V Košiciach sa zišli kňazi, diakoni a zasvätení na celodiecéznych rekolekciách

TK KBS, ke, ml; pz | 05. 09. 2026 19:00



Foto: Archív Košickej arcidiecézy

Košice 5. septembra (TK KBS) V Katedrále svätej Alžbety sa v sobotu zišli kňazi, diakoni, rehoľníci a seminárna komunita Košickej arcidiecézy na celodiecéznych rekolekciách. Slávnostnej svätej omši pri príležitosti liturgickej spomienky na svätých Košických mučeníkov predsedal košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober spolu s pomocným biskupom Mons. Markom Forgáčom.

Arcibiskup Bober v úvode privítal všetkých prítomných a poukázal na hlavné duchovné míľniky tohto stretnutia. Zdôraznil, že tradičné septembrové zhromaždenie je v prvom rade spojené so spomienkou na hrdinskú smrť troch košických mučeníkov — Marka, Štefana a Melichara.

Zároveň pripomenul dve nadchádzajúce výročia: päť rokov od návštevy pápeža Františka v Košiciach a desať rokov od biskupskej konsekrácie pomocného biskupa Marka Forgáča. Všetky tieto udalosti označil za dôvod na vďačnosť Bohu a za zdroj povzbudenia do ďalšej pastoračnej práce.

V homílii sa arcibiskup zameral na vernosť ako kľúčové kritérium správnych rozhodnutí. Zdôraznil, že fádna priemernosť dnes nikoho neosloví, a povzbudil k radikálnemu svedectvu viery.

„Svet potrebuje od kresťana a zvlášť od kňaza svedectvo, ktoré sa vymyká priemeru. Fádnou priemernosťou dnes neoslovíme nikoho. Potrebujeme dať do svojho životného svedectva viac záujmu, blízkosti, viac modlitby a horlivosti... Milovať Ježiša znamená, že máme byť verní! Dôležitý je Boží pohľad na nás, jeho hodnotenie našej lásky je najpodstatnejšie.

Ako hovoril sv. Tomáš Mórus: ,Niekedy, keď chce byť človek verný, musí riskovať aj to, že bude vyzerať ako hrdina.‘ Dnes sa naša vernosť skúša v malých, každodenných veciach. Pamätajme, že ako nástroje Božej milosti sme potrubím a nie filtrom!“

Na záver arcibiskup Bober zhrnul svoje dlhoročné odporúčania pre kňazskú službu:

• Pamätaj, komu si povedal svoje Áno a v ťažkostiach neutekaj od Krista. • Neži kňazstvo z pohodlia, ale z obety a buď blízko ľuďom. • Nezostávaj sám a buduj bratské priateľstvá s ostatnými kňazmi.

Celodiecézne kňazské rekolekcie po svätej omši pokračovali pre kňazov na Arcibiskupskom úrade v Košiciach.

-

PLNÉ ZNENIE homílie:

Drahý brat v biskupskej službe – biskup Marek, bratia kňazi a diakoni, milé rehoľné sestry, seminaristi, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Nikto z nás nemá patent na správne rozhodnutia, hlavne keď sa od nás vyžadujú rýchlo a pod určitým tlakom. Na druhej strane by bolo zbabelé hrať sa na mŕtveho chrobáka a neurobiť žiadne rozhodnutie. Niekedy nezareagujeme, lebo nechceme urobiť chybu, alebo priznať svoje limity či nedokonalosť. Nikto z nás však nie je dokonalý, každý urobí niekedy chybu aj v podstatných témach života.

Správnosť alebo nesprávnosť našich rozhodnutí sa ukáže niekedy až po čase. Čas zhodnotí náš prístup, snahu, prácu i výkon. Ale, aké je vlastne kritérium správnych rozhodnutí?

Myslím, že vernosť je vlastnosť, ktorá veľmi napomáha správnym rozhodnutiam. Ak je človek pevne ukotvený vo svojom presvedčení, ak dokáže úprimne milovať, jeho vernosť mu pomôže vydržať a nepodľahnúť falošným ponukám, strachu či aktuálnym trendom. Niekedy si to vyžaduje veľkú odvahu a doslova hrdinskosť.

My ale dnes nechceme byť hrdinami, lebo je to defraudovaný výraz v dnešnej dobe, mnohí nadobudli dojem, že je to niečo vyčnievajúce z normálnosti. Každý chce byť dnes normálny a skôr nenápadný v úzadí, a preto sa bojí byť považovaný za hrdinu či mučeníka. Lenže či chceme, alebo nie, svet potrebuje od kresťana a zvlášť od kňaza nejaké svedectvo, ktoré sa vymyká priemeru. Musíme si uvedomiť, že fádnou priemernosťou  dnes neoslovíme nikoho. Potrebujeme dať do svojho životného svedectva viac záujmu, blízkosti, možno aj schopnosť uznať si chybu a ospravedlniť sa, viac modlitby, viac horlivosti za Pána, jednoducho viac vernosti v povolaní.

Ježišov výrok z Matúšovho evanjelia vyžaduje od nás radikálnu vernosť: Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden! (Mt 10, 37). Ježiš týmto netvrdí, že nemáme milovať svojich rodičov, alebo príbuzných. Výrok skôr zdôrazňuje, že vernosť a láska k Bohu musí byť u jeho nasledovníkov na prvom mieste pred všetkým a pred každým na svete – dokonca aj pred tými najbližšími rodinnými väzbami. Vidíme, že láska je tu synonymom vernosti. Milovať Ježiša, znamená byť verný!

Preto, milí moji, nepozerajme na to, za čo nás budú považovať ľudia, alebo ako sa na nás budú pozerať. Či nás budú mať za lacných hrdinov, alebo babrákov, bláznov alebo totálne nedokonalých úbožiakov. Dôležitý je Boží pohľad na nás. On nás predsa pozná do špiku kostí. Jeho posudok a jeho hodnotenie našej lásky a vernosti je najpodstatnejšie.

Nedávno vyšla zbierka príhovorov nášho už zosnulého kňaza Juraja Semivana, kde pri téme vernosti použil veľmi silný moment zo života svätého Tomáša Móra. Keď ho kráľ Henrich VIII. nútil, aby proti pápežovi podpísal akt vernosti voči kráľovi, Tomáš to kvôli svojmu katolíckemu presvedčeniu odmietol, podobne ako naši Košickí mučeníci. Jeho dcéra ho navštívila vo väzení. Prišla otca presvedčiť, aby podpísal, a tak si zachránil život. „Otec“, povedala mu, „to chceš zo seba urobiť mučeníka, svätca či hrdinu, len aby si nedal podpis na jeden papier?“

„Vieš, dcéra moja“, odpovedal Tomáš Mórus, „niekedy, keď chce byť človek verný, musí riskovať aj to, že bude vyzerať ako hrdina.“

„Hľadajte vernosť!“ – to sú tiež slová, ktoré povedal pápež Lev XIV. pred tromi dňami (3. septembra) členom Konferencie latinských biskupov v arabských regiónoch Blízkeho východu. S veľkou úctou pripomenul a vyzdvihol početných novodobých mučeníkov z týchto krajín: rehoľnú sestru Leonellu Sgorbati, misionárky lásky zavraždené v Jemene i mnohých kňazov, rehoľníkov, rehoľníčky a veriacich, ktorí obetovali svoj život v Iraku, Sýrii a iných krajinách poznačených násilím.

Povzbudil ich, aby sa nebáli, že sú ako komunita veľmi malí, a zdôraznil: Plodnosť Cirkvi sa nemeria počtom, štruktúrami, ani zdrojmi, ale vernosťou evanjeliu. Veľmi im kládol na srdce, aby venovali osobitnú starostlivosť rodinám a mladým ľuďom. A ešte raz im zdôraznil: Rast je na Bohu. Vy hľadajte vernosť!

Milí bratia kňazi! Vernosť je neustále aktuálnou témou pri spomienke na našich Košických mučeníkov, ktorí odmietli zradiť svoju katolícku vieru a podstúpiť zmenu vyznania výmenou za sľuby či život. Ich tiché, ale pevné svedectvo pripomína silu svedomia, vernosť pravde a hodnotám evanjelia aj v ťažkých životných skúškach, aj v nepriaznivých okolnostiach.

Naša kňazská vernosť v týchto našich časoch nie je skúšaná ohrozením života či vyhrážkami. Naša vernosť sa dnes skúša v malom, v malých veciach – v činnostiach a rozhodnutiach, ktoré sa neustále opakujú, až sa zdá, že sú fádne a otravné. Naša služba môže zovšednieť a vyvolať až apatiu. Aj na takú emóciu má každý z nás ľudí právo, veď nie sme stroje. Ale v poctivej sebareflexii, musíme prísť nakoniec na to, že práve kvôli tejto každodennosti a neustále opakujúcim sa potrebám zo strany ľudí sme boli postavení medzi nich. Tam sme boli poslaní aj keď nás to stojí nervy, sily a nakoniec i zdravie a život. Ale, úprimne: Ako ináč by sme chceli osláviť Boha svojim životom, ak nie v takejto každodennej odovzdanosti a vernosti svojmu povolaniu?

Akákoľvek autorita v Cirkvi je službou. A aj služba si vyžaduje vernosť. A vernosť veľakrát aj vyčerpáva. Ale nech sa radšej vyčerpáme v prijímaní ľudí a ich potrieb, ako ich energickým dirigovaním, selektovaním či odmietaním. Pamätajme, že ako nástroje Božej milosti sme potrubím a nie filtrom! Takto to povedal Svätý Otec Lev počas kňazskej vysviacky v apríli tohto roku: Sme potrubím a nie filtrom!

A na záver, milí bratia kňazi, milí synovia, iba v skratke, v podobe pár myšlienok vám zhrniem niekoľko odporúčaní, ktoré som sa vám počas celých šestnástich rokov mojej služby diecézneho biskupa snažil klásť na srdce. Azda vám budú niekedy užitočné.

Pamätaj vo svojej službe, komu si povedal svoje Áno!

Keď príde ťažké obdobie, neutekaj od Krista!

Neži svoje kňazstvo z pohodlia, ale z obety!

Buď blízko ľuďom, buď ľudský. Nech nepoznajú iba tvoje meno, ale aj tvoje srdce!

A nezostávaj sám. Buduj priateľstvo s kňazmi! Veď aj košickí mučeníci boli traja.

Milí moji, nech teda aj o nás platí, to čo povedali už mnohí kňazi pred nami: Neboli sme dokonalí, no zostali sme verní! Amen

Zdroj: Košická arcidiecéza



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2026