Castel Gandolfo 11. júla (VaticanNews) V sobotu 11. júla obedoval pápež Lev XIV. so zhruba dvesto ľuďmi v zraniteľnej situácii z Rímskej diecézy v Borgo Laudato si' v Castel Gandolfe. Rannú svätú omšu za starostlivosť o stvorenstvo celebroval kardinál Fabio Baggio a homíliu predniesol arcibiskup Luis Marín de San Martín. Príhovory pri spoločnom stole pripomenuli, že Cirkev je domom, kde nikto nie je na okraji.
Krása pápežských záhrad v Castel Gandolfe sa v sobotu 11. júla stala rámcom stretnutia, ktoré do svojho stredu postavilo tých najzraniteľnejších. Do Borgo Laudato si' prišlo približne dvesto ľudí z Rímskej diecézy, medzi nimi utečenci, osamelé matky s deťmi i ľudia, ktorí v tomto centre absolvovali odbornú formáciu. Deň sa začal svätou omšou za starostlivosť o stvorenstvo, pokračoval prehliadkou záhrad a vyvrcholil obedom so Svätým Otcom. Iniciatíva „Obed s pápežom“ nadväzuje na stretnutie z augusta 2025 a stáva sa každoročnou tradíciou, do ktorej sa vždy zapojí iná diecéza.
Kto miluje, ten chráni
Rannej svätej omši predsedal kardinál Fabio Baggio, generálny riaditeľ Centra vyššieho vzdelávania Laudato si'; homíliu predniesol arcibiskup Luis Marín de San Martín, prefekt Dikastéria pre charitatívnu službu. Vo svojej homílii spojil dve na prvý pohľad odlišné, no v skutočnosti neoddeliteľné témy, starostlivosť o stvorenstvo a lásku k blížnemu. Obe podľa neho vyrastajú z toho istého koreňa, ktorým je láska. „Kto miluje Boha, miluje aj to, čo Boh stvoril, a miluje každého človeka, ktorého mu Boh zveruje,“ povedal.
Pripomenul, že slovo „chrániť“ je krásne a výstižné: Chráni ten, kto miluje. Tak ako matka chráni svoje dieťa a otec svoju rodinu, aj kresťan je povolaný chrániť stvorenstvo, vediac, že patrí Bohu a je jeho darom. Pravá ekológia sa však podľa arcibiskupa Marína de San Martín rodí z obráteného srdca. „Ak je srdce ovládané sebectvom, spotrebujeme všetko bez ohľadu na druhých. Ak je však srdce naplnené Kristovou láskou, naučíme sa žiť v triezvosti, vďačnosti a úcte,“ zdôraznil. Tí najkrehkejší doplácajú ako prví na znečistenie, vojny a klimatické zmeny, a preto sa pre nás stávajú výzvou k opravdivosti.
Dom, kde nikto nie je zbytočný
Po eucharistickom slávení sa spoločenstvo zišlo okolo jedného stola. Kardinál Fabio Baggio privítal Svätého Otca slovami evanjelia: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“ (Mt 11, 28). Je to pozvanie, ktoré nepozná výnimky, keďže Ježišovo srdce je vždy otvorené tomu, kto je zabudnutý, ranený a odhodený. Práve z tohto pohľadu sa rodí povolanie Borgo Laudato si': Byť domom, kde sa každý môže cítiť prijatý, uznaný a milovaný vo svojej dôstojnosti.
V čase, keď kultúra vyraďovania odsúva na okraj chudobných, migrantov, starých a krehkých, chce byť toto miesto malým znamením nádeje. „Nikto nie je zbytočný v Božích očiach a každý človek je darom pre celé spoločenstvo,“ pripomenul kardinál Baggio. Spoločný stôl je podľa neho miestom, kde sa rozdiely nestávajú prekážkou, ale bohatstvom, a kde spoločenstvo rastie vtedy, keď nikto nezostáva vonku. Formácia, ktorá sa v centre rozvíja, nie je iba odovzdávaním poznatkov, ale výchovou k novému pohľadu, ktorý dokáže v najmenších rozpoznať Krista: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40).
Cirkev, ktorá vychádza
V mene Rímskej diecézy sa prihovoril kardinál Baldassare Reina, generálny vikár pápeža pre Rímsku diecézu. Poďakoval Svätému Otcovi za dar bratského stretnutia a pripomenul poslanie, ktoré Ježiš zveril Cirkvi, keď povedal: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás“ (Jn 20, 21). Je to výzva nezostať na mieste, nečakať, kým prídu druhí, ale mať odvahu vyjsť, prejsť ulicami mesta, obývať existenciálne periférie a priblížiť sa k tým, ktorí sú sami, ktorí trpia a ktorí stratili nádej. Práve takou Cirkvou sa Rím každý deň usiluje byť.
Kardinál Reina myslel pritom na farnosti, na diecéznu i farské Caritas, na jedálne, útulky, centrá počúvania, na rodinné domovy i nemocnice a na množstvo dobrovoľníkov, ktorí sa deň čo deň, často mimo svetla reflektorov, stávajú blížnymi tým najkrehkejším. V geste Ježiša, ktorý pri Poslednej večeri umýva učeníkom nohy, rozpoznal samotnú tvár Cirkvi ako spoločenstva, ktoré slúži a ktoré sa skláňa nad ranami ľudstva. Cirkev, uzavrel, rastie zakaždým, keď niekto v tichosti a bez hľadania uznania pokračuje v umývaní nôh bratom v Kristovom mene.
Chudobní, ktorí evanjelizujú Cirkev
K slovám vďaky sa napokon pripojil aj arcibiskup Luis Marín de San Martín. Zdôraznil, že postaviť do stredu tých najzraniteľnejších neznamená len obdivovať prírodné bohatstvo tohto miesta, ale prežiť hlbšiu skúsenosť. Odvolávajúc sa na Ježišove slová „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo“ (Mt 5, 3) pripomenul biblických anawim, chudobných Pána, ktorí sa vo svojej krehkosti neprestávajú spoliehať na Boha. „Nemôže existovať pravá ekológia bez opravdivej pozornosti voči tým posledným,“ povedal. V najkrehkejších sa podľa kresťanskej tradície zjavuje tvár Krista, a to nie v prenesenom, ale vo sviatostnom zmysle.
Chudobní pritom nie sú len adresátmi poslania Cirkvi, ale jeho protagonistami. „Evanjelizujú Cirkev, očisťujú ju a pripomínajú jej, že všetko je dar,“ zdôraznil arcibiskup. Pripomenul aj slová svätého Jána Zlatoústeho, že kto nenájde Krista v chudobnom pri dverách chrámu, nenájde ho ani v kalichu na oltári. Svätému Otcovi poďakoval za gesto bratstva a za to, že s prítomnými zdieľal ten istý stôl. Božie kráľovstvo totiž rastie tam, kde sa nikto necíti len ako hosť či dobrodinec, ale všetci sa spoznávajú ako bratia a sestry, pozvaní prijímať jedni od druhých dary, ktoré Boh rozdáva s prekvapujúcou štedrosťou.
Martin Jarábek – Vatican News