Castel Gandolfo 7. septembra (TK KBS) Castel Gandolfo si pripomína 400 rokov od začiatku prítomnosti pápežov v tomto mestečku neďaleko Ríma. Prvým pápežom, ktorý tam strávil letnú dovolenku, bol Urban VIII. Barberini. Pri príležitosti výročia otvorili na mestskom úrade výstavu venovanú histórii pápežského letného sídla. Ulicami mesta zároveň prejde historický sprievod pripomínajúci dejiny rezidencie nástupcov svätého Petra.
Rezidencia v Castel Gandolfo je majetkom Svätej stolice od roku 1604. Pápež Klement VIII. vtedy rozhodol o splatení dlhov kniežat Savelliovcov a Castel Gandolfo začlenil medzi pozemkové majetky Svätej stolice. Miestu zároveň priznal status neodcudziteľného vlastníctva.
Letným sídlom pápežov sa Castel Gandolfo stalo až za pontifikátu Urbana VIII. Maffeo Barberini si ešte pred svojím zvolením za pápeža vybral toto miesto ako priestor na letný oddych a zakúpil tam niekoľko nehnuteľností. Po svojom zvolení rozhodol o výstavbe pápežskej rezidencie. Na stavebné práce dohliadal významný rímsky architekt Carlo Maderno.
Urban VIII. chcel, aby pápeži mali vlastný palác na mieste určenom na oddych a nemuseli pritom využívať pohostinnosť iných. Rozhodnutie z 30. októbra 1624 ustanovilo Castel Gandolfo za letné sídlo pápežov. Po dokončení potrebných prác sa však Urban VIII. mohol do nového paláca presťahovať až v roku 1626. Jeho prvý pobyt v Castel Gandolfo sa začal 10. mája toho roku.
Na budovaní letnej rezidencie sa podieľal aj dvorný architekt Urbana VIII. Gian Lorenzo Bernini. Ten vysvetľoval obľubu pápeža v Castel Gandolfo aj historickým významom miesta. Podľa Berniniho sa tu spájali súčasnosť, história a mýtus. Castel Gandolfo prirovnával k starovekému mestu Alba Longa, odkiaľ sa podľa tradície králi presunuli do Ríma. Pápež sa naopak podľa neho mohol z Ríma vracať na toto miesto, aby si v príjemnom prostredí oddýchol a načerpal nové sily na svoju službu.
Štyristo rokov prítomnosti pápežov výrazne ovplyvnilo aj samotné Castel Gandolfo, ktoré sa rozvíjalo v blízkosti pápežskej rezidencie. Podľa miestneho farára, saleziána Jána Rozmusa, sú obyvatelia mesta s pápežmi nerozlučne spätí. „V ich prítomnosti vyrástli ďalšie generácie,“ uviedol. Pápeži podľa neho dbali aj o miestnych obyvateľov. Pápež Alexander VII. dal postaviť dnešný Kostol svätého Tomáša z Villanovy a pastoračnú starostlivosť o farnosť zveril augustiniánom. Tí v nej pôsobili až do roku 1926, keď ich vystriedali saleziáni.
Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia