Rím 28. septembra (TK KBS) V Ríme zorganizovali stretnutie Sekcie pre sociálne otázky CCEE. Konferenciu biskupov Slovenska na podujatí zastupovala Katarína Hulmanová, tajomníčka Sociálnej subkomisie KBS. Na programe boli ekonomika, ľudská dôstojnosť, sociálna spravodlivosť a solidarita medzi národmi. Prinášame oficiálnu tlačovú správu.
-
V dňoch 22. až 24. septembra 2026 sa v Ríme konalo stretnutie Sekcie pre sociálne otázky Komisie pre sociálnu pastoráciu CCEE, venované téme „Ekonomika, sociálna spravodlivosť a solidarita medzi národmi“. Delegáti európskych biskupských konferencií diskutovali o súčasných ekonomických a sociálnych výzvach vo svetle sociálnej náuky Cirkvi.
Pri otvorení zasadnutia biskup Bohdan Dzjurach predseda Komisie pre sociálnu pastoráciu CCEE, pripomenul hlavné výzvy, ktorým dnes čelí Európa: rastúce nerovnosti, budúcnosť sveta práce, migrácia, sociálna ochrana, ekologická transformácia, technologické zmeny a politická a sociálna fragmentácia. V súvislosti s vojnou na Ukrajine a jej ľudskými, sociálnymi a ekonomickými dôsledkami pripomenul, že ekonomika nemôže byť považovaná za cieľ sama osebe, ale musí slúžiť mieru, jednote a bratstvu medzi národmi. „Našou úlohou nie je len analyzovať krízy. Spočíva aj v tom, že pomáhame Európe znovu nájsť horizont nádeje,“ uviedol.
Biskup János Székely, vedúci sekcie pre sociálne otázky, pripomenul princíp všeobecného dobra pri využívaní majetku a zdôraznil závažné dôsledky rastúcej koncentrácie bohatstva a ekonomickej moci v rukách niekoľkých jednotlivcov. Okrem toho poukázal na potrebu zosúladiť hodnotu rôznych národov, jazykov a kultúr s príslušnosťou k jednej ľudskej rodine. V tejto súvislosti vyjadril nádej, že sociálna náuka Cirkvi bude mať prorockejší a konkrétnejší hlas, ktorý prispeje k mieru a k budovaniu spravodlivejšej a udržateľnejšej svetovej ekonomiky.
Počas prvého zasadnutia, venovaného téme „Ekonomika a dôstojnosť ľudskej osoby“, vystúpila sestra Alessandra Smerilli FMA, prefektka Dikastéria pre službu integrálneho ľudského rozvoja, so správou s názvom „Ekonomika a ľudská dôstojnosť: učenie Magnifica Humanitas“. Vychádzajúc z biblických obrazov o Babylonskej veži a Nehemiášovi zdôraznila potrebu budovať hospodárstvo založené na spoločnej zodpovednosti, vzťahoch a príspevku každého k spoločnému dobru.
Stredobodom jej príspevku bola dôstojnosť osoby, ktorá má prednosť pred vykonanou prácou, príjmom, kompetenciami a produktivitou. Osobitná pozornosť bola venovaná umelej inteligencii a jej vplyvu na prácu: nové technológie musia byť riadené tak, aby chránili zamestnanosť, podporovali rekvalifikáciu a zaručovali účasť pracovníkov. Sestra Smerilli vyzvala účastníkov reprezentujúcich sociálne komisie v Európe, aby premenili zásady sociálnej náuky Cirkvi na konkrétne praktiky a uplatňovali ich predovšetkým v cirkevných inštitúciách.
Don Marco Pagniello, riaditeľ Caritas Italiana, vystúpil na tému „Hospodársky rozvoj, chudoba a ľudský rozvoj“. Vysvetlil, že hospodársky rast nevedie vždy k zníženiu chudoby, ale môže sprevádzať vylúčenie, nízko platenú prácu a nové formy marginalizácie.
Ľudský rozvoj, zdôraznil, neznamená len poskytovať pomoc, ale aj pomáhať ľuďom stať sa sebestačnými, presadzovať svoje práva a aktívne sa podieľať na živote spoločnosti. V kontexte vojen, klimatickej krízy, migrácií a technologických zmien musí dôstojnosť človeka zostať hlavným kritériom každej hospodárskej a sociálnej politiky.
K téme „Solidarita medzi národmi“ vystúpil prof. Paolo Garonna, predseda nadácie Centesimus Annus Pro Pontifice. Solidaritu predstavil nielen ako cnosť a starostlivosť o druhého, ale aj ako etický základ, ktorý je potrebné pretaviť do noriem, práv, povinností a medzinárodných inštitúcií schopných podporovať dialóg a spoluprácu medzi štátmi. Okrem toho zdôraznil hodnotu národa ako spoločenstva ľudí, kultúr a tradícií a varoval pred návratom nacionalizmu. V tejto súvislosti môže sociálna náuka Cirkvi významne prispieť k mieru a k obnovenej vízii budúcnosti Európy.
Posledná časť, venovaná téme „Sociálna spravodlivosť a obnova moderného hospodárstva“, priniesla príspevky delegátov biskupských konferencií, ktorí sa podelili o skúsenosti, výzvy a perspektívy zo svojich krajín.
Program stretnutia zahŕňal aj liturgické slávenia a chvíle spoločnej modlitby. Práce poskytli priestor na diskusiu a rozlišovanie s cieľom podporiť ekonomiku, ktorá skutočne slúži človeku, je schopná chrániť najzraniteľnejších, posilňovať solidaritu medzi národmi a prispievať k budovaniu mieru.
Zdroj: CCEE