorý je hospitalizovaný už 36 dní. Vo svojom liste píše, že pochádza z talianskeho mesta Taurisano v provincii Lecce, že je rovnako ako pápež na desiatom poschodí a že podstúpil operáciu hlavy. „Ja a moja mama sa za teba modlíme každý večer,“ píše Angelo a dodáva: „Želám ti skoré uzdravenie.“
Jeho slová sprevádza kresba stromu, z ktorého začínajú opadávať listy, lúky a množstva lietajúcich vtákov. Predovšetkým však na nej žiari veľké žlté slnko, akoby chcelo rozohnať dva oblaky na oblohe. V tomto slnku možno vidieť nádej v srdci Angela i mnohých ďalších detí, ktoré sú odhodlané vrátiť sa k normálnemu životu.
„Viera hýbe horami“
Veľa nádeje sa ukrýva aj v slovách Eleonóry, ktorej mama pochádza z taliansko-čílskej rodiny a ktorá sa lieči na oddelení detskej neurochirurgie a onkológie. Dievčatko je už zdravé, a preto jeho mama píše: „Viera hýbe horami. Boh vypočul naše modlitby,“ pokračuje a pripisuje to príhovoru svätého Františka z Assisi, Panny Márie Fatimskej a archanjela Rafaela.
Ich ochrane zveruje aj rímskeho biskupa: „Pápež Lev, modlíme sa za teba. Nech ťa Boh, Najsvätejšia Panna Mária a anjeli strážni vždy ochraňujú.“
Život sa môže v okamihu zmeniť
Dlhší list napísala osemnásťročná Giorgia, ktorá sa vyjadruje v angličtine, pretože sa tento jazyk učila celý život. Jej zrelá úvaha nemôže nikoho nechať ľahostajným. Medzi riadkami opisuje obdobie pred vypuknutím choroby a po ňom, ktorá jej vzala časť bezstarostnosti. Predtým bola nezávislou mladou ženou, ktorá milovala cestovanie a s nadšením spoznávala mestá ako Los Angeles, Londýn, Dublin či Granadu.
„Vždy som bola veľmi nezávislá, preto bolo ťažké prejsť zo života, v ktorom som sa spoliehala len na vlastné sily, do situácie, keď som musela byť odkázaná na druhých,“ píše Giorgia.
Opisuje, ako sa jej svet obrátil naruby a ako musela odložiť svoje sny, aby sa mohla venovať svojmu zdraviu. Napriek tomu objavuje vďačnosť za to, že sa o ňu niekto stará a že má možnosť uzdraviť sa. Uvedomuje si tiež hĺbku lásky svojej rodiny a priateľov. Zároveň zistila, „že ak je niečo, čo chcem v živote robiť, tak je to zachraňovať ľudské životy. Chcem byť presne taká ako lekári, ktorí zachraňujú ten môj“.
„Verím, že je pravda to, čo sa hovorí, že v každej veci sa dá nájsť niečo dobré. Choroba ma zmenila k horšiemu aj k lepšiemu. Vidím fyzické zmeny na svojom tele, ale cítim, že sa zmenil aj môj spôsob myslenia. Veci, ktoré som predtým považovala za samozrejmé, nadobudli hodnotu.“
Záverečné myšlienky venuje pápežovi Levovi: „Keď som v správach počula hovoriť o tebe a o tvojej situácii, vnímala som to tisíckrát intenzívnejšie, pretože v istom zmysle prežívame to isté. Vďaka tomu som sa cítila bližšie k tebe.“
„Modlím sa k Bohu, aby sme sa obaja uzdravili, a prosím ťa, aby si sa modlil spolu so mnou. Prídu lepšie dni. Som si istá, že sme zjednotení v modlitbe za seba samých i za všetkých, ktorí čelia rovnakej situácii.“
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia