Bratislava/Praha 28. septembra (TK KBS) Česká republika si dnes pripomína svätého Václava, české knieža a mučeníka, patróna Čiech a jednu z najvýznamnejších postáv českých dejín. Sviatok svätého Václava, ktorý pripadá na 28. septembra, je zároveň Dňom českej štátnosti. Pripomína život a mučenícku smrť kniežaťa Václava, ako aj hodnoty spájané s jeho osobnosťou – kresťanskú vieru, pokoj, spravodlivosť a službu krajine.
Svätý Václav sa narodil približne v rokoch 903 až 907 ako najstarší syn českého kniežaťa Vratislava I. z rodu Přemyslovcov a jeho manželky Drahomíry. Bol vnukom svätej Ľudmily, ktorá ho podľa tradície vychovávala a viedla ku kresťanskej viere a vzdelaniu. Po smrti svojho otca sa Václav ujal vlády v čase vnútorných sporov v kniežatstve.
Ako panovník sa usiloval o jednotu a upevnenie krajiny. Podľa kroník sa mu podarilo odvrátiť viaceré vojenské hrozby bez otvoreného boja a usiloval sa o pokojné vzťahy so susednými krajinami. Podporoval šírenie kresťanstva, stavbu chrámov a rozvoj vzdelanosti. V Prahe dal podľa tradície vybudovať chrám zasvätený svätému Vítovi, na mieste ktorého neskôr vyrástla dnešná Katedrála svätého Víta.
Životopisy svätého Václava ho predstavujú ako zbožného a skromného panovníka, ktorý sa venoval modlitbe a pomoci chudobným. Podľa tradície sa osobne staral o obilie a vinicu, z ktorých pripravoval chlieb a víno pre bohoslužby. Zaujímal sa o život ľudí vo svojej krajine a usiloval sa o odstránenie pohanských zvykov a nespravodlivosti zo svojho dvora.
Jeho politika a spôsob života však vyvolávali odpor časti veľmožov. Napätie narastalo aj medzi Václavom a jeho mladším bratom Boleslavom. Podľa tradičného podania Boleslav pozval Václava do Starej Boleslavi na oslavu sviatku svätých Kozmu a Damiána a výročia posvätenia tamojšieho chrámu.
K rozhodujúcej udalosti došlo ráno 28. septembra pri vchode do kostola. Boleslav podľa tradície napadol svojho brata mečom. Václav útok odrazil a Boleslavovi dokonca vrátil jeho meč na znak odpustenia. Následne však na Václava zaútočili Boleslavovi spoločníci a pri kostole ho usmrtili.
Václavova smrť bola veľmi skoro vnímaná ako mučenícka. Jeho kult sa rozšíril v českých krajinách a postupne sa stal jedným z najvýznamnejších symbolov českej kresťanskej tradície a štátnosti. Historické pramene sa pritom rozchádzajú v presnom roku jeho smrti. Najčastejšie sa uvádza rok 935, niektoré staršie pramene však uvádzajú rok 929.
Boleslav dal podľa tradície niekoľko rokov po Václavovej smrti preniesť jeho telesné pozostatky zo Starej Boleslavi do Prahy. Dnes sú uložené v Katedrále svätého Víta na Pražskom hrade, v kaplnke zasvätenej svätému Václavovi.
Úcta k svätému Václavovi sa v priebehu stáročí stala jedným z pilierov českej štátnosti. Jeho meno nesie aj starobylý chorál Svätý Václave, ktorý sa v českých krajinách spieval najmä v časoch ohrozenia a dodnes zaznieva pri významných národných a cirkevných udalostiach. Svätý Václav je zobrazovaný najmä s atribútmi kniežaťa a bojovníka, ako sú štít, meč či oštep.
Pápež Klement X. v roku 1670 rozšíril liturgickú úctu k svätému Václavovi na celú Katolícku cirkev. Jeho sviatok pripadá na 28. september.
V deň svätého Václava sa v Českej republike každoročne konajú slávnostné sväté omše, púte a ďalšie podujatia. Medzi najvýznamnejšie patrí tradičná svätováclavská púť v Starej Boleslavi, kam prichádzajú tisíce pútnikov.
Svätý Václav zostáva nielen významnou postavou českých dejín, ale aj symbolom kresťanskej viery, pokoja, spravodlivosti a zodpovednosti za spoločnosť. Jeho odkaz si 28. september pripomínajú veriaci aj ľudia, ktorí tento deň vnímajú predovšetkým ako sviatok českej identity a Dňa českej štátnosti.
Zdroje: CIrkev.cz/Životopisy svätých, redakčne upravené