Vatikán 10. augusta (VaticanNews) Pápež Lev XIV. prijal vo štvrtok 10. septembra vo Vatikáne nových biskupov, ktorí sa zúčastnili na formačnom kurze organizovanom vatikánskymi dikastériami.
Svätý Otec im pripomenul, že biskupská služba sa nezačína množstvom povinností či organizačných úloh, ale osobným vzťahom s Kristom, blízkosťou zverenému ľudu a srdcom dobrého pastiera. Medzi účastníkmi bol aj biskup Ordinariátu Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR Mons. Pavol Šajgalík OFM Cap.
PLNÉ ZNENIE príhovoru Svätého Otca novým biskupom
Som úprimne veľmi rád, že sa s vami môžem stretnúť na záver týchto dní formácie určenej novým biskupom, a ďakujem za jej prípravu Dikastériu pre biskupov, Dikastériu pre východné cirkvi a Dikastériu pre evanjelizáciu – Sekcii pre prvú evanjelizáciu a nové partikulárne cirkvi. Niektorí z tých, ktorí pracovali na organizácii, sú tu, a ďakujem im, keďže som trochu spoznal, čo znamená organizovať tento program.
Zažili ste jedinečnú skúsenosť bratstva: spoločne ste počúvali, modlili sa, slávili Eucharistiu a delili sa o nádeje a sny, ktoré nosíte vo svojom srdci pre cirkvi, ktoré Pán práve zveril vašej pastierskej starostlivosti. To všetko vám pomôže pamätať na jednu veľmi jednoduchú a vzácnu skutočnosť: žiaden biskup nekráča sám.
Drahí bratia, vedzte, že ste v mojich modlitbách a spolu s vami aj vaše cirkvi: kňazi, diakoni, zasvätení muži a ženy, seminaristi, rodiny, mladí, starší, chudobní, trpiaci i tí, ktorí ešte len čakajú na stretnutie s radosťou evanjelia. Všetci musia nájsť miesto v srdci biskupa, pretože všetci už majú miesto v Kristovom srdci. Preto by som sa s vami chcel podeliť o niekoľko úvah na tému: „Biskupi, služobníci spoločenstva v Cirkvi a v dnešnom svete“.
Predovšetkým: zostať s Ježišom. Spomedzi mnohých vecí, ku ktorým budete ako biskupi povolaní, je toto najdôležitejšie. Sme biskupi, ale predovšetkým sme učeníci. Aby sme o ňom mohli hovoriť, potrebujeme byť s ním; aby sme mohli viesť jeho ľud, musíme sa každý deň nechať viesť ním. „Ustanovil Dvanástich, hovorí nám Evanjelium podľa svätého Marka, aby boli s ním a aby ich posielal kázať“ (Mk 3,14). Také je poradie evanjelia: byť s ním a od neho byť poslaní. Nikdy na to nezabúdajme.
Majte preto vždy na srdci svoj čas s Pánom: Eucharistiu, Božie slovo, modlitbu a tie chvíle, keď môžete zotrvať v jeho prítomnosti s jednoduchým srdcom učeníka, ktorý sa necháva milovať svojím Pánom. Odtiaľ sa rodí naša služba. A keď srdce zostáva blízko neho, aj služba sa stáva pokojnejšou, slobodnejšou, plodnejšou.
Druhým aspektom je mať srdce Ježiša, dobrého pastiera, srdce úplne obrátené k Otcovi a práve preto celkom darované bratom a sestrám. Ježiš hovorí: „Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce“ (Jn 10,11). Toto je náš vzor. Biskup je človek, ktorý sa každý deň stále viac učí milovať svoj ľud: poznávať radosti a bolesti svojich ľudí, deliť sa o ich sny, radovať sa, keď vidí rásť spoločenstvá. Budete vysviacať kňazov a diakonov, stretávať mladých plných nadšenia, uvidíte tichú veľkodušnosť mnohých rehoľníkov, rehoľníčok, misionárov, katechétov a rodín a budete stále viac objavovať, aký krásny je Boží ľud.
Milujte ľudí, ktorých vám Pán zveril. Učte sa ich mená, počúvajte ich príbehy, vstupujte, keď môžete, do ich domovov, modlite sa s nimi. Najmä v mladých cirkvách prítomnosť biskupa často povie veľmi veľa ešte skôr než jeho slová. Návšteva, požehnanie, čas venovaný kňazovi, vypočutie rodiny, rozhovor s mladým človekom: toto sú malé gestá, ktoré však môžu zostať v duši človeka po celý život.
Ďalšou charakteristikou biskupa je to, čo tradícia nazýva sollicitudo pastoralis, pastoračná starostlivosť. Neznamená to jednoducho mať veľa povinností. Je to niečo hlbšie: nosiť svoj ľud v srdci. Svätý Pavol nazýval svojou „každodennou starosťou“ starosť o všetky cirkvi (porov. 2 Kor 11,28). Cirkev, do ktorej ste boli poslaní, sa tak čoraz viac stáva súčasťou vášho života, akoby súčasťou vás samých. Práve to patrí k biskupskému otcovstvu: mať veľké srdce, dostatočne veľké na to, aby sa v ňom našlo miesto pre všetkých, nosiť v sebe svoje deti a každý deň ich v modlitbe predkladať Pánovi.
Pápež František pripomínal, že „blízkosť je jednou z čŕt Boha vo vzťahu k jeho ľudu“ (Homília pri príležitosti stého výročia narodenia sv. Jána Pavla II., 18. mája 2020). A práve v príhovore biskupom na formačnom kurze 12. septembra 2019 povedal: „Žijeme preto, aby sme túto blízkosť urobili hmatateľnou.“ Aké vzácne slová pre nás! Nech ľudia môžu prostredníctvom našej prítomnosti zakúsiť niečo z Božej nežnosti a otcovstva. A to platí osobitným spôsobom vo vzťahu ku kňazom.
Drahí bratia, v tejto súvislosti vám odporúčam: milujte svojich kňazov. Nech vo vás každý z nich nájde otca a brata. Počúvajte ich, povzbudzujte ich, modlite sa za nich, radujte sa z dobra, ktoré konajú, a s dôverou ich sprevádzajte v ich službe. Osobitnú pozornosť venujte starším a chorým kňazom. Dajte im pocítiť, že sú vzácni, že Cirkev je im vďačná a že biskup na nich nezabúda. Niekedy stačí telefonát, návšteva alebo láskavé slovo z vašej strany.
Ďalšou črtou našej služby, ktorú by som chcel pripomenúť, je podľa krásneho vyjadrenia svätého Augustína byť amoris officium (In Iohannis Evangelium, 123, 5), teda službou lásky. Naše ohlasovanie je skutkom lásky, rovnako ako počúvanie, modlitba, rozlišovanie, čas venovaný ľuďom či samotná prítomnosť. Je to pastoračná láska, ktorá umožňuje Kristovi Pastierovi prostredníctvom našej úbohej osoby prichádzať k ľudu, ktorý miluje.
Žijeme v období rýchlych zmien. Rozvoj komunikačných technológií a umelej inteligencie otvoril možnosti, ktoré by sme si ešte pred niekoľkými rokmi ani nedokázali predstaviť. Určite však nemôžu oslobodiť ľudstvo od hriechu a jeho dôsledkov, ako to tragicky dokazujú krízy, ktorými prechádza. V takej zložitej a v istých ohľadoch znepokojujúcej situácii, akou je tá dnešná, Cirkev v minulom roku slávila Jubileum nádeje. Azda preto, že žije mimo sveta? Práve naopak. Pretože Kristus, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, ju posiela, aby všetkým ohlasovala evanjelium spásy. A my biskupi sme prvými adresátmi tohto poslania.
Domnievam sa, že som encyklikou Magnifica humanitas ponúkol predovšetkým pastierom cirkví víziu a metódu, ako čeliť veľkej výzve ochrany ľudskosti v období umelej inteligencie. Povzbudzujem vás, aby ste vo svojich diecézach podporovali cesty uvažovania a dialógu a formovali i podporovali tých, ktorí sa chcú angažovať v službe civilizácie lásky.
Mnohí z vás pochádzajú z mladých cirkví. Poznáte krásu i námahu misie, Cirkvi, ktorá možno vlastní málo, ale je bohatá na veľkú vieru. Preto vás pozývam, aby ste si zachovali misionárske srdce. Je to vzácny dar, ktorý Pán vložil do vašich rúk a ktorý sa vo vašej biskupskej službe môže ešte viac rozvíjať.
Biskup misionár má srdce otvorené pre všetkých: nielen pre tých, ktorí navštevujú naše farnosti, ale aj pre kresťanov iných vierovyznaní, veriacich iných náboženstiev, ľudí, ktorí nevyznávajú nijakú vieru, pre všetkých mužov a ženy dobrej vôle. Všetkých počúva a rešpektuje, ku všetkým sa približuje a dokáže rozpoznať dobro prítomné v srdci každého človeka.
Svätý Augustín povedal svojmu ľudu: „Vobis enim sum episcopus, vobiscum sum christianus“, ako všetci, myslím, poznáte, „pre vás som biskupom, s vami som kresťanom“ (Sermo 340, 1). Kráčajme so svojím ľudom: modlime sa s ním, spolu s ním počúvajme Slovo, spolu s ním slávme Eucharistiu. Každý deň spolu s ním hľadajme Pánovu tvár.
Najdrahší bratia, keď sa vrátite do svojich cirkví, odneste si so sebou túto istotu: Pán, ktorý vás povolal, je verný. Bude kráčať pred vami, bude vás sprevádzať na vašej ceste a darom svojho Ducha Svätého vám bude každý deň dávať svetlo. A Panna Mária, Matka Cirkvi, nech vždy ochraňuje vás i ľud, ktorý vám bol zverený. Ďakujem
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia