Francúzsko 11. augusta (TK KBS) Francúzsko je jednou z krajín, ktoré v priebehu dejín výrazne prispeli k formovaniu kresťanskej identity Európy. V jeho histórii viera utvárala základné spoločenské hodnoty, vzdelanie či umenie. Dnešné Francúzsko však hľadá novú cestu medzi svojím kresťanským dedičstvom a výzvami súčasnosti – sekularizáciou, kultúrnou a náboženskou rozmanitosťou, migráciou, spoločenskými rozdielmi a nevyhnutnou potrebou obnoviť dialóg a dôveru v inštitúcie.
„Najstaršia dcéra Cirkvi“ a budúcnosť celej Európy
Apoštolská cesta Svätého Otca Leva XIV. do Francúzska bude mimoriadne významná, pretože prinesie dôležité posolstvá a podnety pre budúcnosť dnešnej Európy, ktorá čelí výzvam moderného sveta.
Od prijatia kresťanstva franským kráľom Chlodovikom v 5. storočí cez obdobie Karola Veľkého až po budovanie kresťanskej Európy a vznik kláštorov, univerzít a gotických katedrál – to všetko dodnes patrí medzi najvýraznejšie symboly európskeho kultúrneho dedičstva. To je jeden z dôvodov, prečo bolo Francúzsko kedysi označované ako „Najstaršia dcéra Cirkvi“. V dnešnej dobe však nielen Francúzsko, ale aj celá Európa čelia mnohým krízam či nedostatku vzájomného pochopenia a medzikultúrneho dialógu. Svätý Otec aj z tohto dôvodu navštívi napríklad UNESCO, ktoré má neustále uchovávať a pripomínať bohaté kultúrne dedičstvo Európy, o ktoré sa môžeme aj dnes oprieť.
Korene dnešnej Európy
Základnou myšlienkou Francúza Roberta Schumana v roku 1950 pre Európu zmietanú v tom čase už dvoma svetovými konfliktmi bola jednota v rozmanitosti. Európa vznikala z túžby prekonať svoje najväčšie rozdelenie medzi národmi a práve na tomto motte sa zrodil základ pre inštitúciu Európskej únie. Dnešná výzva pre starý kontinent však môže mať inú podobu, a to hľadať spôsob spolužitia v spoločnosti, ktorú formujú historické väzby, ale ktorá sa nachádza v procese stretávania rôznych kultúr a náboženstiev v neustále sa meniacom svete. Svätý Otec navštívi aj rodisko Roberta Schumana, aby Európe pripomenul korene, na ktorých môže stavať, a podporil dialóg, ktorý môže prispieť k stabilite a jednote.
Už pri stretnutí s členmi „Pracovnej skupiny pre medzikultúrny a medzináboženský dialóg“ (Working Group on Intercultural and Interreligious Dialogue) v septembri 2025 Lev XIV. uviedol, že európske inštitúcie potrebujú ľudí, ktorí dokážu žiť zdravý sekularizmus – teda spôsob myslenia a konania, ktorý potvrdzuje hodnotu náboženstva a zároveň zachováva rozlíšenie (nie oddelenie ani zmiešavanie) od politickej sféry. A už pri tejto príležitosti pripomenul príklady osobností, akými boli Robert Schuman, Konrad Adenauer a Alcide De Gasperi.
Lurdy – Bazilika Nepoškvrneného počatia Panny Márie
Znakom každej civilizovanej spoločnosti je schopnosť otvorene a s úctou diskutovať o rozdieloch. Tento prístup, ako sa Lev XIV. vyjadril, „svedčí o našej úcte k Bohom danej dôstojnosti všetkých mužov a žien“. Pre Svätého Otca nie je hlavným dôvodom zachovávania náboženského dedičstva Európy iba ochrana práv kresťanských spoločenstiev alebo spoločenských zvykov či tradícií; Európa by nikdy nemala zabudnúť na svoje židovsko-kresťanské korene. Etické princípy Európy, ktoré z nich vychádzajú, poskytujú základ pre riešenie dnešných globálnych výziev, ako sú chudoba, sociálne vylúčenie, zmena klímy či rastúce násilie.
Už v príhovore k obrovskému zástupu zhromaždenému na madridskom námestí Plaza de Cibeles počas návštevy Španielska Lev XIV. poukázal na prínos kresťanstva pre európske umenie, kultúru a občiansky život. Hovoril o univerzitách, nemocniciach a mnohých inštitúciách, ktoré kresťania „motivovaní svojou vierou“ budovali po celé stáročia. Vďaka nim možno hľadať a nachádzať odpovede na problémy súčasnosti.
„Aby mal svet život“
Motto návštevy Francúzska „Aby mal svet život“ preto nesie osobitný význam. Neobracia sa iba k minulosti, ale hľadá odpovede na otázky, ako môže kresťanské posolstvo prinášať nádej, pokoj a zmierenie svetu, ktorý sa rýchlo mení a žije v neustálom zhone. Súčasný svet, poznačený vojnami, polarizáciou a spoločenským rozdelením, potrebuje znovuobjaviť svoje duchovné korene. Francúzsko sa čoskoro stane miestom prelomového stretnutia medzi kresťanskými koreňmi Európy a jej budúcnosťou.
Prípravy na privítanie pápeža Leva XIV. v Paríži
Od apoštolskej cesty Svätého Otca môžeme očakávať dôraz na zakorenenie v evanjeliu a v hodnotách, ktoré z neho vyplývajú, rovnako ako apel na schopnosť načúvať a viesť dialóg s ľuďmi pochádzajúcimi z rôznych kultúrnych a náboženských prostredí, ktorí žijú medzi nami, bez toho, aby sme pritom strácali vlastnú identitu. Účasť na medzináboženskom dialógu podľa pápeža vo svojej podstate uznáva, že náboženstvo má hodnotu tak na osobnej úrovni, ako aj v spoločenskej oblasti. Pripomenul pritom, že samotné slovo „náboženstvo“ „odkazuje na pojem spojenia ako pôvodného prvku ľudskosti“.
„Pod vedením Ducha Svätého sa Cirkev necháva osvecovať Božím slovom, číta znamenia čias a tvorivo hľadá nové cesty, ako by sa vzťahy medzi ľuďmi a národmi stále viac prispôsobovali požiadavkám Božieho kráľovstva.“
Pre pápeža Leva XIV. je dôležitý odkaz minulosti a náboženské korene Európy, zároveň je však presvedčený, že konkrétny spôsob žitia spoločenských vzťahov vo svetle evanjelia nie je stanovený raz a navždy. Je to skôr spoločnou úlohou zverenou kresťanskému spoločenstvu – všetkým generáciám. Pod vedením Ducha Svätého sa Cirkev necháva osvecovať Božím slovom, číta znamenia čias a tvorivo hľadá nové cesty, ako by sa vzťahy medzi ľuďmi a národmi stále viac približovali ideálom Božieho kráľovstva. Cirkev povzbudzuje všetkých svojich členov, aby sa nebáli súčasných výziev, navzájom si načúvali a pevne prijali svoju zodpovednosť za budovanie ľudskejšej a solidárnejšej spoločnosti. Cesta do Francúzska tak ukáže schopnosť odpovedať na výzvy moderného globalizovaného sveta a zároveň si zachovať vlastné korene a identitu, ktoré poskytujú základ pre riešenie aj dnešných problémov.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia