Castel Gandolfo 15. júla (VaticanNews) Prvý deň Svetového zhromaždenia nositeľov Nobelovej ceny o umelej inteligencii a jadrovej vojne sa začal v utorok 14. júla v Borgo Laudato Si’ v Castel Gandolfe. Laureáti Nobelovej ceny, odborníci, zástupcovia univerzít a ďalší účastníci sa zamýšľajú nad najväčšími výzvami, ktorým dnes čelí náš svet.
Išlo o prvý deň Svetového zhromaždenia nositeľov Nobelovej ceny o umelej inteligencii a jadrovej vojne, ktoré potrvá do štvrtka 16. júla. Podujatie sa inšpiruje encyklikou pápeža Leva XIV. Magnifica Humanitas, venovanou ochrane ľudskej osoby v ére umelej inteligencie. Zhromaždenie vyvrcholí podpísaním Rímskej deklarácie o odzbrojenom a odzbrojujúcom mieri v období umelej inteligencie, jadrových a autonómnych zbraní, nových digitálnych protokolov a vznikajúcich modelov digitálneho rozvoja. Jej cieľom je predstaviť základné princípy riadenia umelej inteligencie založené na spolupráci, ľudskej dôstojnosti, integrálnom rozvoji a mieri. Trojdňové podujatie ponúka diskusné panely na témy ako „Krehkosť ľudskej rodiny v jadrovom veku“, „Technológia v službe ľudstva“ či „Morálne výzvy umelej inteligencie a vojny“. Prvé dva dni zhromaždenia sa konajú v Borgo Laudato Si’ v pápežských záhradách v Castel Gandolfe, zatiaľ čo tretí a záverečný deň bude prebiehať na Kapitolskom vrchu, sídle rímskej radnice.
Potreba spoločných princípov v dnešnej historickej chvíli
„Stretávame sa v období dejín poznačenom čoraz hlbším geopolitickým napätím, fragmentáciou medzinárodného poriadku a narastajúcou technologickou súťažou,“ povedal vo svojom úvodnom príhovore kardinál Fabio Baggio, podprefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj a generálny riaditeľ Centra vysokoškolského vzdelávania v Borgo Laudato Si’. Zdôraznil, že tieto výzvy sprevádza aj prudký rozvoj umelej inteligencie a autonómnych technológií. V tejto súvislosti poukázal na význam tohto stretnutia a podpory dialógu medzi rôznymi odbormi. „V čase, keď tempo inovácií často predstihuje tempo reflexie, svet potrebuje spoločné princípy, ktoré budú usmerňovať pokrok smerom k skutočne ľudským cieľom,“ povedal.
„Toto zhromaždenie sa nestretlo iba preto, aby analyzovalo riziká,“ zdôraznil vo svojom vystúpení kardinál Silvano Maria Tomasi, prezident Nadácie Domus Communis. „Stretli sme sa preto, aby sme obnovili nádej, ukázali, že dialóg je stále možný, že múdrosť môže naďalej sprevádzať poznanie a že ľudstvo nestratilo schopnosť riadiť svoju vlastnú budúcnosť.“ „Nech budúce generácie môžu povedať, že v čase, keď ľudstvo disponovalo bezprecedentnou mocou nad vlastným osudom, ženy a muži svedomia si vybrali spoluprácu namiesto konfrontácie, dialóg namiesto strachu a nádej namiesto rezignácie,“ zdôraznil.
Potreba riadiť rozvoj umelej inteligencie
Úvodné zasadnutie bolo venované téme „Magnifica Humanitas pre budúcnosť nášho spoločného domova“, pričom mnohé diskusie vychádzajú z prvej encykliky pápeža Leva XIV., ktorá bola zverejnená v máji. Zasadnutie otvoril kardinál Ángel Fernández Artime, podprefekt Dikastéria pre inštitúty zasväteného života, ktorý predstavil hlavné myšlienky pápežského dokumentu. Následne vystúpili viaceré významné osobnosti vrátane Juana Manuela Santosa, nositeľa Nobelovej ceny za mier a bývalého prezidenta Kolumbie. Ten privítal výzvu pápeža Leva XIV. v encyklike Magnifica Humanitas na odzbrojenie umelej inteligencie a pripomenul, že „iba konaním v podobnom duchu môžeme dúfať, že dokážeme čeliť všetkým existenčným hrozbám, pred ktorými ľudstvo stojí.“ Zdôraznil tiež, že „bez účinného riadenia bude veľmi ťažké, ba až nemožné zabezpečiť, aby sa umelá inteligencia stala silou dobra vedenou ľudskou dôstojnosťou, zodpovednosťou, vyvoditeľnosťou zodpovednosti a vládou práva.“
Profesor Muhammad Yunus, nositeľ Nobelovej ceny za mier a emeritný hlavný poradca vlády Bangladéša, vo svojom vystúpení zdôraznil, že prežívame koniec jednej civilizácie a začiatok novej, pričom poukázal na nevyhnutnosť zapojiť mladých ľudí do formovania budúcnosti sveta. Medzi ďalšími rečníkmi boli dr. Agnès Callamard, generálna tajomníčka Amnesty International; dr. Amir Banifatemi, zakladateľ a člen správnej rady Medzinárodnej asociácie pre bezpečnú a etickú umelú inteligenciu; profesor James Muller, spoluzakladateľ organizácie International Physicians for the Prevention of Nuclear War (nositeľ Nobelovej ceny za mier za rok 1985); profesorka Karen Hallberg, generálna tajomníčka Pugwashských konferencií (nositeľka Nobelovej ceny za mier za rok 1995); a profesor David Gross, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku a profesor Kalifornskej univerzity v Santa Barbare.
Zvyšok dopoludnia i popoludnia patril viacerým diskusným panelom zameraným na témy, ako napríklad situácie, keď sa umelá inteligencia vymkne ľudskej kontrole. Medzi vystupujúcimi bola aj Maria Ressa, nositeľka Nobelovej ceny za mier, spoluzakladateľka a generálna riaditeľka spoločnosti Rappler, ako aj výskumníci umelej inteligencie z organizácií Anthropic Institute a DeepMind, ktorí ponúkli rozličné pohľady na diskutované témy.
Isabella H. de Carvalho – VaticanNews Preklad sr. Jana Pavla Halčinová DKL