Vatikán 30. júla (Vatican News) Taliansky herec Franco Nero, ktorý vo filme Sant‘Agostino stvárnil svätého Augustína, sa vo Vatikáne stretol s pápežom Levom XIV. V rozhovore pre Slovenskú redakciu Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News hovorí o dojmoch zo stretnutia, o odkaze svätého Augustína, sile filmu prinášať dôležité posolstvá i o nádeji na mier vo svete.
Prinášame preklad rozhovoru s hercom Francom Nerom: Dnes ste sa stretli s pápežom Levom XIV. Aký osobný dojem na vás toto stretnutie zanechalo? Bolo to jednoducho nádherné. Videl som, že je to veľmi skromný a pokorný človek, ktorý veľa premýšľa, a veľmi som si to užil. Rozprávali sme sa o mnohých veciach, aj o piesni o deťoch zabitých v Gaze, ktorú som napísal, ktorých zomrelo 20 až 23 tisíc. Hovorili sme o mnohých témach, aj o tenise. Spomínali sme aj to, že je augustinián, keďže som stvárnil svätého Augustína na obrazovke. Potom som mu odovzdal pekný darček od najväčšieho zlatníka svätých predmetov na svete, Spadafora – ide o nádherný kríž, ktorý, myslím, ocenil. Hovorili sme o Peru i o dedinke Tivoli, kde pracujem už 60 rokov. Následne sme diskutovali aj o tenise, pričom som navrhol: „Pozrite, musíme si zahrať tenis, ale len štvorhru, lebo v našom veku je to vhodnejšie.“ S tým pápež súhlasil. Spomínate si na nejaké gesto či pohľad Svätého Otca, ktorý na vás obzvlášť zapôsobil? Jeho pohľad, nejde ani o klasický úsmev, ale o to, že sa smeje očami. Ide o veľmi jednoduchú, ale krásnu vec. Ako toto stretnutie zapadá do vašej ľudskej a duchovnej cesty? Som skutočne veriaci, nie však tak ako môj syn. Môj syn je viac veriaci ako akýkoľvek kňaz. Modlí sa vždy ráno a večer. Aj teraz ide na omšu. Zajtra ho odprevadím späť do Londýna a on pôjde znova na omšu. Ja som mal to šťastie stretnúť sa aj s inými pápežmi. Stretol som sa s Ratzingerom, stretol som sa s Františkom. Stručne povedané... stretnutia s pápežmi sú naozaj nápomocné. Ako ste spomínali, mali ste príležitosť stretnúť sa aj s Benediktom XVI. a pápežom Františkom. Čím sa podľa vás pápež Lev odlišuje od svojich predchodcov? No, František bol iný, bolo cítiť jeho latinskoamerický pôvod. Keď som mu priniesol víno „Franco Nero“, povedal mi: „Ale Franco, chceš opiť pápeža?“ A ja som mu odpovedal: „Nie, chcem, aby si pápež spríjemnil život.“ S pápežom Ratzingerom – hovorím Ratzinger, lebo mi to príde prirodzenejšie – to bolo stretnutie v Castel Gandolfe, kde premietali film o svätom Augustínovi. Aj on, rovnako ako pápež Lev XIV., bol augustinián. Premietali tam teda film o svätom Augustínovi, a v istom momente ma pápež zháňal slovami „Kde je svätý Augustín?“ Bolo to zábavné. Stretnutie s pápežom Ratzingerom bolo tiež príjemné. Čo pre takého významného umelca, akým ste vy, znamená možnosť viesť dialóg s tromi pápežmi z rôznych období? Povedzme, že je to spôsob sejby. V živote sa najprv seje a potom sa žne. Tieto stretnutia pomáhajú, lebo, ako hovorím, ide o sejbu. Od týchto veľkých osobností si vždy niečo odnesiem. Preto je to vždy pozitívna skúsenosť. Môže byť film aj dnes prostriedkom, ktorý dokáže osloviť svedomie a otvoriť cestu k duchovnu? Myslím, že film v tom môže byť nápomocný, záleží na tom, aké filmy chce človek nakrúcať, ale ak chce svetu odovzdať dôležité posolstvo, prečo to neurobiť prostredníctvom filmu? Film má totiž veľkú silu, dostáva sa do sveta, vidia ho milióny ľudí, takže ak chce niekto odovzdať posolstvo, nech sa páči. Žijeme v dobe poznačenej konfliktmi a neistotou. Akú zodpovednosť dnes cíti umelec tvárou v tvár tejto situácii? Umelec toho veľa nezmôže, pretože dnes, žiaľ, prebieha veľa vojen. Môže vyslať určité posolstvo, ako som už spomínal, prostredníctvom filmov či vyjadrení. Situácia je však strašná – pozrime sa na Gazu: 76-tisíc mŕtvych v Pásme Gazy, z toho 20- až 23-tisíc mŕtvych detí; pozrime sa na Ukrajinu – nekonečné množstvo mŕtvych. Sme trochu bezmocní, lebo svetoví lídri, tí na vrchole, sú tí, ktorí rozhodujú – na Ukrajine je to pán Putin, kto rozhoduje. Zachytil som, že pápež Lev XIV. sa vyjadruje, že túto vojnu treba ukončiť, že mier je absolútne nevyhnutný. Čelíme týmto strašným diktátorom, akým je Putin. Ostáva nám teda len dúfať. Pápež Lev XIV. často hovorí o nádeji ako o spoločnej zodpovednosti. Čo pre vás znamená toto slovo? Ide o spoločnú nádej, že vojny sa skončia a nastane mier. Je spoločná, pretože až na nejaké výnimky si celý svet želá mier. Aký odkaz by ste chceli adresovať mladým ľuďom, ktorí sa na svet umenia a filmu pozerajú s nadšením, ale aj so strachom? Môj odkaz znie: ak sa venujete umeniu a filmu, hovorím vám v prvom rade: vzdelávajte sa. Študujte, učte sa, neimprovizujte, lebo práca vo filme nie je len o celuloidovej páske, je to veľmi náročná práca. Môže mať veľkú silu, ak to človek robí vážne, tak ako to robím ja, lebo som natočil 250 filmov po celom svete a pracoval som pre viac ako 30 rôznych filmových štúdií na svete. Stvárnil som mnoho postáv, nakrútil som detské filmy, hudobné komédie, westerny, detektívky, politické filmy – filmy všetkých žánrov. Preto hovorím mladým ľuďom: „Ak chcete robiť túto prácu, berte ju vážne, vzdelávajte sa.“ Máte nejaké skúsenosti s naším významným režisérom Jakubiskom? Samozrejme, stretnutie s Jakubiskom bolo neuveriteľné. Stalo sa to tak, že mi poslali Jakubiskov scenár, volal sa Post Coitum. Prečítal som si ho, bol veľmi zaujímavý, hoci aj zvláštny, a nevedel som, či ho mám brať do úvahy, alebo nie. Raz som večer išiel do reštaurácie a stretol som svojho priateľa, pána, ktorý bol stále s Fellinim...a povedal som: „Vieš, poslali mi scenár od ‚Jakubiska‘.“ On mi odpovedal: „Choď do toho!“ Išlo predovšetkým o dobrého priateľa Felliniho, tak som prijal ten film aj na základe jeho rady a potom som s ním vychádzal veľmi dobre. Následne nakrútil nádherný film s názvom Bathory. Tam som hral uhorského kráľa, mal som tam cameo. Škoda, že už nie je medzi nami, lebo sme mali v pláne spolu nakrútiť ďalší film. Aká bola vaša posledná cesta do Hollywoodu, keď vám bola odhalená hviezda na chodníku slávy? Išlo o veľké zadosťučinenie, lebo to znamená, že som vo svojej umeleckej práci zasial niečo dobré. Bol to skvelý zážitok, predniesol som pekný prejav, prijal som gratulácie od všetkých veľkých hollywoodskych hviezd a spomínal som na to, ako som „Pred 60 rokmi prišiel sem do Hollywoodu natočiť muzikálový film Camelot - ako chlapec, mal som len 23 alebo 24 rokov - stále som sa prechádzal po Chodníku slávy v Hollywoode, videl som všetky tie veľké mená hercov a režisérov z minulosti a hovoril som si: „Kto vie, či to jedného dňa zažijem aj ja.“ A ten deň prišiel. Snívať je vždy krásne a navyše to nič nestojí. Čo si so sebou odnášate do svojho každodenného života po tomto stretnutí vo Vatikáne? Odnášam si určite posolstvo – posolstvo, ktoré mi odovzdal pápež - a ktoré si budem navždy nosiť so sebou. Vlastne sa už neviem dočkať, kedy si nechám vyvolať nejakú fotku s pápežom, ktorú si zavesím doma na stenu ako spomienku. A keby ste mali zhrnúť tento deň jedným jediným obrazom, aký by to bol? Šťastie a emócie. Myslím, že stačí povedať tieto dve slová, ktoré samy o sebe hovoria veľa.
Zdroj: Vatican News, Martin Jarábek, Klára Tomášiková, Tímea Saboslajová, Šimon Saboslaj