Bratislava 14. októbra (TK KBS) V liturgickom kalendári si pripomíname svätého pápeža a mučeníka Kalixta I. Pripisuje sa mu aj založenie prvej rímskej baziliky zasvätenej Panne Márii – Santa Maria in Trastevere. Kalixt zomrel ako mučeník.
Sv. Kalixt sa narodil okolo roku 155 v rímskej štvrti Trastevere, ktorej názov znamená „za Tiberom“. Jeho rodičia boli kresťania. Jeho otec bol otrokom v Ríme u bohatého kresťana Karpofora, ktorý pochádzal z rodiny cisára Commoda. U neho neskôr slúžil aj Kalixt. Pán mu zveril veľkú sumu peňazí a umožnil mu, aby obchodovaním na rímskych trhoch získal ďalšie prostriedky. Postupne mu začali zverovať svoje peniaze aj ďalší kresťania, ktorí očakávali, že ich zhodnotí. Jeho činnosť tak pripomínala malú banku.
Časom ho však závistlivci obvinili z nečestného hospodárenia. Kalixt utiekol, no Karpofor ho čoskoro našiel a potrestal ťažkou prácou v mlyne. Na krku mal železnú obruč a na rukách okovy. Neskôr si opäť získal pánovu dôveru a ten mu zveril správu svojich záležitostí. Napokon mu dokonca udelil slobodu.
Istú sobotu Kalixt vstúpil do synagógy a žiadal prítomných dlžníkov, aby mu vrátili peniaze. Tí sa naňho vrhli a odviedli ho k prefektovi s obvinením, že narúša ich bohoslužby a je kresťanom. Prefekt ho dal zbičovať a odsúdil na nútené práce v baniach na ostrove Sardínia.
Po čase bol Kalixt spolu so skupinou ďalších väzňov oslobodený na zásah Marcie, milenky cisára Commoda. Získal tak slobodu a usadil sa v meste Ancium. Neskôr ho pápež sv. Zefirín povolal späť do Ríma, pretože ho chcel mať za svojho spolupracovníka. Vysvätil ho za diakona a zveril mu správu rozsiahleho cirkevného cintorína na Via Appia. Kalixt túto úlohu vykonával svedomito. Cintorín dodnes nesie jeho meno a je známy ako Kalixtove katakomby.
Neskôr sa Kalixt stal kňazom a dostal ďalšie dôležité úlohy. Postupne sa zaradil medzi najvplyvnejšie osobnosti rímskeho duchovenstva.
V roku 217 zomrel pápež sv. Zefirín a jeho nástupcom sa stal Kalixt. V tom čase Cirkev nezažívala veľké prenasledovanie a mohla žiť v relatívnom pokoji. Nepokoje však vznikli vo vnútri kresťanského spoločenstva. Kňaz Hypolit, ktorý bol veľmi vzdelaný a považoval sa za vhodnejšieho kandidáta na pápežský stolec, sa s podporou svojich prívržencov nechal zvoliť za pápeža. Stal sa tak prvým protipápežom v dejinách Cirkvi.
Hypolit Kalixta neprávom obviňoval z rôznych bludov a z prílišnej miernosti voči hriešnikom. Kalixt bol rozvážny a mierny, zároveň však dôsledne hájil učenie Cirkvi. Zakázal manželstvá medzi blízkymi príbuznými a povolil sobáše medzi ľuďmi z rozličných spoločenských vrstiev vrátane slobodných občanov a otrokov. Tým prispel k oslabovaniu spoločenských rozdielov. Hypolit neskôr uznal svoju chybu, zmieril sa s Cirkvou a napokon aj on zomrel ako mučeník.
Kalixtovi sa pripisuje aj založenie baziliky Santa Maria in Trastevere, ktorá je zasvätená Panne Márii a patrí medzi najstaršie rímske mariánske chrámy.
Sv. Kalixt zomrel ako mučeník 14. októbra 222 za vlády cisára Alexandra Severa. Hoci cisár bol kresťanstvu naklonený a Cirkev neprenasledoval, Kalixt sa pravdepodobne stal obeťou násilností počas vzbury fanatických pohanov. Podľa tradície ho vyhodili z okna a ukameňovali. Jeho telo potom hodili do studne.
Kresťania sa pre nepokoje obávali preniesť jeho telo na cintorín na Appijskej ceste, ktorý Kalixt kedysi spravoval. Pochovali ho preto neďaleko miesta jeho smrti, na cintoríne Kalepodia pri Via Aurelia. Neskôr sa toto pohrebisko začalo nazývať cintorín sv. Kalixta. V polovici 20. storočia tam znovuobjavili jeho hrob.
Zdroj: Životopisy svätých, redakčner upravené