Bratislava 12. septembra (TK KBS) Ocenenie Fides et Ratio, ktoré mu odovzdala Konferencia biskupov Slovenska, vníma prof. Michal Mego nielen ako osobné ocenenie, ale aj ako ocenenie celého kolektívu, s ktorým sa venuje vedeckému výskumu, vzdelávaniu a problematike duchovnej starostlivosti o pacientov. V rozhovore s médiami po slávnostnom odovzdaní ceny hovoril o význame viery v zvládaní onkologického ochorenia, vzťahu vedy a viery, ako aj o tom, čo mu osobná viera prináša v práci lekára.
Predseda Rady KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko ocenil, že profesor Mego dokáže prepájať svoju vedeckú odbornosť s konkrétnou službou človeku.
„Som veľmi rád, že sme mohli udeliť ocenenie pánovi profesorovi Megovi, pretože je to naozaj lekár, ktorý svoju vedeckú erudíciu, svoju schopnosť prenikať do hĺbky problému vedeckým spôsobom premieňa na niečo, čo je služba pre trpiaceho človeka, ktorý má onkologickú diagnózu,“ povedal biskup Haľko.
Ako dodal, k tejto téme má aj osobný vzťah, keďže na onkologickom pracovisku, kde prof. Mego pôsobí, pracoval 40 rokov jeho otec. „Preto poznám takpovediac zblízka túto problematiku a o to viac si vážim a o to viac sa teším tomu, že je lekár, je človek, ktorý človečinu premieňa na vedu a vedu premieňa na človečinu,“ uviedol.
Podľa biskupa Haľka sa tak posolstvo ceny Fides et Ratio v osobe prof. Megu osobitným spôsobom napĺňa: „Fides et Ratio sa celkom osobitým spôsobom nielen prelína, ale aj vzájomne umocňuje a dopĺňa.“
Pacient nie je iba matéria
Prof. Michal Mego poďakoval za ocenenie a zdôraznil, že ho vníma aj ako uznanie práce svojich kolegov.
„Je to ocenenie nielen mňa, ale vlastne celého nášho kolektívu, ktorý sa venuje jednak výskumu v tých oblastiach, v ktorých pôsobíme, ale aj ďalších kolegov, s ktorými riešime edukáciu a v rámci tej edukácie aj problematiku duchovnej starostlivosti o pacientov,“ povedal.
Práve duchovný rozmer starostlivosti o chorého považuje za dôležitú súčasť medicíny. „Často sa na toho pacienta pozeráme len ako na nejakú matériu a zabúdame, že to je človek aj so svojou dušou,“ uviedol.
Profesor zároveň ocenil, že KBS udeľuje cenu osobnosti z oblasti vedy a tým pripomína význam vedeckej práce pre spoločnosť.
„Je dôležité, aby aj tá spoločnosť kládla dôraz na to, že aj veda je dôležitá a že je dôležité, aby krajina investovala do vedy, lebo toto je niečo, čo nás môže posunúť ďalej a z dlhodobého hľadiska sa nám to môže vrátiť,“ povedal.
Viera a zvládanie onkologickej diagnózy
Na otázku, či má osobná viera človeka vplyv na zvládanie onkologickej diagnózy, prof. Mego poukázal na existujúce odborné poznatky, ale aj na potrebu ďalšieho výskumu.
„Táto problematika týchto duchovných aspektov sa pomerne ťažko študuje z hľadiska metodiky, ale existujú viaceré práce, ktoré poukazujú, že viera pomáha pacientom ochorenie zvládať,“ vysvetlil.
Dodal, že aj na ich klinike sa snažia túto otázku skúmať systematickejšie. „Aj v rámci našej kliniky sme rozbehli niekoľko štúdií, kde sa to snažíme objektivizovať a zistiť, v čom je merateľný efekt,“ uviedol.
Rozpor medzi vierou a vedou?
V súvislosti s cenou Fides et Ratio sa profesor Mego vyjadril aj k otázke, či podľa neho existuje rozpor medzi vierou a vedou. Priznal, že v mladosti tento rozpor vnímal.
„Ešte na základnej škole, keď sme sa učili o Darwinovej teórii a o tom, že človek sa vyvinul z tých jednoduchších foriem, vtedy som mal aj ja pocit, že veda je v príkrom rozpore s vierou,“ spomínal.
O otázke vtedy diskutoval aj na náboženstve s kňazom, neskorším arcibiskupom Jánom Oroschom, ktorý sa mu podľa jeho slov snažil tento problém vysvetliť. „Mne sa vtedy zdalo, že je to rozpor,“ povedal.
Jeho pohľad sa podľa vlastných slov postupne zmenil. Ako príklad použil vývoj počítačového softvéru a operačného systému Windows. Ak by niekto sledoval jednotlivé verzie systému spätne bez toho, aby poznal spôsob ich vzniku, mohol by nadobudnúť dojem, že sa vyvíjali samy evolučným procesom. Podľa profesora je však podstatné, že za týmto procesom bola inteligencia, ktorá vývoj riadila.
„V skutočnosti tam bola nejaká inteligencia, ktorá ten proces riadila,“ povedal a dodal, že podobne dnes uvažuje aj o evolúcii. „V súčasnosti si už nemyslím, že ten rozpor je, ale predtým som si to myslel.“ Svoj pohľad vyjadril osobne a otvorene: „Ja si myslím, že tam bola tá vyššia inteligencia. Ja si myslím, že to bol Boh...“
Medzi bolesťou a nádejou
Na otázku, či sa vo svojej každodennej práci stretáva viac s bolesťou alebo s nádejou, profesor Mego nevidí jednoznačnú odpoveď. „Neviem, či sa dá na to jednoznačne odpovedať. Ja si myslím, že obidve zložky sú prítomné a v určitej situácii prevládne jedna alebo druhá,“ povedal. Podľa neho teda nejde o jednoduché rozdelenie na bolesť a nádej. „Asi to nie je čierno-biele,“ dodal.
Viera dáva práci hlbší rozmer
Na záver hovoril o tom, ako mu jeho vlastná viera pomáha pri práci lekára a pri kontakte s pacientmi.
„Viera pomáha človeku v tom, že je tam, že aj za našou prácou je niečo hlbšie, že nie je to naozaj len nejaká organizovaná hmota, čo sme, ale akoby niečo vyššie, ktoré nám pomáha zvládať tie veci,“ uviedol.
Ako dodal, tento rozmer vníma aj vo vzťahu k pacientom, najmä pri náročných témach, akými sú prognóza ochorenia či terminálna starostlivosť. „Pomáha to aj mne osobne, aj vo vzťahu k pacientom, keď napríklad riešime otázky prognózy aj terminálnej starostlivosti,“ povedal prof. Mego.