Vatikán 8. septembra (TK KBS) Generálny sekretariát Synody dnes zverejnil záverečnú správu Študijnej skupiny č. 6 o revízii dokumentov týkajúcich sa vzťahov medzi biskupmi, zasväteným životom a cirkevnými združeniami v synodálnej a misijnej perspektíve. Zároveň zverejnil druhú časť – týkajúcu sa návštev Ad limina – záverečnej správy Študijnej skupiny č. 7 o niektorých aspektoch osoby a služby biskupa v synodálnej a misijnej perspektíve.
„Niet misie bez vzťahov, ktoré prešli obrátením. Medzi biskupom a rehoľnými spoločenstvami, medzi biskupom a časťou Božieho ľudu, ktorá mu bola zverená, medzi miestnou cirkvou, cirkvami toho istého územia a rímskym biskupom platí rovnaké pravidlo: navzájom sa počúvame, uvedomujeme si situáciu a vymieňame si dary. Oba texty stavajú do centra to, čo Synoda nazvala diferencovanou spoluzodpovednosťou.“
Týmito slovami kardinál Mario Grech, generálny sekretár Synody, zhrnul podstatu záverečných správ dvoch študijných skupín, ktoré boli zverejnené dnes, v utorok 8. septembra.
Ide o záverečnú správu Študijnej skupiny č. 6 s názvom Revízia dokumentov o vzťahoch medzi biskupmi, zasväteným životom a cirkevnými združeniami v synodálnej a misijnej perspektíve a druhú časť – týkajúcu sa návštev Ad limina – správy Študijnej skupiny č. 7 s názvom Niektoré aspekty osoby a služby biskupa (najmä kritériá výberu kandidátov na biskupský úrad, súdna funkcia biskupa, povaha a priebeh návštev Ad limina apostolorum) v synodálnej a misijnej perspektíve. Prvá časť tejto správy bola zverejnená 5. mája.
Návrhy, ktoré majú byť predložené pápežovi
„Pápež Lev XIV. – uvádza sa v komuniké Generálneho sekretariátu Synody – rozhodol, že záverečné správy budú zverejnené, aby sa s celým Božím ľudom podelili o výsledky reflexie a rozlišovania, ktoré sa uskutočnili, čím sa konkretizuje jedna zo základných charakteristík synodálnej Cirkvi: transparentnosť a skladanie účtov.“
Zároveň sa zdôrazňuje, že „oba texty obsahujú návrhy predložené Svätému Otcovi na záver práce príslušných skupín. Nejde teda o už prijaté rozhodnutia, ale o podnety, ktoré príslušné dikastériá a Generálny sekretariát Synody budú mať za úlohu pretaviť do konkrétnych návrhov, ktoré budú predložené Svätému Otcovi“.
Podporovať obrátenie vo vzťahoch
Správa Študijnej skupiny č. 6 bola vypracovaná ako „praktický príspevok, ktorý má byť ponúknutý Svätému Otcovi“ vzhľadom na naliehavú potrebu podporovať „obrátenie vo vzťahoch“ medzi biskupmi, zasväteným životom a cirkevnými združeniami – združeniami veriacich, cirkevnými hnutiami a novými komunitami.
Cieľom je prekonať „funkcionálne“ alebo „čisto hierarchické“ prístupy a dospieť k vzťahom založeným na dôvere a vzájomnom počúvaní. To si vyžaduje „konkrétne úsilie o vnútornú transformáciu“, ako aj „štrukturálnu premenu jazyka, metód a priestorov stretávania“.
Návrhy sa sústreďujú na tri oblasti: „vzťahy medzi biskupmi a zasväteným životom; spoluprácu medzi biskupskými konferenciami a konferenciami vyšších predstavených; vzťahy medzi cirkevnými združeniami a miestnymi cirkvami“.
Skupina bola rozdelená do troch tematických podskupín a vychádzala z priameho počúvania prostredníctvom dotazníkov a rozhovorov s biskupmi, zasvätenými osobami a moderátormi cirkevných združení. Výsledky sa postupne porovnávali a prepracovávali až do záverečnej syntézy.
