Francúzsko 29. septembra (VaticanNews) Pápež Lev XIV. v rozhovore s novinármi na palube lietadla pri návrate z Francúzska vyzýva k dialógu a k tomu, aby sa viac vydávalo na zdravotníctvo a vzdelávanie a menej na zbrane. Hovorí aj o sprevádzaní obetí zneužívania, obrane života, nedostupnom bývaní, rizikách umelej inteligencie a budúcnosti Cirkvi v Nemecku. Prinášame celý preklad tlačovej konferencie.
Matteo Bruni:
Dobrý večer, Vaša Svätosť. Ďakujeme za tieto dni, za túto intenzívnu cestu. Bola to nepochybne veľmi očakávaná cesta. Svojou prítomnosťou a slovami ste potešili mnohých Francúzov a myslím si, že ste sa dotkli aj hlbokých strún francúzskeho národa. Potešili ste tiež mnohých katolíkov a kresťanov, ktorí pocítili, že ste ich posilnili vo viere. Možno by ste nám však na úvod mohli povedať, ako ste túto cestu prežívali vy.
Pápež Lev XIV.:
Začnem po anglicky. Ak budete potrebovať preklad, môžeme s ním pomôcť. Predovšetkým vám chcem opäť poďakovať za prácu, ktorú ste vykonali. Myslím, že ste počas uplynulých štyroch dní mali naozaj veľa práce. Program bol v istom zmysle veľmi intenzívny.
Tieto štyri dni boli doslova naplnené mnohými požehnaniami. Povedal by som, že takmer zázrakmi, najmä čas strávený v Lurdoch, keď sme kráčali s toľkými chorými a trpiacimi, sprevádzali ich a videli, ako sa milosť Božej prítomnosti prejavuje mnohými rozličnými spôsobmi, dotýka sa ľudských sŕdc, premieňa ich životy a, aby som zopakoval výraz, ktorý som tam použil, prinavracia dôstojnosť chorým, starším a tým, ktorých niektoré časti spoločnosti vyraďujú.
Počas týchto štyroch dní sa teda objavilo mnoho znamení, prejavov a symbolov. Aj ja osobne som vnímal ako veľké požehnanie, že som mal tú česť navštíviť Francúzsko a povzbudiť najmä mladých ľudí, ktorí očividne niečo hľadajú.
Bolo to veľmi zreteľné počas večera na štadióne, kde sa zišlo 80-tisíc mladých z celého Francúzska: ich nadšenie, radosť a nádej, ktorú prinášali, ale najmä, myslím si, nádej, ktorú prijali a budú sa o ňu môcť deliť s ostatnými. Spomedzi mnohých udalostí, ktoré sme počas týchto štyroch dní slávili a prežívali, by som vyzdvihol práve tieto. Nechcem tým vynechať ostatné, ale tieto boli mimoriadne významné. Som veľmi rád, že ste nás na tejto ceste sprevádzali. A teraz, ak máte nejaké otázky…
Matteo Bruni:
Prvú otázku položí Cyriac Zeller, ktorý pracuje pre francúzsku tlačovú agentúru I. MEDIA.
Cyriac Zeller, I. MEDIA:
Dobrý večer, Vaša Svätosť. Obete, s ktorými ste sa stretli, nám včera na tlačovej konferencii povedali, že ste v rozhovore s nimi uznali systémovú povahu sexuálneho zneužívania v Cirkvi. Je to naozaj tak? Mohli by ste nám vysvetliť svoj postoj? Považujete sexuálne zneužívanie v Cirkvi za systémové?
Pápež Lev XIV.:
Nechcem nikomu protirečiť, ale predovšetkým by som chcel povedať niečo, čo považujem za veľmi dôležité. Keď som sa stretol s týmito siedmimi obeťami, požiadal som ich, aby mi pomohli aj ďalším obetiam vyjadriť moju ochotu i ochotu Cirkvi načúvať im a sprevádzať ich na ceste k uzdraveniu, pričom uznávame bolesť, ktorú v ich životoch spôsobilo zneužívanie.
Viacerí z nich hovorili o systémovom zneužívaní. Osobne to radšej vyjadrujem inak, hoci som hovoril o niektorých organizáciách v rámci Cirkvi, ktoré sa niekedy, ak to tak môžeme povedať, dopúšťali zneužívania ako systém.
Myslím si však, že je dôležité rozlišovať. Sexuálne zneužívanie je predovšetkým ľudský problém. Keď k nemu dochádza v Cirkvi, pribúda k nemu ďalší rozmer, pretože život viery týchto ľudí je hlboko zranený a niekedy dokonca zničený.
Cirkev má osobitnú zodpovednosť sprevádzať ich a pomáhať im hľadať uzdravenie. V tomto zmysle som s nimi hovoril o tom, že Cirkev bola v určitých ohľadoch vnímaná ako tá, ktorá za to nesie zodpovednosť, ale zároveň je podľa mňa dôležitou súčasťou pomoci na ich ceste k uzdraveniu.
Matteo Bruni:
Ďakujem, Cyriac. Druhú otázku, Vaša Svätosť, položí Xavier Normand, ktorý pracuje pre francúzsky časopis Le Pèlerin.
Xavier Normand, Le Pèlerin:
Dobrý večer, Svätý Otče. Predovšetkým by som vám chcel poďakovať za vašu apoštolskú cestu do Francúzska. Naša krajina počas štyroch dní žila v rytme všeobecného nadšenia, ktoré vyvolal váš príchod, a to je vo Francúzsku skutočný husársky kúsok. Ďakujem vám, Svätý Otče.
V otázke budem pokračovať po anglicky. Mottom vašej apoštolskej cesty bolo „Aby mal svet život“. Vo vašich príhovoroch sa opakovane objavovala téma starostlivosti o ľudí na konci života. Myslím, že ste ju spomenuli vo viac než polovici svojich vystúpení vo Francúzsku. Mám na mysli najmä príhovor v Elyzejskom paláci a včerajšie slová v Lurdoch, keď ste povedali, že to, čo je zákonné, nemusí byť nevyhnutne morálne. Bola to jasná narážka na nedávnu legalizáciu eutanázie vo Francúzsku.
Vo Francúzsku máme aj princíp laickosti, teda oddelenia náboženstva a politiky. Myslíte si, že v dôležitých situáciách, keď ide o veľa, treba túto hranicu prekročiť v mene primátu svedomia? A ak áno, prekročili ste ju?
Pápež Lev XIV.:
Ďakujem za otázku. Povedal by som, že podľa toho, ako Cirkev chápe oddelenie Cirkvi a politiky či Cirkvi a štátu, som túto hranicu neprekročil. Pozývam vás, aby ste si prečítali alebo znovu prečítali encykliku Magnifica humanitas, kde v prvej časti, v úvodných kapitolách, hovorím o sociálnej náuke Cirkvi. Uvádzam tam, že keď Cirkev hovorí o obrane života a o otázkach sociálnej náuky, nevstupujeme do politiky, ale uplatňujeme evanjelium v živote ľudí.
Môžu to byť politici naľavo alebo napravo, ktorí hovoria: „Nie, náboženstvo má zostať iba v súkromnej sfére. Nech si ľudia vo svojom súkromí robia, čo chcú, ale štát musí zostať oddelený.“
Do Francúzska som prišiel predovšetkým hlásať evanjelium, ohlasovať radostnú zvesť a znovu potvrdiť to, čo hovorí sám Ježiš Kristus: „Ja som cesta, pravda a život.“ Teda hovoriť pravdu, ktorú nám ponúka Ježiš.
