Vatikán 5. augusta (TK KBS) Po prvýkrát za 44 rokov bola Budapešť nútená dočasne odstaviť jadrovú elektráreň v Paksi. Kríza s vodou postihla aj susedné krajiny. Kríza, ktorá potvrdzuje neoddeliteľnú súvislosť medzi vodou a energiou. O situácii v niektorých krajinách východnej Európy informovali aj vatikánske médiá. Maďarsko bolo po prvýkrát za 44 rokov nútené dočasne odstaviť jadrovú elektráreň v Paksi. Sucho, ktoré sužuje celú Európu, drasticky znížilo hladinu vody v Dunaji, čo viedlo k tomuto bezprecedentnému kroku v elektrárni, ktorá vyrába viac ako 40 percent elektrickej energie krajiny. Voda z najdlhšej rieky Európskej únie – ktorá preteká kontinentom v dĺžke 2 860 km od prameňov v Čiernom lese v Nemecku až po ústie do Čierneho mora na hranici medzi Rumunskom a Ukrajinou – sa totiž využíva v elektrárni v Paksi na chladenie zariadenia, avšak kvôli závažnému suchu je jej hladina v súčasnosti nedostatočná. Pozastavenie prevádzky jadrovej elektrárne sa zhoduje s najteplejšími dňami, keď teploty dosahujú okolo 40 stupňov. V súčasnosti elektráreň ešte funguje, hoci na menej ako 10 percent svojho výkonu. Zmenený tok rieky Aj v susednom Rumunsku panuje poplach v súvislosti so suchom a energetickou situáciou, a to opäť kvôli nízkej hladine Dunaja. Vláda v Bukurešti v uplynulých dňoch oznámila, že po prvýkrát odstavila jeden reaktor jadrovej elektrárne. V nedeľu rumunské ozbrojené sily vykonali na Dunaji citlivú operáciu, pri ktorej pomocou výbušnín zničili skalný útvar na rieke, aby tak odklonili väčšie množstvo vody do prívodného kanála elektrárne. A veľké automobilové spoločnosti oznámili, že pozastavili výrobu do 19. augusta, aby prispeli k zmierneniu energetickej krízy.
Obmedzená plavba Nízka hladina vody má dosah aj na plavbu. Na viacerých úsekoch rieky, tak v Maďarsku, ako aj v Rumunsku, sa vytvorili pieskové plytčiny, ktoré sťažujú alebo znemožňujú prechod lodí. Tvrdý úder zasiahol aj Bulharsko a Srbsko, kde tisíce lodí a nákladných člnov uviazli na už vyschnutých brehoch rieky v oblasti Nového Sadu. Vážne sucho v Srbsku prinútilo vládu drasticky znížiť výrobu vodnej energie, pričom veľké elektrárne Djerdap I a II v súčasnosti vyrábajú len 20 percent svojej kapacity. Vodná kríza postihla aj Chorvátsko, kde hladiny Dunaja a Drávy klesli na historické minimá. Obmedzenia plavby vo všetkých krajinách regiónu ovplyvňujú nielen nákladnú, ale aj osobnú dopravu, čo má značné ekonomické dôsledky na jednom z najdôležitejších riečnych koridorov stredovýchodnej Európy. Súvislosť medzi vodou a energiou Súčasná vodná kríza mení aj krajinu. V maďarskom hlavnom meste Budapešti dosiahla hladina Dunaja koncom júla historické minimum len 23 centimetrov, čo je o celých 10 centimetrov menej ako predchádzajúci negatívny rekord z roku 2018. Správy z krajiny hovoria o mnohých ľuďoch, ktorí mohli na bicykli prejsť úsek vyschnutého koryta rieky medzi Budapešťou a Vácom, zatiaľ čo sucho spôsobuje aj vynorenie sa nálezov a vrakov. Silné sucho, ktoré postihuje Dunaj, opäť poukazuje na neoddeliteľnú súvislosť medzi vodou a energiou. Voda je potrebná na výrobu energie, ako je to v prípade vodných elektrární, alebo na chladenie zariadení; zatiaľ čo energia slúži na odber, čistenie, dopravu a úpravu vody predtým, než sa dostane do domácností alebo na polia. Táto vzájomná závislosť, ktorá sa vzťahuje aj na potraviny, keďže poľnohospodárstvo spotrebuje približne 70 percent odberov sladkej vody, poukazuje na to, že je čoraz nevyhnutnejšie prijať na európskej aj globálnej úrovni stratégie zamerané na udržateľnosť. Zabezpečenie vodnej, energetickej a potravinovej bezpečnosti si vyžaduje systémový prístup, ktorý dokáže spojiť technologické inovácie, ochranu životného prostredia a sociálnu spravodlivosť.
Zdroj: Vatican News, talianska redakcia