Francúzsko 20. septembra (TK KBS) Piata medzinárodná apoštolská cesta zavedie pápeža Leva XIV. v dňoch 25. až 28. septembra do Francúzska. Počas štyroch dní navštívi Paríž, Lurdy a Metz, kde sa stretne s politickými a cirkevnými predstaviteľmi krajiny, ale aj s mladými ľuďmi, chorými, ľuďmi na okraji spoločnosti, ako aj s obeťami zneužívania. Vo svojich príhovoroch sa zameria na podporu solidarity, umenia a vzdelávania, ako aj na naliehavú potrebu usilovať sa o mier.
Bohatý program zahŕňa stretnutia s najvyššími štátnymi predstaviteľmi, návštevu parížskeho sídla UNESCO i stretnutia so širokou verejnosťou vrátane liturgického slávenia. Osobitná pozornosť bude venovaná aktuálnym celospoločenským výzvam. Návšteva, ktorá nadväzuje na predchádzajúce apoštolské cesty do Turecka a Libanonu, Afriky, Španielska a Monaka, sa uskutočňuje na pozadí zaujímavého spoločenského vývoja, keď Francúzsko znovu objavuje svoje kresťanské korene a prežíva duchovné prebudenie.
Paríž – tvárou v tvár ľuďom na okraji
Vo francúzskej metropole sa pápež okrem oficiálneho štátneho a ceremoniálneho programu stretne tvárou v tvár s ľuďmi, ktorí čelia sociálnemu vylúčeniu. Ide o stretnutie, v ktorom zohráva ústrednú úlohu dôstojnosť a ochota počúvať. Zástupcovia charitatívnych organizácií zdôrazňujú význam horizontálneho prístupu k sociálnej práci. Riaditeľ organizácie Aux captifs la libération, ktorá v Paríži prevádzkuje približne 15 pobočiek a sociálnych centier, v ktorých pracuje asi 80 profesionálov a takmer 400 dobrovoľníkov, Thierry Desjuzeur vníma stretnutie s pápežom Levom XIV. ako mimoriadne zásadný a transformačný okamih. Poslanie svojej služby, ktorá každý rok poskytuje konkrétnu pomoc tisícom ľudí „z ulice“, opisuje takto: „Nie sme povolaní predovšetkým k tomu, aby sme išli k najchudobnejším preukazovať dobročinnosť a niečo im dávať, ale aby sme s nimi utvárali Cirkev a vytvárali spoločnosť spolu s nimi. Keď za nimi ideme, neprichádzame s ničím materiálnym, ale zdieľame to najcennejšie – svoj čas a svoje srdce. Vzťah sa tak napokon takmer obráti a sme to my, kto sa ocitá v pozícii toho, kto o niečo žiada.“
O nevyhnutnosti spolupatričnosti s ľuďmi v núdzi hovorí aj Timothée Barre zo združenia Lazare, ktoré zabezpečuje tzv. solidárne bývanie: „V každom našom byte žije spolu približne osem ľudí. Zámerom je prepájať osoby z rôzneho prostredia, ktoré však prežívajú rovnaké ťažkosti. Vznikajú tak väzby na rovnakej úrovni, vzťah, ktorý už vôbec nie je vertikálny, ako to býva pri formálnej návšteve u odborníka alebo psychiatra, ale je skutočne rovnocenný.“ Tento projekt vznikol pred 15 rokmi a rozvinul sa predovšetkým vo Francúzsku, no v poslednom období sa rozšíril aj na medzinárodnej úrovni a otvoril pobočky v Španielsku, Belgicku, Švajčiarsku a Mexiku.
Notre Dame – duchovný symbol a ikona francúzskeho umenia
Umenie spája a vytvára mosty medzi Cirkvou a súčasným svetom. Kurátorka Galerie Saint-Séverin, ktorá sa nachádza neďaleko ikonickej parížskej katedrály, kde bude Svätý Otec v piatok 25. septembra spolu so zhromaždeným duchovenstvom sláviť vešpery, Martine Sautoryová reflektuje súčasnú premenu vnímania duchovného umenia: „Stalo sa mi, že som stretla dospelých, ktorí mi rozprávali, že keď boli mladí, v deväťdesiatych rokoch, možno už ako veriaci, predstavovala pre nich Galerie akýsi orientačný bod. Boli medzi nimi napríklad študenti výtvarného umenia a veľmi ma prekvapilo, keď som zistila, že existujú ľudia, ktorí zostali verní práve tomuto priestoru, pretože ho považujú za zásadný vo svojom vzťahu k Cirkvi.“
O živom vzťahu k umeniu hovorí aj Pierre-Alexis Le Marchand, dobrovoľník z komunity Pierres Vivantes v parížskej štvrti Saint-Denis. Toto združenie, ktoré vzniklo v roku 2008 a prepája skupiny mladých ľudí po celom svete, zakladá svoju činnosť na zaujímavom paradoxe: čím viac je dnešná spoločnosť vnímaná ako sekulárna, tým väčšiu fascináciu vyvolávajú historické náboženské pamiatky. Názov komunity, v preklade „živé kamene“, odráža jej hlavné poslanie. Pre týchto mladých dobrovoľníkov nie sú chrámy iba kultúrnym a historickým dedičstvom, ale priestorom bezprostredného osobného dialógu. Usilujú sa o to, aby si sakrálne umenie zachovalo svoj pôvodný duchovný význam a stalo sa tým, čo filozof Pavel Florenskij nazýval „rámcom stretnutia“.
Činnosť združenia vychádza z ignaciánskej spirituality, ktorá prikladá veľký význam obrazom a predstavivosti. Cieľom dobrovoľníkov preto nie je iba odovzdávanie historických faktov, ale snaha prebudiť v ľuďoch hlbšie pocity a otvoriť cestu k viere. „Počas prehliadok nevychádzame predovšetkým z umeleckého diela, ale od človeka, ktorého máme pred sebou, z jeho dojmov a otázok. Snažíme sa pochopiť, ako môžu prvky z jeho osobného príbehu a vnútorného sveta postupne viesť k pochopeniu toho, čo je prítomné v kresťanskom umení, a pomôcť mu napokon stretnúť sa s príbehom Krista a samotného Boha,“ približuje špecifický prístup komunity Le Marchand. Kľúčovú úlohu v tomto dialógu podľa neho zohrávajú kostolné vitráže, ktoré predstavujú „zrkadlá spirituality“ a dokážu plynulo prepojiť konkrétne ľudské osudy s rozprávaním evanjelia.
UNESCO – srdce mierovej kultúry
Počas príhovoru v parížskom sídle UNESCO, ktorý sa uskutoční pri príležitosti 75. výročia vzťahov so Svätou stolicou, Lev XIV. pripomenie nezastupiteľnú úlohu vzdelávania, kultúry a etického rozmeru vedy vrátane výziev spojených s umelou inteligenciou z encykliky Magnifica humanitas. Cieľom je ponúknuť alternatívu k utilitaristickej vízii človeka. Páter Olric de Gélis, riaditeľ výskumného centra Collège des Bernardins, zdôrazňuje, že samotný vedecký pozitivizmus človeku nestačí: „Samotná pozitivita vedeckých výsledkov, akokoľvek je zásadná, ľudskému duchu jednoducho nestačí. Vidíme to aj v súčasnom výskume: dnešní muži a ženy hľadajú oveľa hlbšie odpovede na otázky, ktoré si kladú.“ Poukazuje pritom na samotné základy poslania UNESCO, ku ktorým dodáva: „Jedna z najhlbších myšlienok obsiahnutých v zakladajúcich textoch UNESCO znie takto: vojny sa rodia v mysliach ľudí, ale práve v mysliach ľudí sa musí zrodiť aj obrana mieru.“ Na naplnenie tohto cieľa je podľa neho nevyhnutné zamerať sa na samotnú komunikáciu, teda na „pozornosť, ktorú musíme venovať slovníku a jazyku, ktorý je presný, ale zároveň otvorený, schopný dotýkať sa tém, ako sú mier a kultúra“.
Lurdy – zázrak nádeje prameniacej z viery
Z hlavného mesta sa pápež presunie na úpätie Pyrenejí do Lúrd, kde sa duchovné posolstvo zameria na uzdravenie a sprevádzanie trpiacich. Lurdy nie sú priestorom pre lacné heslá, ale pre tiché a pokorné usebranie. Šesťdesiatosemročná Antonietta Raco, u ktorej bolo v roku 2009 uznané vedecky nevysvetliteľné uzdravenie z primárnej laterálnej sklerózy, ktorá ju predtým úplne paralyzovala, dnes ako dobrovoľníčka organizácie Unitalsi predovšetkým počúva chorých. Uvedomila si totiž, že jej budúcnosť je spätá so starostlivosťou o druhých. Vlastná skúsenosť ju naučila, že hovoriť slová „ja som to zvládla“ niekomu, kto sa už nedokáže postaviť na nohy, neprináša útechu, ale naopak ho zráža ešte hlbšie. Je to práve ticho, ktoré „dáva možnosť vstúpiť do srdca“ a podporiť často nevysvetliteľnú nádej.
K nadchádzajúcej návšteve Leva XIV. Antonietta s dojatím dodáva, že už z bežných príhovorov a audiencií je jasne zrejmá jeho charizma a blízkosť k tým najzraniteľnejším a najslabším. „Verím preto, že všetko, čo povie v Lurdoch, dokáže naplniť srdcia mnohých ľudí, ktorí v tejto chvíli trpia, či už na tele, alebo na duši. Bude pre nich určite veľkou oporou,“ vysvetľuje. Pútnikom sa tak snaží načúvaním odovzdávať rovnaké posolstvo, ktoré kedysi sama vnútorne prijala v lurdských kúpeľoch: „Neboj sa.“ Vtedy si svoj zázrak chcela zo strachu nechať potichu pre seba, ale biskup Francescantonio Noè jej pripomenul podstatnú vec: „Povedal mi, že tento dar nie je určený pre mňa, ale pre všetkých.“
Metz – rodisko európskej myšlienky
Posledná etapa apoštolskej cesty povedie do mesta Metz. Tu sa Lev XIV. zúčastní na stretnutí s názvom „Pri koreňoch Európy za mier a jednotu“, kde pripomenie nevyhnutnosť slobodného a bratského dialógu medzi európskymi národmi. Práve v tomto meste, ktoré je hmatateľným príkladom integrácie, vyrastal Robert Schuman, jeden z otcov európskej integrácie. Axel Raynaud z Európskeho študentského bratstva Roberta Schumana pripomína, že pre jeho rovesníkov európska myšlienka ďaleko presahuje úradný alebo čisto trhový rámec. „Očakávame, že pápežov príhovor pripomenie, že Európu nemožno redukovať iba na jej inštitúcie alebo ekonomiku. Je to predovšetkým projekt bratstva, ľudskosti a zodpovednosti voči budúcim generáciám,“ zdôrazňuje mladý študent.
Otvorenosť voči diskusii je pre týchto mladých ľudí absolútnou prioritou, a to aj voči skeptickejším názorovým oponentom. Raynaud v tejto súvislosti vyzdvihuje trvalú hodnotu spoločnej civilizácie. „Aj keby Európska únia zajtra úplne zanikla, stále by sme mali hlboké väzby, ktoré zo dňa na deň nezmiznú,“ podotýka s tým, že o porozumenie a spoluprácu je nevyhnutné neustále aktívne usilovať. „Naša vášeň pre Európu je založená na pevnom presvedčení, že mier medzi ľuďmi, spolužitie a spolupráca nikdy nie sú zaručené navždy.“
Štatistiky 2024 – začínajúca duchovná renesancia
Pastoračné a štatistické údaje jasne ukazujú, že napriek prevažne sekulárnemu charakteru spoločnosti prežíva Francúzsko nebývalé duchovné oživenie. Dokladá to aj skutočnosť, že len počas tohtoročnej Veľkej noci prijalo krst viac ako 13-tisíc dospelých katechumenov. Počet pokrstených katolíkov celkovo vzrástol na 49 720 000 v roku 2024, čo predstavuje približne 75 % populácie, oproti 48,8 milióna v roku 2020. Rastúci trend je viditeľný aj v celkovom počte krstov, ktorý sa za posledné štyri sledované roky zvýšil zo 173 300 na 186 165. Hoci celkový počet kňazov naďalej klesá a v súčasnosti ich pôsobí iba 12 590, zatiaľ čo v osemdesiatych rokoch ich bolo vo Francúzsku približne trikrát viac, Cirkev si zachováva silný vplyv v oblasti vzdelávania. Katolícke školy a vzdelávacie inštitúcie v súčasnosti navštevuje 2 234 563 študentov, čo poukazuje na pevnú inštitucionálnu základňu uprostred meniacej sa spoločnosti.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia