Vatikán 28. septembra (TK KBS) Napísal to už vo svojej prvej encyklike Magnifica humanitas, ktorá je naďalej predmetom diskusií a komentárov na medzinárodnej úrovni: máme „naliehavú povinnosť“ zostať ľuďmi. Zoči-voči technológii, ktorá sa mení na technokraciu, zoči-voči útokom na život a dôstojnosť človeka, zoči-voči neľudskosti vojny a pokusu predstaviť ju ako niečo „normálne“ a „neodvratné“, aby sa tak ospravedlnilo mrhanie obrovským množstvom peňazí v šialených pretekoch v zbrojení, je výzva pápeža Leva XIV. zostať ľuďmi skutočne naliehavou potrebou, ktorú nemožno odkladať.
Bezbranný Petrov nástupca, ktorý ohlasuje Krista a jeho „neozbrojený a odzbrojujúci“ pokoj, nekoná podľa logiky moci, ktorá sa dnes zdá taká víťazná. Nemá iný záujem než umožniť, aby zaznel hlas chudobných, trpiacich, tých, ktorí žíznia po spravodlivosti, tých, ktorí túžia po uznaní dôstojnosti života, a tvorcov pokoja.
Výzva zostať ľuďmi má osobitný význam aj pre Francúzsko, kedysi nazývané „najstaršou dcérou Cirkvi“, krajinu, ktorá sa stala kolískou osvietenstva a Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Je to národ, ktorého kresťanské korene dosvedčuje nádhera umenia a katedrál budovaných počas stáročí. Tieto korene aj dnes pulzujú vďaka prítomnosti živého a dynamického katolíckeho spoločenstva.
Rímsky biskup sa teda vydáva na svoju piatu medzinárodnú cestu, aby v srdci starej Európy navštívil Paríž, Lurdy a Metz. Ide o výsostne pastoračnú púť, ktorej cieľom je utvrdiť francúzske spoločenstvá vo viere a zároveň vyslať posolstvo pokoja a jednoty, ktoré dokáže presiahnuť okruh kresťanov a veriacich a prihovoriť sa všetkým, vychádzajúc z uznania toho, čo nás spája ako ľudí.
Lev neprichádza do Mesta svetiel preto, aby niekoho odsúdil, ani preto, aby tvrdo vstúpil do francúzskej politickej diskusie, ktorá je polarizovaná podobne ako v každej inej európskej krajine. Prichádza ako pastier, aby sa stretol s národom, jeho dejinami a kultúrou. Prichádza povzbudiť tých, ktorí sa odmietajú zmieriť s neľudskosťou. Prichádza iba so Slovom evanjelia.
Evanjeliové Slovo však nie je určené na to, aby zostalo visieť vo vzduchu, obmedzené len na rovinu myšlienok či otrepaných posolstiev. Je to Slovo, ktoré vstupuje do živého tela dejín, konfrontuje sa s ranami našej doby a prináša svetlo pravdy, ktoré rozptyľuje hmlu lži.
Je to Slovo, ktoré nás pozýva nechať sa zraniť utrpením tých, ktorí zomierajú pod bombami vojen označovaných za „neodvratné“, hoci by sa azda dali zastaviť, keby namiesto ustupovania nekalým záujmom veľkých obchodníkov so zbraňami dostala prednosť diplomatická tvorivosť a seriózne úsilie o rokovania.
Je to Slovo, ktoré od nás žiada, aby sme sa ujali utrpenia ťažko chorých ľudí, ktorí by potrebovali byť milovaní a sprevádzaní, namiesto toho, aby boli ponechaní sami, vydaní napospas zúfalej túžbe ukončiť svoj život.
Je to Slovo, ktoré nás stavia pred zodpovednosť neodvracať zrak od tvárí tých, ktorí prichádzajú na starý kontinent po prekonaní Stredozemného mora v nádeji, že nájdu budúcnosť.
Z tejto francúzskej zeme, takej hrdej na svoje dávne korene, dejiny a úlohu vo svete, sa pápež Lev prihovorí celej Európe. Európe, ktorej hrozí, že stratí vlastnú identitu a skĺzne do priepasti militaristických a technokratických ideológií, no ktorá je naopak povolaná znovu objaviť hlboké dôvody svojej jednoty, naliehavosť pokoja a potrebu brániť „magnifica humanitas“ každého človeka v každej etape jeho existencie.
Autor: Andrea Tornielli Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia