Bratislava 16. júla (TK KBS) Po 26 rokoch vo funkcii generálneho sekretára Konferencie biskupov Slovenska odovzdáva biskup Marián Chovanec túto službu svojmu nástupcovi. V rozhovore s Tlačovou kanceláriou Konferencie biskupov Slovenska spomína na kľúčové udalosti uplynulých rokov, hodnotí zmeny v živote Cirkvi i spoločnosti, približuje výzvy spojené s vedením sekretariátu a hovorí aj o prioritách, ktorým sa chce po skončení tejto služby naplno venovať v Banskobystrickej diecéze.
V úrade generálneho sekretára KBS ste boli od roku 2000. Na ktoré dôležité momenty si počas týchto 26 rokov svojej služby spomínate?
Dôležitých momentov bolo veľa. Niektoré boli dobré a príjemné, iné nepríjemné. K tým krásnym skutočnostiam patrí napr. národné zmierenie medzi biskupmi Maďarska, v zastúpení kard. Péter Erdő, a biskupmi Slovenska, v zastúpení Mons. František Tondra, dňa 29. júna 2006. Toto vzájomné zmierenie za všetky historické krivdy medzi našimi susednými národmi, ktoré sme podpisovali v Ostrihome, sa nieslo sa v duchu kresťanského hesla: „Odpúšťame a prosíme o odpustenie.“ Takisto dôležité a veľmi významné najmä pre budúcnosť bolo založenie Katolíckej univerzity v Ružomberku dňa 10. mája 2000. K tým nepríjemným veciam patria nedodržiavania konkrétnych sľubov zo strany verejných činiteľov. Toto lámanie sľubov sa stalo veľa ráz.
Boli ste päťkrát zvolený za generálneho sekretára na päť rokov. Prečo ste boli vo funkcii až 26 rokov?
Môj štvrtý mandát bol plénom KBS predĺžený o jeden rok kvôli pandémii Covid19. Biskupi sa vtedy, od marca 2020, nemohli fyzicky stretnúť na riadnom zasadaní. Komunikovali medzi sebou len online. Za takých podmienok sa tajná voľba generálneho sekretára nedala uskutočniť.
Pozíciu generálneho sekretára ste zastávali viac ako štvrťstoročie, v priebehu ktorého došlo k mnohým zmenám v Katolíckej cirkvi aj v spoločnosti. Ako sa v priebehu tohto obdobia zmenila dynamika vzťahov vo vnútri i mimo Cirkvi?
Som veľmi rád, že objektívne môžem konštatovať, že dynamika vývoja vzťahov, najmä vo vnútri Cirkvi, ide správnym smerom. Myslím si, že veľkou mierou tomu napomohla veľká snaha pápeža Františka o synodalitu naprieč všetkými štruktúrami v Cirkvi. Súčasný Svätý Otec Lev XIV. synodálny proces tiež podporuje. Synodalita – teda láskavý a konštruktívny dialóg – už na viacerých miestach prináša pekné ovocie.
Žiaľ, že dynamika vzťahov vo svete sa zhoršuje. Mocní tohto sveta začínajú presadzovať svoje záujmy silou, a to je zlá cesta. Zároveň je tento stav aj veľkou výzvou pre Cirkev. Potešiteľné je, ako na tento „silový postoj“ sebeckých a mocných reaguje Svätý Otec Lev XIV. My sa za nášho pápeža obetavo modlíme, aby neúnavne šíril svetlo pravdy a pokoja vo svete aj naďalej.
Na plenárnom zasadnutí biskupi v Nitre zvolili za Vášho nástupcu Ivana Ružičku, doterajšieho výkonného tajomníka KBS. V čom vidíte prínos pre sekretariát, ak bude túto funkciu zastávať kňaz a nie biskup?
Výhodou kňaza, generálneho sekretára, je, že môže mať len jednu funkciu. Svojmu neľahkému poslaniu sa môže denne venovať na 100 %. Nevýhodou kňaza – generálneho sekretára je, že má menšiu autoritu ako biskup. Tak to vidia viaceré svetské i cirkevné kruhy. Spomínam si, ako sa mi pred pár rokmi stalo, že aj mňa na jednom oficiálnom fóre uvítali len ako „menšiu autoritu“, lebo som ešte nebol diecézny biskup, bol som len pomocný.
Akú najdôležitejšiu radu alebo odporúčanie by ste novému generálnemu sekretárovi odovzdali na začiatku jeho funkčného obdobia?
Nový generálny sekretár pracuje na ústredí KBS v Bratislave už sedem rokov (pozn. TK KBS – nastúpil 1. augusta 2019). Má veľa bohatých skúseností. Bol pri riešení mnohých otázok a na rokovaniach s mnohými stranami – cirkevnými aj civilnými. Ako najdôležitejšiu radu mu odporúčam, aby sa striktne držal tých úloh, ktoré vyplývajú zo Štatútu KBS. Určite sa mu neraz stane tak, ako sa stalo aj mne, že mnohí – aj dobromyseľní ľudia – ho budú chcieť zatiahnuť do úloh a takých činností aj výstupov, ktoré nie sú v kompetencii generálneho sekretára. Tomu sa musí vyhnúť. Som si istý, že Ivan to dokáže.
Ukončením tejto služby sa Vám uvoľnia ruky od celoslovenských administratívnych povinností. Na ktoré pastoračné projekty a priority sa teraz chcete vo svojej Banskobystrickej diecéze najviac zamerať?
Ako diecéznemu biskupovi mi najviac ležia na srdci kňazi, diakoni a seminaristi nášho biskupstva. Máme 240 diecéznych kňazov, 5 diakonov a 15 seminaristov. Pousilujem sa, aby sa naša spolupráca stále zlepšovala. Aby sme všetci dokázali budovať krásny vzťah najprv s Pánom Bohom a potom aj s ľuďmi. Napokon, aby mali kňazi a diakoni radosť zo svojej služby a aby sa na prácu v Pánovej vinici úprimne tešili aj všetci naši seminaristi.
Čo Vám táto dlhoročná práca v slovenskej cirkvi dala z ľudského a kňazského hľadiska?
Dlhoročná práca na sekretariáte KBS ma po každej stránke obohatila. Taký blízky kontakt s radosťami aj starosťami veriaceho Slovenska, ako má GS KBS, nemôže nikoho nechať ľahostajným. Videl som veľa krásnych a povzbudivých skutočností a zároveň aj dosť ľudskej slabosti. Pritom však platia Božie slová: „Tým, ktorí milujú Boha, všetko slúži na dobré.“ (Rim 8, 28)
Som veľmi vďačný aj všetkým zamestnancom sekretariátu, ktorí sa dlhé roky vyznačujú obetavosťou a peknou vernostnou stabilitou – veď niektorí už roky, ba desaťročia, oddane a odborne slúžia Cirkvi. Bolo mi potešením pracovať spolu s nimi.