Bratislava 23. júla (TK KBS) V liturgickom kalendári si dnes pripomíname svätú Brigitu Švédsku, spolupatrónku Európy, ktorá žila v 14. storočí. Táto švédska šľachtičná bola známa ako mystička, vizionárka, ale aj ako manželka, matka ôsmich detí a zakladateľka rehole, ktorá niesla jej meno. Jej zjavenia o živote Ježiša Krista a Panny Márie, zaznamenané v Knihe zjavení, mali významný vplyv na život Cirkvi.
Brigita sa narodila v roku 1303 na zámku Finsta do vznešenej rodiny. Jej otec Birger Persson bol guvernérom a príbuzným švédskych kráľov, matka Ingeborga pochádzala z gótskeho kráľovského rodu. Už v detstve, vo veku siedmich rokov, mala prvé mystické vízie. Vo svojom prvom zjavení videla ukrižovaného Krista, ktorý jej povedal, že tí, čo na neho zabúdajú a pohŕdajú jeho láskou, sú príčinou jeho utrpenia.
Vo veku štrnástich rokov sa podľa vtedajších zvyklostí vydala za šľachtica Ulfa Gudmarssona. Hoci túžila po rehoľnom živote, prijala manželstvo s vierou a pokorou. Spoločne vychovali osem detí, medzi nimi aj svätú Katarínu Švédsku, ktorá neskôr vstúpila do jej rehole. Po smrti manžela sa Brigita uchýlila k životu modlitby a askézy. (Formulácia, že sa jej manžel stal cisterciánom, bola vypustená, keďže zomrel krátko po vstupe do kláštora.)
Žila v blízkosti kláštora Alvastra, kde prehĺbila svoje mystické spojenie s Kristom a začala verejne vyzývať mocných tohto sveta vrátane pápeža na návrat k evanjeliu. Kráľ Magnus jej daroval dvorec vo Vadstene, kde založila Rehoľu Najsvätejšieho Spasiteľa. Tento rád bol výnimočný tým, že išlo o dvojkláštorový systém, v ktorom žili mníšky aj mnísi, pričom predstavenou bola vždy žena.
Rehoľa bola založená na regule svätého Augustína a na osobitnej úcte k utrpeniu Krista. Brigite sa pripisuje aj autorstvo známych „pätnástich modlitieb svätej Brigity“, ktoré sa rozšírili po celej Európe a slúžili na uctievanie Kristových rán. V roku 1349 podnikla pešiu púť do Ríma, ktorú absolvovala bosá, aby získala schválenie rehole. Pápež Urban V. rehoľu schválil v roku 1370.
Brigita sa okrem Ríma vydala aj na púť do Svätej zeme, no zdravotné problémy ju prinútili vrátiť sa do Ríma, kde 23. júla 1373 zomrela. Jej telo bolo neskôr prevezené do Švédska. Pápež Bonifác IX. ju v roku 1391 vyhlásil za svätú. Rehoľa sa následne rýchlo rozšírila po celej Európe a Brigita sa stala symbolom duchovného prepojenia medzi národmi.
Pápež Ján Pavol II. ju 1. októbra 1999 spolu so svätou Teréziou Benediktou od Kríža (Edith Steinovou) a svätou Katarínou Sienskou vyhlásil za spolupatrónku Európy. Vyzdvihol jej hlboký vzťah ku Kristovi a Cirkvi, odhodlanie obnovovať kresťanskú vieru i prorockú odvahu oslovovať pápežov a panovníkov.
Zdroj: Životopisy svätých/Catholica, redakčne upravené