Obrana života je, ako všetci viete, súčasťou učenia Cirkvi a jej hlbokého presvedčenia. Na jednej strane som, samozrejme, vedel, že vo Francúzsku nedávno schválili zákon a že aj v ďalších európskych krajinách a v iných častiach sveta sa intenzívne diskutuje o otázkach konca života.
No najmä na takom mieste, akým sú Lurdy, ľudia hľadajú niečo oveľa hlbšie a uvedomujú si, že ich život má zmysel aj uprostred choroby, zdravotného postihnutia či rôznych foriem bolesti. Práve kvôli samotnému Ježišovi chce byť Cirkev týmto ľuďom nablízku a potvrdzovať hodnoty, ktoré podľa mňa život sám nesie pre nás všetkých.
Povedal by som teda: ak je toto politika, potom som ju robil. Mojím zámerom však nebolo zasahovať do francúzskej politiky, ale učiť to, čomu Cirkev skutočne verí.
Matteo Bruni:
Ďakujem, Vaša Svätosť. Ďalšiu otázku položí Íñigo Domínguez z denníka El País.
Íñigo Domínguez, El País:
Ďakujem, Svätý Otče, že s nami trávite tento čas. Aj počas tejto cesty ste veľakrát hovorili o kultúre vyraďovania, ktorá nás obklopuje, o odsúvaní na okraj tých, ktorých spoločnosť nepovažuje za produktívnych, vrátane starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím.
V Španielsku máme v týchto dňoch prípad, ktorý to do istej miery vystihuje a vyvolal v krajine veľké pobúrenie. Ide o Mari Carmen, 87-ročnú ženu so zdravotným postihnutím, ktorú vysťahovali z domova, v ktorom bývala v Madride, pretože nedokázala platiť nájomné. Naraz jej ho zvýšili na päťnásobok.
Neviem, či poznáte prípad Mari Carmen. V každom prípade, čo si myslíte o probléme bývania, ktorý existuje v celej Európe a na celom svete, kde špekulácie s nehnuteľnosťami vytláčajú obyvateľov z miest a mladí si nemôžu dovoliť vlastné bývanie? Čo si o tomto probléme myslíte?
Pápež Lev XIV.:
Myslím si, že je to dobrý príklad situácie, v ktorej musíme ako Cirkev, ako spoločenstvo, alebo jednoducho ako ľudia, a to aj tí, ktorí nemajú vieru, hľadať spravodlivejšie riešenia, aby sa takéto prípady nestávali.
Nepoznám prípad, ktorý spomínate. Zdá sa mi však, že práve v takejto situácii by mali susedia, miestne spoločenstvo, farnosť, diecéza alebo štát zasiahnuť a pýtať sa: Ako je možné, že sa niečo také stane? Aký problém v systéme umožňuje, aby staršiu ženu, navyše so zdravotným postihnutím alebo s inými ťažkosťami, takpovediac vyhodili z domova?
Cirkev veľa hovorí o vyraďovaní a hovorí aj o spravodlivosti. Pozýva, povzbudzuje a usiluje sa v každom prebúdzať schopnosť reagovať ľudskejšie, byť skutočne citlivý na bolesť a utrpenie druhých.
Problém bývania, ktorý dnes existuje v mnohých krajinách, nedokáže vyriešiť sama farnosť, sama diecéza ani samotná Cirkev. Myslím si však, že je to veľká výzva a možno musíme aj od politických predstaviteľov a verejných orgánov dôrazne žiadať, aby hľadali riešenie.
Tento problém sa totiž zjavne prehlbuje a my často reagujeme až v núdzovej situácii. Musíme však naozaj skúmať jeho systémovú príčinu a hľadať spôsoby, ako pomôcť.
Matteo Bruni:
Vaša Svätosť, ďalšiu otázku položí Manuela Tulli z agentúry ANSA.
Manuela Tulli, ANSA:
Dobrý večer, Vaša Svätosť. Dnes i počas celej tejto cesty ste zdôrazňovali potrebu dialógu. Keď ste sa prihovárali Európe, hovorili ste aj o ilúzii prezbrojenia, ale zároveň ste povedali, že treba mať odvahu niečoho sa vzdať a prinášať obety pre vyššie dobro pokoja.
