Vatikán 21. septembra (VaticanNews) Nedostatok povolaní nemá viesť k uzatváraniu sa či rezignácii, ale k obnove života komunít. Pápež Lev XIV. o tom hovoril v pondelok 21. septembra členkám Federácie klarisiek kapucínok Talianska. Zdôraznil význam modlitby, ticha, autentických vzťahov a vernosti evanjeliu.
Svätý Otec prijal klarisky kapucínky pri príležitosti zhromaždenia ich Federácie v Taliansku. Vo svojom príhovore vyšiel z liturgie sviatku svätého Matúša, apoštola a evanjelistu, a z Pavlovej výzvy v Liste Efezanom žiť spôsobom hodným povolania, ktoré človek dostal.
Pápež v tom vidí pozvanie k vernosti, na ktoré Federácia odpovedá podľa charizmy svätej Kláry a svätého Františka v kontemplatívnej modlitbe, chudobe a úplnom prilnutí k evanjeliu. Pochválil prácu na prepracovaní a aktualizácii Konštitúcií, v ktorých našli syntézu príspevky mnohých. Z nich citoval, že prvou a hlavnou úlohou všetkých rehoľníkov je kontemplácia božských vecí a stále spojenie s Bohom v modlitbe.
Sestry pozval, aby s „mysľou v zrkadle večnosti“, ako písala svätá Klára v jednom zo svojich listov, hľadeli na prítomný čas s jeho drámami a neistotami i na výzvy svojho „malého sveta“, bohatého na minulosť a povolaného hľadieť s nádejou do budúcnosti.
Malý počet povolaní môže podľa pápeža niektorých viesť k rozhodnutiam uzavretosti a ústupu. Zopakoval im však, čo povedal o budúcnosti diecéz a seminárov v Taliansku, a vyzval ich, aby zmenili pohľad na túto skutočnosť. Jej kritické body môžu pomôcť objaviť alebo znovuobjaviť nečakané možnosti, „nie tak v počte síl, ako v kvalite ponuky“, ako to už povedal pútnikom z toskánskych diecéz v októbri 2025.
Zmenšovanie komunít a z neho vyplývajúca obava zo straty samostatnosti kláštorov nemajú podľa Svätého Otca znepokojovať a odnímať nádej. Majú byť skôr podnetom k obnove vlastného života, k ešte väčšej starostlivosti o duchovné sprevádzanie tých, ktorí klopú na brány kláštorov, a k rastu radostných a živých komunít, v ktorých možno zakúsiť blízkosť s Bohom, prívetivosť, spoločenstvo a autentickosť vzťahov.
Lev XIV. v tejto súvislosti zdôraznil:
„Povolania sa nerodia z uplatňovania organizačných stratégií ani z kampaní vymyslených za písacím stolom, ale z modlitby, z dôverného vzťahu s evanjeliom, z ticha, zo schopnosti prijímať sa navzájom so svojimi nedokonalosťami a z vedomia, že sme súčasťou celku, ktorý vytvára jednotu.“
Aby sa to podarilo, Pán od nás podľa pápeža nežiada bezchybnosť, ale ochotu nechať sa pokorne, deň po dni, formovať jeho milosťou.
Ďalšou témou príhovoru bola formácia, počiatočná i trvalá. Pápež vyzval sestry, aby sa formovali a formovali druhé ku klauzúre žitej v duchu hlbokého spoločenstva medzi sebou i s Cirkvou a k tichu, ktoré v spoločnosti ovládanej zhonom a hlukom vzbudzuje potrebu časov a priestorov na zastavenie sa a rozlišovanie.
Podľa pápeža je to zároveň osobitná misijnosť klauzúrneho povolania, ako pripomína aj žalm 18 z dnešnej liturgie, ktorý hovorí o zvesti šíriacej sa bez reči a bez slov. Sestrám povedal:
„Pán vás volá, aby ste boli jeho svedkyňami v tichu a kontemplácii, pričom vás kladie do dejín ako živú a prorockú pamäť radostnej zvesti.“
Klarisky majú ako sestry svätej Kláry podľa pápeža osobitné posolstvo na ohlasovanie, ktoré prechádza predovšetkým zachovávaním Regule a vlastných Konštitúcií. K ich bytiu a poslaniu patrí žiť evanjelium tak, že zanechajú všetko, čo patrí svetu, a sú úplne a stále obrátené k prvej a jedinej Láske svojho života. To znamená striedmosť, odpútanosť od vecí, odovzdanie sa v poslušnosti a transparentnosť, teda jednoduchý, ale aj radikálny a náročný život. Ten je podľa pápeža cenným znamením vernosti, najmä vo svete globalizovanom a nepokojnom, v ktorom sa, zdá sa, stratila chuť aj schopnosť „zapustiť korene“.
Na záver sa Lev XIV. vrátil k otázke federálneho asistenta sestier, či ženské klauzúrne kláštory môžu aj dnes ponúknuť odpovede na otázky zmyslu, ktoré si kladie dnešné ľudstvo. Štyri prostriedky, ktoré asistent naznačil a ktoré pápež pokladá za dôležité, sú vzájomné počúvanie, koinonia ako spoločenstvo zámerov, ktoré chráni pred izoláciou, diakonia ako spoločná služba a práca a martyria ako svedectvo evanjelia.
„Nechávam vám ich ako bezpečné cesty pre vaše putovanie.“
Pápež sestrám poďakoval za to, čo robia a čím sú, a slovami svojho predchodcu, pápeža Františka, z posolstva kontemplatívnym rehoľníčkam z 21. novembra 2018 ich označil za „pochodne a strážkyne pre Cirkev a pre svet“, znamenia prítomnosti Božieho kráľovstva na zemi. Na záver im udelil apoštolské požehnanie.
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia