Vatikán 26. júna (TK KBS) Vo Vatikáne sa dnes v piatok 26. júna začalo mimoriadne dvojdňové konzistórium kardinálov zvolané pápežom Levom XIV. Kardináli z celého sveta sa počas stretnutia zamerajú na výzvy, ktorým dnes čelí Cirkev aj spoločnosť, a budú spoločne hľadať cesty, ako vierohodne hlásať evanjelium v súčasnom svete.
Mimoriadne konzistórium kardinálov sa začalo omšou, ktorej predsedal pápež Lev XIV. v Bazilike svätého Petra. V homílii kardinálom zveril tri kritériá rozlišovania: zdieľať vo viere skutočnú slobodu, prosiť o dar pokoja v jednote a pestovať svornosť v poslušnosti. V súvislosti s medzinárodnými konfliktatmi a napätím pápež pripomenul, že Boh „nás obdaril rozumom a vôľou, aby sme konflikty riešili ako ľudia a nie ako zvieratá, hoci vybavené najmodernejšími zbraňami“.
PLNÉ ZNENIE homílie
Drahí bratia,
zhromaždili sme sa okolo Pánovho oltára pri hrobe svätého Petra, aby sme zahájili konzistórium. Prichádzame sláviť túto Eucharistiu zo všetkých kútov sveta: spolu s naším životom teda obetujeme Bohu spoločenstvá a národy, ktoré nosíme v srdci, ako aj pastoračné projekty a skúsenosti, radostné i namáhavé.
Táto rozmanitosť citov a myšlienok sa teraz sústreďuje: nachádza totiž to svetlé centrum, ktorým je Kristus. On sám, osobne, sa k nám obracia slovami: „Ja som pravý vinič“ (Jn 15,1). Prostredníctvom Ježiša prúdia do nášho života milosť a pravda (porov. Jn 1,17) a vnútorne nás obnovujú: tieto božské dary sú plodnou lymfou aj pre konzistórium, ktoré dnes slávnostne otvárame. Samotné evanjelium vytvára podmienky, aby bolo plodné: „Ostaňte vo mne a ja vo vás“ (Jn 15,4). Na jednej strane nás Učiteľ takto varuje, že „bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (v. 5), na druhej strane chce, aby jeho učeníci prinášali „veľa ovocia“ (v. 8). Áno, veľa: Božia milosť v tom, kto ju prijíma, nespôsobuje chabý rast, ale bujný rozvoj. Večné Slovo sa totiž stalo človekom, aby všetci „mali život a mali ho hojnejšie“ (Jn 10,10). Tento život, ktorý sa začal vo viere, je dokonca posilnený skúškou prerezávania, lebo je pestovaný starostlivosťou Otca.
Keď teda prosíme Boha, aby nám udelil silu a múdrosť, je významné, že naše konzistórium sa koná v bezprostrednej blízkosti slávnosti svätých apoštolov Petra a Pavla. Spoločne sa zastavme pri tejto spomienke, ktorá pripomína piliere Rímskokatolíckej cirkvi – dvoch misionárov a mučeníkov, ktorých kázanie sa stalo jedným celkom s ich životom, a to až tak, že sa stalo súčasťou Svätého písma.
Keď dnes počúvame slová svätého Pavla Korinťanom, môžeme si všimnúť radostnú súzvučnosť so slovami evanjelia. Rôzne charizmy, služby a cirkevné činnosti sú totiž ako ratolesťami jediného viniča, teda jediného Pána (porov. 1 Kor 12, 4 – 6), ktorý vlieva Ducha Svätého do svojej Cirkvi. Tejto organickej jednote zodpovedá kritérium, ktoré robí všetky tieto cirkevné služby dobrými a príjemnými: kritérium spoločného dobra (porov. v. 7).
Milovaní, z Božieho slova, ktoré sme počuli, by som chcel vyvodiť niekoľko usmernení pre naše rozlišovanie v týchto dňoch.
V prvom rade nás príklad svätých Petra a Pavla povzbudzuje, aby sme vo viere zdieľali skutočnú slobodu. Veď práve vzťah s Pánom Ježišom nás oslobodzuje od hriechu a strachu: keď nás volá, aby sme ho nasledovali, sám nás posiela do sveta ako nástupcov apoštolov. Hlásanie evanjelia, slávenie sviatostí a venovanie sa Pánovmu stádu sa uskutočňuje a prináša ovocie v miere našej viery v neho, Dobrého pastiera. Viera je tá čnosť, ktorú nemožno nikdy považovať za samozrejmosť, ktorá dáva život Cirkvi, lebo zodpovedá milosti, ktorá vyživuje ratolesti jediného viniča. Živá Cirkev je Cirkev, ktorá verí vďaka daru Ducha Svätého, ktorý sa vylieva do našich sŕdc: táto Cirkev prináša mnoho ovocia. Tak ako božská milosť predchádza ľudskej slobode, tak aj viera Cirkvi predchádza našej viere a žiada si, aby sme o nej s nadšením svedčili. Toto poslanie má Krista za počiatok i cieľ: slovami žalmistu: „Zvestujte jeho spásu deň čo deň. Zvestujte jeho slávu národom.“ (Ž 96, 2 – 3).
Po druhé, prosíme o dar pokoja v jednote. Hoci pozývame všetky národy k viere, v ktorej sme skutočne slobodní, medzinárodné napätia a konflikty vážne zraňujú ľudskú rodinu. Nechýbajú však, ba naopak, v Cirkvi aj vo svete sa množia iniciatívy a skúsenosti, ktoré vyzývajú k rešpektovaniu ľudskej dôstojnosti, spravodlivosti, práva, jednoducho toho, čo je ľudské. To je dôvodom nádeje, lebo svedčí o kráse Božieho diela, ktorý nás stvoril na svoj obraz a podobu ako znamenie svojej slávy vo svete. Keď je toto znamenie zranené, sme zranení všetci. Keď je skazené, všetci tým trpíme. Keď je zabité, všetci sa cítime rozdrásaní. Preto vojna nikdy nie je hodná človeka a nikdy nie je požehnaná Bohom, lebo Stvoriteľ nás obdaril rozumom a vôľou, aby sme riešili konflikty ako ľudia a nie ako zvieratá, hoci by boli vybavené hypertechnologickými zbraňami. Jednota ľudskej rodiny predchádza jednotlivým národom a štátom. Nie je to len biologický fakt: je to etický princíp. Mier je povinnosťou spravodlivosti, lebo sme jedna ľudská rodina, jedna magnifica humanitas, ktorá nachádza v Kristovi svoju Hlavu a Vykupiteľa.
Pri úvahách nad encyklikou, ktorú som vydal 15. mája tohto roku, je preto potrebné pokračovať na ceste, ktorú vytýčil svätý Pavol VI.: keď „zaviedol výraz ‚civilizácia lásky‘, svet bol poznačený studenou vojnou, zbrojným pretekom a výraznými ekonomickými nerovnováhami. V tomto kontexte Cirkev ukazovala alternatívnu cestu k ideologickému protikladu medzi systémami a predstavovala si spoločenský poriadok, v ktorom sa prelínajú spravodlivosť a láska“ (Encyklika Magnifica humanitas, 186. Porov. sv. Pavol VI., Regina Caeli, 17. mája 1970). Tak sa totiž kresťanské svedectvo stáva proroctvom o novom svete, evanjelizáciou a službou, kultúrnym a sociálnym projektom, ktorý komplexne podporuje ľudský rozvoj. Keď Cirkev zvestuje evanjelium uprostred radostí i prenasledovaní, nikdy nie je stranícka: je pre všetkých a každému adresuje rovnaké slovo obrátenia a spásy.
Po tretie, dnes i vždy sa tešíme zo svornosti v poslušnosti, teda z načúvania, ktoré uznáva dar Slova, ktoré sa pre nás stalo telom. Prostredníctvom tohto úsilia nás Duch Svätý vedie, sám poukazuje na pastoračné problémy a príležitosti, očisťuje úmysly a napravuje to, čo sa odchyľuje od spoločnej cesty. Uskutočňovanie Synody, o ktoré sa usilujeme, pozýva všetkých, aby sme postupovali v jednote viery, v podporovaní mieru, v poslušnosti voči živému Slovu, ktorým je Ježiš. V tomto svetle „veľké a rýchle kultúrne zmeny si však zároveň vyžadujú, aby sme neustálu pozornosť venovali hľadaniu spôsobov vyjadrenia večných právd takým jazykom, ktorý ľuďom umožní rozpoznať ich neustálu novosť.“ (FRANTIŠEK, apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 41). Jediné Slovo, ktoré sa stalo človekom, sa totiž vyjadruje vo všetkých jazykoch: Kristus, ktorý zomrel a vstal zmŕtvych, je pravý vinič, ktorý prináša ovocie prostredníctvom všetkých kultúr, ktoré kresťania premieňajú zvnútra. Tak, zatiaľ čo ideológie sveta chradnú, Duch Svätý dáva v Cirkvi rozkvitať bratskému porozumeniu, láske a misijnému elánu.
Pracujúc spoločne, sa naša kolegiálnosť stáva syntézou synodality, na ktorej sa podieľajú všetci pokrstení v jednote Božieho ľudu. Synodalita a kolegiálnosť sú totiž formami kresťanského bratstva, ktoré nás spája ako pokrstených a ako biskupov. Preto pomoc, ktorú mi budete môcť poskytnúť pri vykonávaní petrovského úradu, nachádza vo mne toho, kto prosí, a nie toho, kto rozkazuje. Autorita primátu totiž patrí tomu, kto počúva a len preto vedie, kto sa učí a len preto vyučuje, vždy v nasledovaní jediného Učiteľa. Nech nás na tejto strhujúcej ceste sprevádza príhovor svätých apoštolov Petra a Pavla.
Preklad: Zuzana Klimanová
V prvý deň stretnutia budú účastníci diskutovať o výzvach súčasného sveta, evanjelizačnom poslaní Cirkvi a budovaní mieru. Jednu z meditácií prednesie kardinál Grzegorz Ryś.
O evanjelizácii v modernom svete
Po rannej omši sa kardináli zhromaždili v Aule Pavla VI., kde pápež prednesie úvodný prejav. Následne budú predstavené ciele stretnutia a pracovný postup. V mene kardinálov prehovoril dekan kardinálskeho kolégia kardinál Ryś. Giovanni Battista Re vyjadril radosť zo stretnutia kardinálov s nástupcom svätého Petra.
Prvé zasadnutie bude venované otázke: „V akom svete sme dnes povolaní hlásať evanjelium?“ Biblickú meditáciu na túto tému prednesie kardinál Grzegorz Ryś, metropolita Krakova. Po chvíli osobnej modlitby začnú účastníci pracovať v skupinách a zamyslieť sa nad najdôležitejšími výzvami, utrpeniami a znakmi nádeje prítomnými v Cirkvi a vo svete dnes.
Pokoj a „civilizácia lásky“
Popoludní sa začne druhé zasadnutie konzistória s názvom „Kultúra moci a civilizácia lásky“. Úvod prednesie kardinál Ryś, prefekt Dikastéria pre náuku viery Víctor Manuel Fernández, s odkazom na encykliku Leva XIV. Magnifica Humanitas.
Kardináli sa budú zamýšľať nad otázkami mieru, prekonávania logiky násilia a úlohy Cirkvi pri podpore zmierenia. Po práci v skupinách sa uskutoční plenárne zasadnutie, počas ktorého budú prezentované závery diskusií.
V súlade s rozhodnutím Svätej stolice sú rokovania konzistória dôverné. Kardináli boli požiadaní, aby zachovali diskrétnosť s cieľom podporiť atmosféru bratského dialógu a slobodnej výmeny myšlienok.
Druhé konzistórium s pápežom Levom XIV.
Toto je druhé konzistórium zvolané Levom XIV. Zúčastňuje sa na ňom kardinálske kolégium z celého sveta. Konanie prebieha synodálnou metódou a zahŕňa modlitbu, osobnú reflexiu a prácu v malých skupinách.
Zdroje: VaticanNews, slovenská a poľská redakcia