Konfliktom v Európe je vojna medzi Ruskom a Ukrajinou. Čo ste mali na mysli, keď ste hovorili o týchto obetách? Veríte v rokovania, veď máte svojich vyslancov – najprv tam bol arcibiskup Gallagher, v týchto dňoch je tam kardinál Zuppi. Ako sa však dá hovoriť so štátom, ktorý útočí, bombarduje a vyhráža sa nielen Ukrajine, ale aj ďalším európskym štátom? Ďakujem.
Pápež Lev XIV.:
Ďakujem. Predovšetkým treba zdôrazniť princípy sociálnej náuky Cirkvi. Usilujeme sa nepodnecovať násilie, nenávisť, zbrojenie a nebezpečenstvá, ktorým dnešný svet čelí. Aj niektorí predstavitelia štátov znovu začínajú hovoriť o jadrových zbraniach a o vojnách, ktoré sú čoraz ničivejšie, predovšetkým pokiaľ ide o ľudské životy.
Pokračuje sa v zbrojení a vo výdavkoch na tento obrovský vojenský priemysel, ktorý nie až posledný rok či posledných päť rokov, ale už celé desaťročia presadzuje ďalšie vojenské výdavky. Niekoľkí ľudia nesmierne bohatnú na priemysle, ktorý podporuje vojnu. Pritom by sa týmito obrovskými sumami v eurách či dolároch dali riešiť problémy ako hlad vo svete, bývanie, nezamestnanosť a podobne.
Všetci hľadajú hlas, ktorý by ponúkol inú cestu než tú, ktorá hovorí: „Vydávajme viac na zbrane.“ Tá totiž len ďalej stupňuje napätie, ktoré môže vyústiť do ďalšej vojny, ďalšieho konfliktu.
Vidíme, že násilie a mocnosti, ktoré sa vždy snažia presadiť svoju vôľu silou namiesto dialógu a rokovaní o rozdieloch, ktoré prirodzene môžu existovať, nás privádzajú čoraz bližšie k vojne alebo k viacerým vojnám, ku konfliktom, aké dnes vo svete vidíme.
Neviem, ako je to s ostatnými, a nejde o to, či je to politické alebo nepolitické, ale myslím si, že Cirkev má zodpovednosť byť hlasom, ktorý sa usiluje presadzovať hodnoty ľudskej dôstojnosti, dôležitosti života a možnosť vydávať azda viac na zdravotníctvo a vzdelávanie a menej na zbrane.
Má presadzovať tieto hodnoty a neustále pozývať predstaviteľov Ruska, Ukrajiny i ďalších krajín, aby prišli, zasadli za spoločný stôl, viedli dialóg a hľadali riešenia problémov bez pokračovania vo vojnách, ktoré už nemajú zmysel.
V tomto duchu Cirkev naďalej pozdvihuje svoj hlas. Nikoho nemôžeme prinútiť. Niekedy sa môže zdať, že je to zbytočné, ale budeme ďalej hovoriť, budeme ďalej pozývať, budeme ďalej ohlasovať evanjelium.
Matteo Bruni:
Ďakujem, Vaša Svätosť. Ďalšiu otázku položí Justin McLellan z National Catholic Reporter.
Justin McLellan, National Catholic Reporter:
Ďakujem. Svätý Otče, otázku položím po anglicky. V Paríži ste hovorili o naliehavej potrebe etického rozlišovania pri rozvoji umelej inteligencie. Po viacerých kybernetických útokoch, ktoré uskutočnili agenti umelej inteligencie konajúci mimo kontroly, niekoľkí vedúci predstavitelia technologického odvetvia varovali, že táto technológia by mohla zničiť svet.
Do akej miery sa obávate, že umelá inteligencia môže pre ľudstvo predstavovať katastrofické riziká alebo ho dokonca úplne vyhladiť? A čo musia štáty, najmä Spojené štáty a Čína, urobiť, aby zabezpečili, že ich technológie budú pre ľudstvo bezpečné?
Pápež Lev XIV.:
Ďakujem. Keby sa ma niekto opýtal, či podlieham panike, odpovedal by som: Nie, nepodlieham. V noci pokojne spím. Myslím si však, že obavy mnohých odborníkov a špecialistov na umelú inteligenciu treba brať vážne.
Nemyslím si, že ide, ako niektorí tvrdia, o falošné správy, ktorých cieľom je dosiahnuť finančný alebo iný prospech. Je zaujímavé, že práve dnes som čítal vyjadrenie šéfa spoločnosti NVIDIA, ktorý tvrdí, že našiel spôsob, ako do umelej inteligencie vložiť určité ochranné mechanizmy či hranice, aby systémy neprekračovali rámec svojich jednotlivých jednotiek a nespôsobovali škody, o ktorých sa hovorí.
Je to však ten istý človek, ktorý tvrdí, že sa nemajú zavádzať žiadne obmedzenia ani štátna regulácia a podobne. Myslím si, že je to problém, o ktorom si musíme sadnúť a hovoriť. Musíme naďalej pozývať politických predstaviteľov, vedúcich predstaviteľov v oblasti umelej inteligencie, spoločenské organizácie a združenia, aby sa stretávali a skúmali, čo sa už deje a čo môže prísť v budúcnosti.
Jednoducho povedať „To sa nestane“ a zavrieť pred tým oči podľa mňa asi nie je najzodpovednejší prístup. Vatikán zriadil vlastnú komisiu pre umelú inteligenciu. Na jednej strane vznikla na koordináciu toho, čo v tejto oblasti robíme vo Svätej stolici, ako umelú inteligenciu používame a aké sú jej riziká a prínosy.
Od vydania encykliky Magnifica humanitas nás však kontaktovalo mnoho ľudí z najrozličnejších oblastí a odborov. Preto sa usilujeme ďalej podporovať dialóg, štúdium a výskum a hľadať spôsoby, ako zabezpečiť, aby umelá inteligencia nedospela do bodu, v ktorom by mohla zničiť ľudstvo alebo ho vytlačiť z rozhovoru.
Som pomerne optimistický, pokiaľ ide o možnosť tomu zabrániť. Myslím si, že je dosť ľudí, ktorí sa o to vážne zaujímajú a sú ochotní pozerať sa ďalej než len na otázky, ktoré sa opäť raz týkajú moci: kto bude prvý, čo sa stane, keď umelá inteligencia dospeje k tomu, čo sa nazýva všeobecná umelá inteligencia, a podobne.
Musíme však pokračovať v práci. Nemôžeme nečinne sedieť a tváriť sa, že sa nič nestane.
Matteo Bruni:
Ďakujem, Vaša Svätosť. Možno môžeme položiť ešte poslednú otázku. Ludwig Ring-Eifel, KNA.
Ludwig Ring-Eifel, KNA:
Dnes sme boli v Metze, veľmi blízko nemeckých hraníc, ale Nemecko ste zatiaľ nenavštívili. Moja základná otázka teda znie: Kedy vás môžeme očakávať na druhej strane hranice?
Pýtam sa aj v súvislosti s dvoma javmi, ktoré možno znepokojujú aj vás: s neustálym úpadkom Katolíckej cirkvi v Nemecku a s prekvapujúcim vzostupom extrémistických strán, ktoré hrozia rozbitím konsenzu v prospech Európy, o ktorej ste dnes hovorili v Metze.
Pápež Lev XIV.:
Ďakujem za otázku. So všetkou pokorou poviem, že pápežom som len približne pätnásť mesiacov. Je ešte veľa miest, ktoré som nenavštívil. Pozvanie mám. Dúfam, že tam znovu pôjdem. Už som tam totiž bol, ale nie ako pápež. Dúfam teda, že navštívim Nemecko, tak ako dúfam, že navštívim mnohé ďalšie miesta. Zatiaľ však nemám stanovený termín.
Na programe na budúci rok ešte pracujem a jedinou definitívne naplánovanou cestou sú Svetové dni mládeže v Kórei. Postupne sa k tomu teda dostávame. Ďakujem však za trpezlivosť aj za otázku.
Spomenuli ste, že Cirkev v Nemecku vymiera alebo že jej počty klesajú. V minulosti sa to hovorilo aj o Francúzsku, a predsa sme videli, čo sa udialo počas uplynulých štyroch dní. Verím, že ak nájdeme pravého misionárskeho ducha a správny spôsob, ako konať, aj v Nemecku je stále veľmi veľa ľudí, ktorí chcú žiť a sláviť svoju kresťanskú a katolícku vieru.
V tomto smere som optimistický, hoci si uvedomujem problémy i rozličné príčiny, ktoré Cirkev veľmi tvrdo zasiahli. Veľmi tvrdo však zasiahli aj evanjelickú či protestantskú cirkev a podobným spôsobom aj spoločnosť.
Dúfam, že sa nám podarí ľudí osloviť. Dúfam, že budem pokračovať v spolupráci s predstaviteľmi Cirkvi v Nemecku a hľadať spôsoby, ako na túto situáciu odpovedať. Bolo by zaujímavé skúmať a analyzovať, či a akým spôsobom môže existovať súvislosť napríklad s rastom týchto krajne pravicových skupín. Aj samotná krajná pravica sa dnes štiepi. Ako vidíte, jedna konkrétna skupina sa stáva ešte oveľa extrémnejšou než iné takzvané krajne pravicové skupiny.
Zároveň sa objavujú určité spojenia týchto krajne pravicových názorov s istým druhom náboženstva. To však nie je autentický prejav kresťanstva. A nie je to len môj názor: vyjadrili sa k tomu aj predstavitelia Katolíckej cirkvi a protestantskej cirkvi v Nemecku.
Opäť sa vraciame k hodnotám evanjelia, ktoré nie sú o nenávisti a rozdelení, ale o porozumení, súcite a sprevádzaní. Veľmi dúfam – a snáď k tomu bude môcť prispieť aj Cirkev –, že nájdeme spôsoby, ako osloviť väčšinu ľudí dobrej vôle, ktorí pochopia, aká dôležitá je ich angažovanosť, a to aj pri účasti na politických procesoch. Tá im umožní jasne sa rozhodovať v prospech spoločného dobra, a nie v prospech extrémistických myšlienok, ktoré možno spôsobia oveľa väčšie škody, než si dnes vôbec uvedomujeme.
Myslím si teda, že v tomto smere budeme všetci povzbudzovať. Opäť je to naša úloha ako Cirkvi, úloha sociálnej náuky Cirkvi: hovoriť, učiť a kázať o tom, čo považujeme za hodnoty, ktoré prinášajú život, a nie skazu, rozdelenie a nenávisť.
Matteo Bruni:
Ďakujem, Vaša Svätosť, za vaše slová a ochotu a veľmi pekne ďakujem za tieto spoločne strávené dni na ceste.
Pápež Lev XIV.:
Chcem ešte využiť túto príležitosť a poďakovať mnohým ľuďom, ktorí pracujú v úzadí. Nedostáva sa im potlesku, aký sprevádza pápeža, keď prechádza medzi ľuďmi, ale majú veľký podiel na príprave tejto cesty. Sú to ľudia vo Svätej stolici, vo Francúzsku, francúzski biskupi a veľmi veľa laikov, ktorí pracovali na príprave jednotlivých podujatí. Všetkým im i vám chcem osobitne poďakovať. Veľmi pekne ďakujem.
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia