Bratislava 21. augusta (TK KBS) Svätý Pius X. (1835 – 1914), pápež s heslom „Všetko obnoviť v Kristovi“, patrí k najvýznamnejším reformátorom Cirkvi. Stál za obnovou liturgie, podporou častého svätého prijímania i povzbudením k aktívnej účasti veriacich na svätej omši.
Svätý Pius X., vlastným menom Giuseppe Sarto, sa narodil 2. júna 1835 v talianskom Riese ako druhý z desiatich detí. Pochádzal z chudobnej rodiny, no vďaka nadaniu a vytrvalosti sa stal kňazom. Pôsobil ako kaplán, farár, učiteľ i biskup, až bol roku 1893 vymenovaný za benátskeho patriarchu. V roku 1903 ho kardináli zvolili za pápeža. Heslom jeho pontifikátu sa stalo „Všetko obnoviť v Kristovi“.
Ako pápež bol veľkým reformátorom. Zaviedol nové vydanie misála a breviára, podporil gregoriánsky chorál a liturgickú hudbu. Dôraz kládol na svätosť kňazov, pastoráciu a časté sväté prijímanie. Zvláštnym krokom bolo povolenie, aby deti mohli pristúpiť k prvému svätému prijímaniu už v skorom veku, keď chápu rozdiel medzi obyčajným chlebom a Eucharistiou.
Pius X. chcel, aby veriaci neboli pri liturgii iba pasívnymi účastníkmi. Podporoval aktívnu účasť laikov a zdôrazňoval význam gregoriánskeho chorálu a obnovy liturgickej hudby. Zároveň veľmi horlil za úctu k Eucharistii a povzbudzoval k častému svätému prijímaniu.
Pápež mal veľký cit pre bludy a protikatolícke smery. V otázkach viery a mravov bol neoblomný, no snažil sa privádzať blúdiacich k pravde láskavosťou a dobrotou. Modernizmus, ktorý sa v tom čase začal šíriť, radikálne odmietol encyklikou Pascendi z roku 1907. Jeho cieľom však nebola politika, ale ochrana čistoty viery a obnova náboženského života.
Vzťah ku kňazom a pastorácii
Za svoj vzor mal arského farára sv. Jána Máriu Vianneya, ktorého v roku 1905 vyhlásil za blahoslaveného. Veľmi si ctil prácu kňazov a záležalo mu na ich svätosti i vzdelaní. Sám bol horlivým dušpastierom a jeho príhovory boli jasné, zrozumiteľné a zároveň poznačené otcovskou láskou a prísnosťou.
Pius X. povolil deťom pristúpiť k prvému svätému prijímaniu v skoršom veku, keď už dokázali rozlíšiť obyčajný chlieb od Eucharistie. Toto rozhodnutie malo výrazný vplyv na sviatostný život celej Cirkvi. Práve v súvislosti s tým sa spomína aj príhoda z jeho vlastného detstva, keď ešte pre svoj vek nemohol pristúpiť k svätému prijímaniu.
Ku sklonku života Pius X. cítil, že sa schyľuje k vojne. Dňa 2. augusta 1914 vyjadril v apoštolskom liste veľkú bolesť nad nepokojmi a vyzval ľudí, aby sa primkli ku Kristovi, Kniežaťu pokoja. Krátko nato ochorel na zápal pľúc a 20. augusta 1914 zomrel.
Na svoju žiadosť nebol balzamovaný a pochovali ho vo vatikánskych kryptách. Vo svojom testamente zanechal jednoduché svedectvo: „Chudobný som sa narodil, chudobne som žil, chudobný zomieram.“
Pápež Pius XII. ho vyhlásil za blahoslaveného v roku 1951 a za svätého o tri roky neskôr. Svätý Pius X. tak zostáva jedným z najvýznamnejších reformátorov Cirkvi, ktorý priniesol nový dôraz na liturgiu, sviatostný život, vzdelávanie kňazov a živú vieru Božieho ľudu.
Zdroj: Životopisy svätých, redakčne upravené