Kyjev 20. júla (VaticanNews) „Práve v kontexte vojny objavujeme silu modlitby.“ Dnes je viac než kedykoľvek predtým potrebné „odpustenie – darované i prijaté – aby sa uzdravila historická pamäť európskych národov“. Tieto slová povedal arcibiskup Svjatoslav Ševčuk vatikánskym médiám pri príležitosti jeho stretnutia s arcibiskupom Paulom Richardom Gallagherom v druhý deň svojej misie na Ukrajine, a s apoštolským nunciom v krajine Visvaldasom Kulbokasom.
Osobitný vyslanec pápeža Leva XIV. pri príležitosti osláv 35. výročia obnovenia štruktúr Katolíckej cirkvi latinského obradu, ktoré sa konali v nedeľu vo svätyni na hore Karmel v Berdyčive, pricestoval do Kyjeva v piatok večer po zastávke v kostole svätého Jána Pavla II. v Rivnom, približne v polovici cesty medzi Ľvovom a hlavným mestom.
Monsignor, aký význam má v tejto chvíli spoločná modlitba a blízkosť Svätého Otca prostredníctvom jeho zástupcov – arcibiskupa Gallaghera ako osobitného vyslanca na oslavy vo svätyni v Berdyčive a pred niekoľkými dňami aj kardinála Zuppiho?
V podmienkach vojny znovu objavujeme zmysel a silu modlitby. Modliť sa spolu znamená nájsť priestor, ktorý lieči rany. Modlitba je balzamom, uzdravujúcou milosťou Ducha Svätého, ktorá preniká do srdca trpiaceho človeka. Modliť sa spolu znamená deliť sa o dary. Sám Ježiš povedal: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som medzi nimi.“
Keď sa však modlíme spolu s osobitnými vyslancami Svätého Otca, modlíme sa v lone univerzálnej Cirkvi, modlíme sa spolu so samotným Svätým Otcom. Je to pocit, akoby nás láskavo objímal otec. Preto je pre nás prítomnosť kardinála Zuppiho a arcibiskupa Gallaghera viditeľným znakom univerzálnej katolíckej Cirkvi, ktorá nás objíma a modlí sa za nás.
Ako v kontexte vojny na Ukrajine vyzerá spolupráca medzi rôznymi katolíckymi spoločenstvami v prospech trpiaceho obyvateľstva?
Na Ukrajine čelíme rovnakým tragédiám a rovnakým pastoračným i humanitárnym výzvam – nielen medzi katolíkmi, ale aj spolu s pravoslávnymi bratmi, protestantmi, Židmi a moslimami, ktorí sú súčasťou Celoukrajinskej rady cirkví. Práve v týchto dňoch si pripomína 30. výročie svojej činnosti.
Spolupracovať znamená doslova zachraňovať životy. Kresťanská láska často prekračuje hranice jednotlivých vierovyznaní či liturgických obradov. Ako katolíci byzantského aj latinského obradu môžeme spoločne – ako hovorieval svätý Ján Pavol II. – vydávať svedectvo o pravosti katolíckej lásky, ktorá objíma, uzdravuje, zachraňuje a slúži všetkým.
Aké sú dnes hlavné potreby obyvateľstva v čase, keď sa bombardovanie a vojna stupňujú?
Potreby sú obrovské. Podľa údajov Organizácie Spojených národov je dnes na Ukrajine približne päť miliónov ľudí, ktorí sa nachádzajú v humanitárnej núdzi, no pomoc z medzinárodných zdrojov môže dostať iba asi dva milióny z nich.
Ako mi raz povedal primátor Kyjeva, od Cirkvi nepotrebujeme viac oblečenie, chlieb či potraviny – potrebujeme predovšetkým slovo nádeje.
Preto je toto obdobie veľkého utrpenia miliónov Ukrajincov zároveň obdobím novej evanjelizácie. Je to kairos – priaznivý čas veľkého obrátenia. Je to hlad a smäd po Bohu. Jedine Kristova Cirkev je schopná uzdravovať tieto rany a dávať chlieb života – Eucharistiu a Božie slovo – tým, ktorí sú hladní a smädní po Bohu.
Počas stretnutia s arcibiskupom Gallagherom ste hovorili aj o zmierení a odpustení. Ako možno byť nositeľmi a podporovateľmi týchto dvoch veľkých darov v takejto náročnej medzinárodnej situácii?
V týchto mesiacoch si na Ukrajine pripomíname 25. výročie historickej návštevy svätého Jána Pavla II. Ako neoddeliteľnú súčasť svojej petrovskej služby pre Európu vnímal svoje poslanie ako službu zmiereniu medzi národmi kontinentu.
Sám hovoril, že jeho povinnosťou je uzdravovať historickú pamäť európskych národov, najmä pokiaľ ide o rany, ktoré aj dnes zostávajú veľmi hlboké v našich srdciach po druhej svetovej vojne.
K týmto starým ranám sa teraz pridávajú rany tejto rúhavej vojny, ktorú prežívame na Ukrajine.
Aký liek nám zanechal pápež Wojtyła? Povedal nám, že balzamom, ktorý uzdravuje pamäť, je odpustenie – darované aj prijaté. Všetci sme hriešnici, všetci si uvedomujeme, že sme ublížili svojmu blížnemu. Susediace národy si často nesú bolestivé spomienky na minulosť a negatívnu historickú pamäť.
Nemusíme však byť otrokmi tejto minulosti. Minulosť už zmeniť nedokážeme. Prostredníctvom odpustenia však môžeme budovať lepšiu budúcnosť.
Preto je dar odpustenia – darovaného i prijatého – liekom, ktorý uzdravuje historickú pamäť európskych národov.
Roberto Paglialonga – VaticanNews Preklad a spracovanie sr. Jana Pavla Halčinová DKL