Genazzano 8. septembra (TK KBS) V kaplnke, kde si veriaci uctievajú obraz Matky Dobrej rady v Genazzane, odhalili nový obraz. Zachytáva Leva XIV., ako sa modlí pred vyobrazením, ktoré si sám uctieva už od mladosti.
Fresku odhalili 7. septembra počas pápežovej návštevy pútnického kostola, pred svätou omšou slávenou v predvečer sviatku Narodenia Panny Márie. Nedávno dokončená maľba zobrazuje Leva XIV. po boku jeho predchodcov, ktorí v priebehu stáročí putovali do Genazzana.
Tradícia zobrazovania pápežov
Dielo vytvoril rytec a maliar Marco Innocenzi, niekdajší reštaurátor v Ateliéri na reštaurovanie malieb a drevených materiálov Vatikánskych múzeí. Freska vypĺňa posledný dosiaľ nevymaľovaný priestor v kaplnke Panny Márie a nadväzuje na tradíciu pripomínania pápežov, ktorí svätyňu navštívili.
Na stenách kaplnky sa nachádza okrem iného vyobrazenie Urbana VIII., ktorý prišiel do Genazzana v roku 1630, aby zveril Márii Taliansko postihnuté morovou epidémiou. Obraz bol umiestnený nad pamätnou tabuľou pripomínajúcou svätú omšu, ktorú tam v roku 1858 slávil sv. Ján Bosco.
Nechýba ani portrét blahoslaveného Pia IX., ktorý putoval do Genazzana 15. augusta 1864, a Jána XXIII., namaľovaný po jeho návšteve 25. augusta 1959. Galériu dopĺňa obraz sv. Jána Pavla II., zachyteného pri modlitbe pred zázračným obrazom počas púte 22. apríla 1993, v predvečer jeho apoštolskej cesty do Albánska.
Lev XIV. a Matka Dobrej rady
Vznik portrétu Leva XIV. je pokračovaním tejto stáročnej histórie. Osobitná úcta Roberta Francisa Prevosta k Matke Dobrej rady siaha až do začiatkov jeho rehoľného života. K augustiniánom vstúpil v americkej provincii Panny Márie Dobrej rady so sídlom v Chicagu.
Jeho vzťah k tejto svätyni sa prehĺbil počas rokov formácie v Ríme, keď budúci pápež často navštevoval Genazzano. Nie je preto náhodou, že iba dva dni po svojom zvolení za pápeža si práve toto miesto vybral za cieľ svojej prvej verejnej cesty mimo Vatikánu. Na tomto mieste zveril Márii začiatok svojej Petrovej služby.
V stopách Leva XIII.
Freska zobrazuje Leva XIV. z profilu s pohľadom upretým na ikonu Panny Márie. Jej realizácii predchádzali dôkladné prípravy a niekoľko skíc, ktoré boli predložené zadávateľom.
Na kľačadle je vyobrazený erb Leva XIII., ktorý bol od detstva veľkým ctiteľom Matky Dobrej rady. V roku 1903 udelil pútnickému chrámu titul baziliky minor a významne prispel k rozšíreniu tejto úcty v univerzálnej Cirkvi.
Freska za dvanásť pracovných dní
Pre Innocenziho, ktorý v predchádzajúcich rokoch viedol kurzy freskovej techniky pre stážistov Vatikánskych múzeí, bola práca na tomto obraze umeleckou i duchovnou výzvou.
Maľba bola vytvorená tradičnou technikou. Práce trvali niekoľko týždňov a vyžadovali si precízne vypracovanie perspektívy, keďže freska sa nachádza približne päť metrov nad podlahou kaplnky.
Ako si technika fresky vyžaduje, plocha bola rozdelená na tzv. giornate, teda úseky, ktoré musí maliar namaľovať počas jedného dňa, pretože podstatou fresky je maľovanie na vlhkú omietku. Innocenzi rozvrhol maľbu do dvanástich úsekov, teda na dvanásť pracovných dní.
„Počas týchto mesiacov som pochopil, že tvorca fresky nikdy nie je sám. Vždy potrebuje niekoho, kto mu pomáha,“ priznáva.
Okrem podpisu autora sa na freske objavilo aj meno umelkyne Fabioly Mercandetti, ktorá mu pomáhala vo všetkých fázach práce. Innocenzi zároveň zdôrazňuje pomoc Massima Ambrosiniho pri úpravách lešenia a celý projekt opisuje ako prácu uskutočnenú „v priateľskom duchu a s veľkým profesionálnym nasadením“.
Umelec ďakuje augustiniánskej komunite, najmä priorovi a rektorovi svätyne, otcovi Ludovicovi Mariovi Centrezovi. Vyjadruje tiež vďačnosť augustiniánovi pochádzajúcemu z Genazzana, otcovi Roccovi Ronzanimu, prefektovi Vatikánskeho apoštolského archívu, a riaditeľke Vatikánskych múzeí Barbare Jattovej, ktorá stála na čele komisie zriadenej na realizáciu fresky.
Panna Mária uctievaná po celom svete
Nové dielo obohacuje jedno z najvýznamnejších miest augustiniánskej spirituality. Už viac ako päť storočí svätyňa uchováva obraz Panny Márie Dobrej rady, pred ktorým sa modlia pútnici prichádzajúci z celého sveta. Po stáročia si ho uctievali veriaci, rehoľníci i pápeži.
Tento rok uplynie 130 rokov od chvíle, keď Lev XIII. vyhlásil Matku Dobrej rady za patrónku Albánska a všetkých Albáncov. Pri tejto príležitosti bola bazilika vyhlásená za jubilejný kostol.
Popri obrazoch svojich predchodcov sa teraz do viditeľnej histórie tejto kaplnky zapísal aj Lev XIV. Freska nerozpráva iba o osobnej zbožnosti pápeža, ale aj o hlbokom pute Petrovho nástupcu s pútnickým miestom, ktoré pre Rád svätého Augustína a mnohých ďalších veriacich zostáva domom modlitby, odkiaľ vystupujú prosby o príhovor Panny Márie – hviezdy, ktorá sprevádza ľudstvo na jeho ceste.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia, redakčne upravené