Vatikán 18. septembra (TK KBS) Štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin sa vyslovil za nadnárodnú zodpovednosť pri regulácii umelej inteligencie. V stredu popoludní sa pred novinármi vyjadril aj k vojne na Ukrajine. Vzhľadom na vyostrovanie konfliktu opätovne vyzval na dialóg: „Len rozhovorom možno nájsť riešenia.“ Svätá stolica bude pokračovať vo svojom humanitárnom angažovaní.
„Človek by sa mal zastaviť a skutočne premýšľať o tom, aké dôsledky môže mať umelá inteligencia a jej používanie,“ komentoval Parolin v stredu prebiehajúcu diskusiu o nebezpečenstvách AI. „Treba sa vážne zamyslieť nad tým, aké riziká môžu byť spojené s umelou inteligenciou.“
Obavy Vatikánu z AI
Kardinál Parolin sa 16. septembra zúčastnil na konferencii „Viera a rozum vo veku umelej inteligencie“, ktorá sa konala v sále refektára Poslaneckej snemovne v Ríme. Vo svojom vystúpení aj pred novinármi sa sústredil na umelú inteligenciu, jej potenciál a riziká pre ľudstvo a spoločné dobro.
Na otázku týkajúcu sa samoregulácie, o ktorej hovorili samotné veľké technologické spoločnosti, predstaviteľ Vatikánu povedal: „Dúfame, že tento spôsob uvažovania je poháňaný etickým zdôvodnením.“
Nadnárodná kontrola
Parolin sa pripojil k výzve talianskeho prezidenta Sergia Mattarellu na nadnárodnú zodpovednosť pri regulácii AI: „Spomalenie je v záujme budúcnosti ľudstva.“ Mattarellovo upozornenie, že štáty aj nadnárodné organizácie musia prevziať zodpovednosť za usmerňovanie nových technológií, je podľa Parolina „správne“: „Globálny fenomén si vyžaduje účasť všetkých.“
Predstaviteľ Vatikánu však vyjadril obavy: „Mojou starosťou je, že skutočne existujú krajiny, ktoré chcú ísť vlastnou cestou.“ Namiesto toho sa „všetci musia podieľať na niektorých spoločných pravidlách, ktoré dokážu tento fenomén skutočne regulovať“. Parolin vyjadril nádej, že sa všetci „spoja, aby našli odpovede – pretože podľa môjho názoru tu ide skutočne o budúcnosť ľudstva“.
Spolupráca medzi štátmi
Na otázku týkajúcu sa jeho účasti na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov a toho, či pri tejto príležitosti vyzve na vytvorenie medzinárodného orgánu pre riadenie umelej inteligencie, kardinál stručne odpovedal:
„Pravdepodobne v súčasnosti nehľadáme okamžité technické riešenia. Svätá stolica zvyčajne vysvetľuje a objasňuje základné princípy. Riešenie tohto problému spolupráce sa potom musí nájsť na úrovni zainteresovaných strán, na úrovni štátov a na úrovni inštitúcií zapojených do tejto reality.“
Osobné používanie AI
Pokiaľ ide o jeho osobné používanie umelej inteligencie, kardinál uviedol:
„Dnes sa umelá inteligencia presadzuje, pretože keď človek zapne počítač a niečo si prečíta, už mu ponúka zhrnutie.“
Samozrejme, nepoužíva ju pri príprave svojich kázní, pokračoval Parolin: „Umelá inteligencia je iba rozum a nemá srdce. Ja sa snažím vložiť do svojich kázní časť srdca.“
Diplomacia Svätej stolice v súvislosti s Ukrajinou
Štátny sekretár následne odpovedal na niekoľko otázok o situácii na Ukrajine a o úlohe Svätej stolice v konflikte, ktorý sa čoraz viac vyostruje a približuje k hraniciam Európy.
„Výsledky sú skôr skromné,“ uviedol Parolin. „Ale pokračujeme vo svojej ceste,“ teda v ceste humanitárnej diplomacie, uistil kardinál.
„Diplomacia Svätej stolice, diplomacia sejby, zatiaľ neprináša úrodu. Preto dúfame, že ak budeme naďalej siať, jedného dňa, ak to Boh bude chcieť, budeme môcť aj žať.“
Význam „vzájomného rozhovoru“
Kardinál uviedol, že nemá presné informácie o tom, kedy kardinál Matteo Zuppi, predseda Talianskej biskupskej konferencie (CEI), odcestuje do Ruska, aby pokračoval vo svojej misii, ktorú začal minulé leto na Ukrajine.
Zároveň však potvrdil, že Svätá stolica bude pokračovať vo svojom humanitárnom angažovaní „v nádeji, že to môže otvoriť dvere“ k „prímeriu“, „rokovaniam“ a „dialógu“.
V tomto zmysle Parolin zopakoval, že Moskva nesmie byť izolovaná a že je dôležité „vytvoriť určitý kanál, prostredníctvom ktorého sa bude možné navzájom rozprávať“. Pretože „len rozhovorom možno nájsť riešenia“, zdôraznil kardinál.
K najnovším vyjadreniam predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, podľa ktorých chceli ruskí ultranacionalisti zničiť Európu, sa nevyjadril. Vyjadril však nádej, že „sa nájde platforma, na ktorej sa všetci budú cítiť bezpečne a na ktorej budú všetci môcť rásť v blahobyte a prosperite“.
„Myslím si, že toto je správna cesta,“ konkrétne cesta, „o ktorej v diplomacii tak často hovoríme ako o ‚win-win riešení‘,“ zdôraznil kardinál štátny sekretár. „To znamená, že každé riešenie môže skutočne priniesť výhody obom stranám. A myslím si, že ak sa vydáme touto cestou, možno už nebude potrebné ani nebude existovať vyhliadka na to, aby jedna strana zvíťazila nad druhou alebo aby jedna strana druhú zničila.“
Babylonská veža alebo jeruzalemské hradby
Vo svojom prejave v sále refektára Poslaneckej snemovne, ktorým konferenciu za prítomnosti predsedu parlamentu Lorenza Fontanu uzavrel, kardinál podrobne analyzoval súčasnú situáciu v oblasti umelej inteligencie, „najnovšieho a najpokročilejšieho produktu vedy, pýchy techniky, ktorá vznikla z ľudskej túžby po autonómii a slobode“.
AI sa podľa neho „paradoxne stáva božstvom, ktoré pohlcuje priestor slobody a schopnosť rozhodovať, aby zjednotilo človeka a systém“.
Sama osebe AI „nie je ani dobrá, ani zlá“, ale núti človeka prijímať rozhodnutia. Encyklika pápeža Leva XIV. „Magnifica humanitas“ v tomto zmysle slúži ako usmernenie:
„Tvárou v tvár technologickej moci, ktorá sleduje skôr súkromné záujmy než spoločné dobro, pápež zdôrazňuje práve tento aspekt: rozhodnutie, či postaviť Babylonskú vežu, alebo znovu vybudovať jeruzalemské hradby,“ povedal Parolin.
A na záver dodal: „Ide o obranu človeka, jeho dôstojnosti, slobody a identity.“
Zdroj: VaticanNews, nemecká redakcia