Bratislava 30. júna (TK KBS) Posledný júnový deň patrí spomienke na prvých svätých mučeníkov Cirkvi v Ríme. Ich presný počet nepoznáme; rímsky pohanský historik Tacitus vo svojich spisoch zaznamenal iba toľko, že ich bolo nesmierne množstvo (ingens multitudo). V časoch raného kresťanstva to naši bratia a sestry nemali ľahké. Ohrozovalo ich prenasledovanie a za vieru museli často zaplatiť tú najvyššiu cenu.
Liturgický kalendár si 30. júna pripomína tisíce Rimanov a Rimaniek, ktorí zomreli len preto, že verili v Ježiša Krista. Obvinení z požiaru mesta V noci z 18. na 19. júla v roku 64 vypukol v Ríme zničujúci požiar, ktorý trval šesť dní. Zhorelo desať mestských častí a iba štyri zostali ako-tak neporušené. Dodnes sa nepodarilo zistiť jeho skutočnú príčinu. Hovorí sa, že ho mal založiť cisár Nero, ktorý túžil po vybudovaní nového hlavného mesta – Neropolisu, čo by trosky Ríma a zničené domy starej aristokracie uľahčili.
Podľa historikov prvých storočí sa chcel vládca dojať pohľadom na skutočnú tragédiu, ktorá by ho inšpirovala v tvorbe. Hoci sa sám považoval za najlepšieho športovca, básnika či dramatika, o Nerovi hovorili ako o krvavom monštre. Bol prvým rímskym vládcom, ktorý hromadne vraždil kresťanov. Viedol hýrivý život a v obave o svoju moc dokonca zavraždil vlastnú matku. Aby sa zbavil viny, ktorá sa medzi ľuďmi rýchlo šírila, obvinil z požiaru kresťanov – ženy i mužov – a nariadil im najkrutejšie mučenie.
Trhali ich psy, pálili zaživa. Senátor, právnik a historik Tacitus, ktorý nemal v láske kresťanov ani panovníka, píše, že najprv uväznili tých, o ktorých bolo verejne známe, že sú kresťania, a neskôr aj obrovské množstvo ďalších ľudí – ani nie tak pre požiar, ako skôr z čistej nenávisti. Na ich smrti sa ľud zabával – na niektorých navliekli zvieracie kože, aby ich psy roztrhali, ďalších ukrižovali a iných zaživa zapálili ako fakle, aby v noci svietili. Krvavé „divadlo“ v Nerových záhradách sa pravdepodobne konalo na mieste, kde neskôr dole hlavou ukrižovali aj svätého Petra.
Tacitus vo svojich spisoch poukazoval na to, že nič nenasvedčovalo tomu, že by požiar skutočne založili kresťania, pretože neexistovali žiadne dôkazy, hoci podľa niektorých dejepiscov ich obvinenie nebolo náhodné. Niektorí sa domnievajú, že takto chceli urýchliť druhý príchod Krista na svet, pretože koniec sveta si prví kresťania spájali so zničením Ríma. Pre chýbajúce dôkazy sa však táto hypotéza dodnes považuje za kontroverznú. Neznáme hrdinky a hrdinovia ranej rímskej cirkvi sú už oslávení v nebi.
Zdroje: Archív TK KBS/Katolícke noviny/Výveska.sk