Vzťah medzi biskupmi a zasväteným životom
V prvej oblasti skupina navrhuje vypracovať teologicko-právne kritériá rozlišovania pri schvaľovaní nových inštitútov, spoločností apoštolského života a nových foriem zasväteného života.
Navrhuje tiež, aby bol v každej diecéze vymenovaný delegát alebo vikár pre zasvätený život a aby sa každoročne konali stretnutia biskupov, zasvätených osôb a konferencií vyšších predstavených.
Pozornosť sa má venovať aj synodálnemu sprevádzaniu pri náročných prechodných obdobiach, ktorými mnohé inštitúty prechádzajú – napríklad poklesu počtu povolaní, rušeniu komunít či otázke nakladania s majetkom. Má sa tak diať prostredníctvom individuálnych návštev, priestorov na dialóg a duchovnej podpory.
Správa ďalej požaduje povinné dohody medzi diecézami a inštitútmi, ktoré by upravovali otázky poslania, formácie, rodovej rovnosti, odmeňovania a správy majetku. Tieto dohody by mali sprevádzať zmierovacie komisie, stanovené termíny a ukazovatele zodpovednosti.
Návštevy Ad limina: spolupráca biskupov a vyšších predstavených
V oblasti „spolupráce medzi biskupskými konferenciami a konferenciami vyšších predstavených“ správa v prvom rade navrhuje, aby sa návštevy Ad limina pripravovali spoločne, aby dialóg s Apoštolskou stolicou odrážal celú realitu Cirkvi na danom území.
Navrhujú sa tiež „priestory bratstva“, ako sú duchovné cvičenia a jubilejné podujatia, ako aj každoročné stretnutia generálnych sekretariátov s cieľom podporovať vzájomné poznanie.
Ďalej sa navrhuje spoločná formácia s kurzami zameranými na synodalitu, ekleziológiu a vedenie, ktoré by sa spoločne realizovali v seminároch, noviciátoch a formačných centrách, ako aj každoročné multidisciplinárne iniciatívy v službe ľuďom na perifériách.
Pokiaľ ide o štruktúry, správa odporúča jasné protokoly o pastoračnej spolupráci a dostupných zdrojoch, prítomnosť rehoľných delegátov v biskupských konferenciách a plné zastúpenie zasvätených osôb a laikov v rozhodovacích orgánoch.
Začlenenie cirkevných združení do diecéznych pastoračných plánov
Pokiaľ ide o vzťahy medzi cirkevnými združeniami a miestnymi cirkvami, „správa vyzýva na lepšie terminologické vymedzenie pojmov“ – združenia veriacich, hnutia a nové komunity – podporené kvalitným počúvaním moderátorov a biskupov, ktoré dokáže zachytiť konkrétne výzvy a zaužívanú prax.
Požaduje, aby boli cirkevné združenia systematicky začleňované do diecéznych pastoračných plánov a do orgánov spoluúčasti – konzultatívnych orgánov, pastoračných rád a synodálnych zhromaždení.
Navrhuje sa tiež vytváranie sietí medzi združeniami s cieľom realizovať spoločné projekty, zdieľať zdroje a podporovať komplementárnosť chariziem.
V oblasti formácie správa odporúča vzdelávacie programy pre členov združení zamerané na vedenie, rozhodovacie procesy a vzťah medzi slobodou a spoločenstvom. Navrhuje tiež formáciu seminaristov o laickom povolaní a programy pre biskupov o možnostiach a špecifikách týchto cirkevných skutočností.
Skupina predovšetkým zdôrazňuje potrebu vzájomnej zmeny zmýšľania, ktorá sa začína osobným poznaním a pravidelnými návštevami.
Návšteva Ad limina má podporovať aj poslanie kresťanského spoločenstva
Druhá časť záverečnej správy Študijnej skupiny č. 7 má podľa vlastných slov „ponúknuť obnovené chápanie a procedurálnu revíziu návštev Ad limina v súlade s apoštolskou konštitúciou Praedicate Evangelium pápeža Františka“.
„Návšteva – zdôrazňuje správa – sa nemá zaoberať výlučne otázkami týkajúcimi sa vnútornej správy miestnej cirkvi, ale má podporovať aj poslanie, ktoré má kresťanské spoločenstvo vo svete vykonávať, a stať sa nástrojom v službe misijnému obráteniu bežnej pastorácie.“
Navrhovaným kritériom hodnotenia je „obrátenie uskutočnené v diecéznych štruktúrach, rozhodovacích procesoch a vzťahoch medzi cirkevnými subjektmi s ohľadom na plodnosť misie“.
Návrhy zasadzujú návštevu Ad limina do rámca riadneho dialógu medzi miestnymi cirkvami a Apoštolskou stolicou a týkajú sa prípravy návštevy, jej priebehu aj následného vyhodnotenia.
Zapojenie Božieho ľudu do prípravy Relácie previa
Pokiaľ ide o prípravu, „správa vyzýva diecézneho biskupa, aby zvolal svoj ľud a umožnil mu, aby sa prostredníctvom cirkevného rozlišovania spoluzodpovedne zapojil do vypracovania Relácie previa“ – dokumentu o stave diecézy, ktorý sa pred návštevou posiela Svätej stolici.
Výsledky diecéznych procesov sa následne predstavia zhromaždeniu biskupov cirkevnej provincie alebo biskupskej konferencie.
„Biskupi budú kolegiálne hodnotiť stav svojich diecéz s cieľom posilniť pastoračnú spoluprácu a spoločné plánovanie a ponúknuť pápežovi a jeho spolupracovníkom čo najviac spoločným rozlišovaním vytvorený obraz možností a potrieb svojho územia.“
Duchovný rozmer návštevy Ad limina
Pokiaľ ide o pobyt v Ríme, prioritou má byť starostlivosť o duchovný rozmer návštevy. „Správa odporúča, aby boli biskupi rozdelení do menších skupín a aby návšteva prebiehala v dostatočne dlhom časovom rámci.“ Dialóg, ktorý má prebiehať „v kolegiálnom štýle“, má byť „otvorený, srdečný a nie jednostranný“. Má umožniť odhaliť bohatstvo i potreby miestnych cirkví a podporovať vzájomné zdieľanie dobrých postupov.
„Je žiaduce – zdôrazňuje správa –, aby biskupa pri návšteve Ad limina sprevádzal zástupca diecézy, spôsobom, ktorý sa bude považovať za najvhodnejší, pričom prednosť by mali dostať tí, ktorí sa podieľali na príprave návštevy v diecéze.“
Dôležitosť následného vyhodnotenia návštevy
Osobitná pozornosť sa preto venuje tomu, čo nasleduje po návšteve.
„Kuriálne inštitúcie – uvádza sa v správe – sa postarajú o zaslanie záznamu z návštevy biskupským konferenciám a východným hierarchickým štruktúram. Každý diecézny biskup spolu s veriacimi, ktorí ho prípadne sprevádzali do Ríma, podá miestnej cirkvi správu o výsledkoch návštevy.“
Následne bude úlohou orgánov spoluúčasti a príslušných diecéznych úradov rozlíšiť ďalšie kroky.
„Ak návšteva poukáže na otázky, pri ktorých je potrebné pokračovať v dialógu, bude možné zorganizovať online stretnutia alebo návštevy na mieste zo strany predstaviteľov Rímskej kúrie.“
Napokon sa bude v pravidelných intervaloch vytvárať nezávislá cirkevná komisia na hodnotenie celého procesu.
Na záver sa pripomína, že Študijná skupina č. 7 pokračuje vo svojej práci na tretej téme, ktorá jej bola zverená – súdnej funkcii biskupa. Správa o tejto problematike bude zverejnená po ukončení celého procesu.
Zdroj: VaticanNews, anglická a talianska redakcia