Rím 3. septembra (VaticanNews) V Casine Pia IV. sa koná tretí ročník diskusného stretnutia International Center for Consciousness Studies, ktorý je venovaný tomu, ako technológie menia umenie, kultúru a ľudskú myseľ. Zakladateľ ICCS Dmitry Volkov: „Umelá inteligencia je ako rýchle auto, no treba dávať pozor, aby nenarazilo do múru.“ Filozof Pietro Perconti: „Potrebná je obozretnosť. Tvorivosť strojov nie je rovnakého druhu, na aký sme zvyknutí.“
Pre Dmitryho Volkova je umelá inteligencia ako automobil. Umožňuje nám mimoriadne zrýchliť, no keď vyvíjame dobré auto, najmä pretekárske, „musíme venovať veľkú pozornosť vytvoreniu veľmi účinných a spoľahlivých bŕzd, aby sme zabránili tomu, že skončí nárazom do múru“.
Filozof a technologický podnikateľ, zakladateľ International Center for Consciousness Studies (ICCS), týmto obrazom približuje možnosti technológie, ktorá premieňa našu dobu a o ktorej sa intenzívne diskutuje na tretej výročnej konferencii ICCS. Jej účastníci si kladú aj nepríjemné, no nevyhnutné otázky, aby mohli analyzovať vplyv umelej inteligencie na ľudstvo.
Je skutočne tvorivá?
Stretnutie ICCS s názvom Creativity: Minds and Machines – Tvorivosť: mysle a stroje sa začalo včera na Univerzite Roma Tre. Dnes pokračuje v Casine Pia IV. vo Vatikáne a pokračuje zajtra, najprv na Pápežskej Gregorovej univerzite a napokon v sále Protomoteca na rímskom Kapitole.
Konferencia privádza k spoločnej diskusii filozofov, neurovedcov a významných medzinárodných odborníkov na umelú inteligenciu. Snažia sa pochopiť, či môže byť umelá inteligencia skutočne tvorivá.
Podľa Dmitryho Volkova je zatiaľ isté aspoň jedno: umelá inteligencia môže pomôcť ľuďom stať sa tvorivejšími. „Myslím si, že bude stimulovať ľudskú tvorivosť. Samozrejme, je tu však veľa ‚ale‘ a veľa vecí, ktoré si musíme uvedomovať.“ Práve preto je podľa neho potrebné byť si toho vedomí a vytvoriť spomínané „brzdy“, bez ktorých sú nehody nevyhnutné.
Kolektívne dielo
Filozof Pietro Perconti, spoluzakladateľ ICCS, sa domnieva, že „nie je nezmysel hovoriť o umelej tvorivosti“. „Samozrejme, treba prijať celý rad výhrad a byť veľmi obozretný. Typ tvorivosti, ktorý vzniká zo strojov, nie je rovnakým druhom tvorivosti, aký za tvorivosť zvyčajne považujeme my. Je to iný druh tvorivosti, ktorý možno vnímať skôr ako istý druh kolektívneho diela než ako ovocie génia jednotlivého umelca, ako sme zvyknutí uvažovať najmä na Západe.“
Video a manipulácia
Umelá inteligencia prináša výhody aj riziká. Výstižným príkladom sú videá. Volkov pripomína, že „po celé desaťročia bola tvorba videa, nakrúcanie filmu či vytváranie animovaného filmu činnosťou, ktorú dokázalo reálne vykonávať iba veľmi málo ľudí“. Bolo totiž potrebné naučiť sa kresliť a ovládať počítačovú animáciu. Umelá inteligencia však dnes umožnila tisícom ľudí vytvárať vlastné filmy či animácie, a teda sa vyjadriť. Filozof však zároveň varuje. Vedľajším produktom toho, čo označuje ako „explóziu tvorivosti“, sú deepfakes, teda manipulované fotografie, videá a obrazy, ktoré môžu ľuďom spôsobovať škodu.
Sykofantské správanie
Umelá inteligencia má niekedy tendenciu používateľovi pritakávať a snažiť sa mu zapáčiť. Tento jav sa označuje ako „sykofantské správanie“. „Sykofantské správanie niekedy vedie k tomu, že človek získava odmenu za vlastný narcizmus alebo za myšlienky, ktoré nemajú dostatočný základ. Je to dôležitá vlastnosť, ktorú si musíme uvedomovať,“ upozorňuje Dmitry Volkov. Takéto správanie stroja je však možné zmierňovať: „Nové modely, ktoré sú dnes k dispozícii, sú v skutočnosti oveľa nezávislejšie a autonómnejšie.“
Umelá inteligencia a vedomie
V tejto súvislosti sa prirodzene vynára otázka, či umelá inteligencia je alebo sa môže stať vedomou. Volkovov postoj je pomerne komplexný: „Vo filozofii máme osobitný odborný termín na označenie vedomia. Nazývame ho qualia.“ Pojem qualia, odvodený od latinského quale, označuje kvalitatívne aspekty vedomých skúseností. Ide o „osobitný pocit, subjektívny vnem, niečo, čo človek práve v tejto chvíli prežíva“. „Napríklad vidieť červenú farbu. Ak vidím červenú, zdá sa mi, že vidím červenú a som presvedčený, že vidím červenú. To je jeden z jednoduchých a základných príkladov qualia,“ vysvetľuje.
Filozof napokon dospieva k osobnému záveru: „Myslím si, že výskum je stále v príliš počiatočnom štádiu. Vo všeobecnosti však verím, že ľudia sú mechanistické systémy a že podobné javy uvidíme aj v počítačoch. V určitom momente teda budeme schopní vidieť vedomú umelú inteligenciu a budeme sa musieť naučiť, ako s ňou zaobchádzať.“
Človek v centre
Ako vysvetľuje Pietro Perconti, dnešná diskusia vo Vatikáne má ambiciózny cieľ: „Snažíme sa pochopiť, či je možné a či má zmysel predstavovať si vzťahy medzi ľuďmi a umelými spoločníkmi: priateľské vzťahy, vzťahy založené na asistencii či dokonca sentimentálne vzťahy.“ Intelektuáli zhromaždení vo Vatikáne si kladú otázku, do akej miery môžu byť takéto vzťahy produktívne a do akej miery by nás mali znepokojovať. Vo svojej diskusii majú na pamäti posolstvo encykliky pápeža Leva XIV. Magnifica Humanitas: „To, čo hovorí encyklika, teda postaviť človeka do centra, nie je iba náboženskou požiadavkou, ale ľudskou požiadavkou.“
Vychovávať k vzťahom
Pietro Perconti zdôrazňuje, že ich vedie práve „ústredná myšlienka encykliky: dávajte pozor na ľudí, pretože ľudská osoba je najdôležitejšia“. A pokračuje: „Keďže sa náš svet premieňa na svet digitálnych vzťahov, ako je možné zohľadniť túto základnú humanistickú starosť vo svete, ktorý sa zároveň čoraz viac digitalizuje?“ Podľa filozofa odpoveď existuje: „Musíme byť vychovávaní k vzťahom s umelou inteligenciou. V podstate ide o to, aby sme sa pustili do verejnej fázy vzdelávania.“
Autor: Eugenio Murrali – Vatikán Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia