Vatikán 4. septembra (TK KBS) V stredu 2. septembra vydala Medzinárodná teologická komisia dokument o bytostne teologickej povahe ekologických tém. V krátkosti ho predstavuje Piero Coda, generálny sekretár tejto komisie. Poukazuje na hlboké korene tejto témy vo Svätom písme i Tradícii, ako aj na prínos špecificky kresťanskej antropológie v súčasnom kontexte.
Venovať sa starostlivosti o náš spoločný dom: zodpovedná a bratská odpoveď Bohu, ktorý je Trojicou Piero Coda, generálny sekretár MTK
Tvárou v tvár naliehavej ekologickej kríze, ktorej čelí ľudská rodina, sa ponúka reflexia, ktorá pozýva znovu objaviť a doceniť „teologický základ starostlivosti o spoločný dom vzhľadom na mimoriadne závažnú situáciu, v ktorej sa nachádzame“ (č. 6). To je aj témou najnovšie vydaného dokumentu Medzinárodnej teologickej komisie (MTK). Tento text si určite nenárokuje byť úplne vyčerpávajúci ani povedať o danej téme posledné slovo; chce však načrtnúť určité užitočné línie pre hlbšie rozlišovanie znamení čias vo svetle viery a rozumu. Vychádza pritom z vedomia, že „starostlivosť o spoločný dom a jeho ochrana sú vpísané do Božieho plánu stvorenia“ (tamže).
Odtlačok Trojjediného vo stvorení
Prvá z troch kapitol, na ktoré sa dokument člení, sa sústreďuje na posolstvo vychádzajúce zo samotného srdca kresťanskej viery, ktoré je dnes viac než kedykoľvek predtým určujúce pre „zodpovednú a bratskú“ starostlivosť o stvorenie: z trojičnej Božej tváre zjavenej v Kristovi. Z kontemplácie tejto tváre – ako viackrát zdôraznil pápež František – vyplýva, že „pri formovaní kultúry inšpirovanej kresťanstvom treba klásť prvoradý dôraz na objavenie trojičného odtlačku vo stvorení“ a na docenenie „vzťahového charakteru stvorenia ako základného a určujúceho princípu integrálnej ekológie“ (č. 33).
Ide o pravdu pevne zakorenenú v Zjavení a bohato ilustrovanú veľkou duchovnou a teologickou tradíciou – spomeňme len svätého Františka z Assisi a svätého Jána od Kríža. Dosvedčujú to okrem iných aj štyria významní učitelia Cirkvi: svätý Augustín, svätá Hildegarda z Bingenu, svätý Bonaventúra z Bagnoregia a svätý Tomáš Akvinský, na ktorých diela dokument viackrát odkazuje.
Toto vzácne dedičstvo, oživené a zvýraznené teológiou posledných desaťročí, je dnes potrebné znovu pripomínať a skúmať aj z hľadiska jeho strategického významu na praktickej rovine sociálneho učenia Cirkvi. Pripomína to pápež Lev XIV. vo svojej encyklike Magnifica humanitas (MH): ak je živý Boh, Otec, Syn a Duch Svätý, v skutočnosti „láskou vo vzťahu“, znamená to, že každá ľudská bytosť je „vo svojej podstate stvorená pre vzťah“, Bohom zamýšľaná a chcená na jeho obraz a podobu, „aby vstúpila do príbehu spoločenstva s ním, s druhými ľuďmi a so stvorením“ (MH 48.50).
Integrálna antropológia Starého i Nového zákona
Druhá kapitola sa venuje novému čítaniu základných vzťahov, ktoré utvárajú ľudskú bytosť, ich špecifickému významu a vzájomnému prepojeniu. Z tohto pohľadu dokument MTK číta prvé stránky knihy Genezis s cieľom rozlíšiť ich význam a vyniesť ho na svetlo skutočnosti Ježiša Krista, o ktorej svedčí Nový zákon a ktorú interpretovala Tradícia Cirkvi.
Z toho všetkého vychádza presvedčivý a veľmi aktuálny náčrt integrálnej antropológie, ktorá predstavuje plnohodnotnú alternatívu k dravému antropocentrizmu a radikálnemu biocentrizmu či ekocentrizmu, ktoré dnes často navzájom zápasia. Prvý z týchto postojov v skutočnosti vychádza z technokratickej paradigmy, ktorá sa často pokúša presadiť hrubou silou, s evidentnými ničivými a neprijateľnými dôsledkami pre najchudobnejšie obyvateľstvo a životné prostredie. Druhý v reakcii na túto situáciu a pri hľadaní cesty k jej riešeniu prináša riziko, že prehliadne alebo dokonca nesprávne interpretuje osobitné miesto a úlohu človeka vo vesmíre.
V týchto súvislostiach kresťanský pohľad zdôrazňuje jedinečnosť človeka, ktorá sa naplno zjavila v Kristovi ako v „prvorodenom medzi mnohými bratmi“ (Rim 8, 29) a v prvotine „nového neba a novej zeme, v ktorých bude prebývať spravodlivosť“ (porov. 2 Pt 3,13). Táto jedinečnosť sa prejavuje v dôstojnosti a poslaní, ktoré človeku dal Boh a ktoré ho zaväzujú „k starostlivosti o stvorenie, ktorého globálny prospech prispieva k vlastnej osobnej i komunitnej sebarealizácii“ človeka (č. 102).
Ekologická kríza očami viery
Tretia kapitola načrtáva črty ekologickej spirituality, ktorá vychádza zo Zjavenia a „nachádza svoju najhlbšiu inšpiráciu v slávení Eucharistie“ (č. 107). V nadväznosti na to predstavuje kľúčové etické princípy, ktoré majú na osobnej i spoločenskej úrovni inšpirovať a viesť starostlivosť o spoločný dom.
Záver zdôrazňuje znamenie nádeje, ktorým je „pohľad viery na aktuálne prežívanú ekologickú krízu, ktorý nám rozhodujúcim spôsobom pomáha pochopiť tak teologické korene jej vzniku, ako aj mimoriadny potenciál, ktorý umožňuje čeliť jej a nájsť z nej pozitívne východisko“ (č. 142).
V rámci globálneho poňatia dokumentu MTK a v dôsledku teologického prístupu, ktorý ho inšpiruje, má osobitný význam predložený „koncept hriechu proti stvoreniu, analogický s postupne sa stabilizujúcim chápaním sociálneho a štrukturálneho hriechu“ (č. 95), presnejšie „hriechu proti stvoreniu a proti Stvoriteľovi [...], ktorý nám zveril poslanie a úlohu strážiť a dokonca aj zdokonaľovať náš spoločný dom“ (č. 97).
S tým súvisí zásadná nevyhnutnosť „ekologického obrátenia“, ktoré dnes apeluje na svedomie a vyzýva na obrátenie so všetkou účinnosťou v kultúrnej a sociálnej, ekonomickej a politickej oblasti, ale predovšetkým na duchovnej a náboženskej úrovni.
V tej istej perspektíve treba oceniť štýl a metódu dialógu, prostredníctvom ktorých bola táto téma predstavená na základe vlastného jadra evanjeliovej kerygmy a katolíckej náuky. Predovšetkým je potrebné v línii vytýčenej encyklikou Laudato si’ zohľadniť významný prínos tradície kresťanského Východu i súčasných pravoslávnych cirkví, ale aj pozitívnu inšpiráciu, ktorú ponúkajú rôzne iné náboženstvá. V neposlednom rade treba – s ohľadom na vzájomný rešpekt medzi odlišnými epistemologickými postojmi a špecifickými metódami – zohľadniť poznatky získané vďaka vedeckému poznaniu a pokroku filozofického myslenia, ktoré sa zaoberá hľadaním ontologickej pravdy o realite a je otvorené transcendentnu.
Zhrnuté, ide o príspevok, ktorý môže byť dôležitým podnetom na viacerých frontoch, ale predovšetkým o dôsledný a cielený záväzok k reforme zmýšľania i praxe vo svetle jadra kresťanskej viery, k onomu „spoločnému rozlišovaniu, schopnému preniknúť k duchovným a kultúrnym koreňom prebiehajúcich zmien“, ku ktorému nás pozýva Lev XIV. (porov. MH 6).
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia