Bratislava 13. októbra (TK KBS) Pred desiatimi rokmi, 13. októbra 2016, zomrel salezián kňaz Ernest Macák, bývalý provinciál Saleziánov dona Bosca na Slovensku, pedagóg, spisovateľ a svedok prenasledovania Cirkvi počas komunistického režimu. Dožil sa 96 rokov. Počas 80 rokov rehoľného života a 70 rokov kňazstva významne prispel k rozvoju saleziánskeho diela na Slovensku i v zahraničí.
Ernest Macák sa narodil 7. januára 1920 vo Vištuku ako najstarší z piatich detí roľníckych rodičov. Po štúdiu na saleziánskom gymnáziu v Šaštíne vstúpil do noviciátu Saleziánskej spoločnosti v Hronskom Svätom Beňadiku, kde v roku 1936 zložil prvé rehoľné sľuby. Teologické štúdiá začal v Turíne, pre vojnové udalosti ich však dokončil na Slovensku. Za kňaza ho vysvätil biskup Michal Buzalka 29. júna 1946.
Po vysviacke pôsobil ako kňaz a pedagóg medzi mladými v Bratislave, Hodoch pri Galante a Šaštíne. Jeho život zásadne poznačil zásah komunistického režimu proti rehoľníkom v apríli 1950. Po deportácii do sústreďovacieho kláštora v Podolínci sa mu podarilo utiecť. Neskôr sa zapájal do tajnej práce medzi mladými saleziánmi a pomáhal spolubratom pri útekoch za hranice.
Štátna bezpečnosť ho zatkla 7. septembra 1952 v Přerove. Prešiel väzením v Bratislave a na pražskom Pankráci. Aby sa vyhol ďalšiemu väzneniu, predstieral duševnú chorobu. Po pobyte na psychiatrických pracoviskách ho 20. apríla 1955 prepustili. Nasledujúcich trinásť rokov žil v rodnom Vištuku, kde pracoval ako roľník.
V apríli 1968 odišiel do Talianska. V Ríme pôsobil ako kaplán španielskych rehoľných sestier a intenzívne spolupracoval s Vatikánskym rozhlasom, kde pripravil viac ako 600 príspevkov pre mládežnícke vysielanie. Neskôr bol direktorom komunity Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, kde sa venoval aj vyučovaniu na slovenskom gymnáziu. Od roku 1987 pôsobil ako direktor saleziánskej komunity v Bazileji vo Švajčiarsku.
Na Slovensko sa vrátil v roku 1990. O rok neskôr sa stal direktorom saleziánov a riaditeľom Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne. V roku 1993 ho vymenovali za provinciála slovenských saleziánov. Po šiestich rokoch služby sa vrátil do Šaštína. V roku 2005 mu hlavný predstavený saleziánov Pascual Chávez počas návštevy Slovenska verejne vyjadril uznanie za jeho celoživotné dielo.
Don Ernest Macák sa venoval aj literárnej činnosti. V knihách približoval životy významných osobností Cirkvi i skúsenosť prenasledovaných kresťanov. K jeho dielam patria Zápisky spoza mreží, Dva roky v katakombách, Diagnóza: blázon pre Krista, Utečenci pre Krista a Prenasledovaní pre Krista. Spolu s Rudolfom Blatnickým a Andrejom Paulínym sa podieľal aj na katechetickej príručke Dejiny spásy. Pohľad na vlastný život zachytil v knihe Bože, oplatilo sa mi žiť, ktorá vyšla v roku 2009.
Ernest Macák zomrel 13. októbra 2016 v Cerovej. Pohrebné obrady sa konali 21. októbra v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne za účasti veriacich, rehoľníkov, kňazov a troch biskupov. Pochovaný je na cintoríne v Šaštíne vedľa svojich spolubratov a brata Ľudovíta.
Saleziáni si pri príležitosti desiateho výročia jeho úmrtia pripomínajú dona Ernesta Macáka ako človeka hlbokej viery, odvahy a otcovského srdca, ktorý napriek prenasledovaniu zostal verný svojmu povolaniu a zasvätil život službe Bohu, Cirkvi a mladým.
Zdroj: saleziani.sk, redakčne upravené