Vatikán 17. júna (VaticanNews) Pápež Lev XIV. počas generálnej audiencie v stredu 17. júna zrekapituloval svoju nedávnu apoštolskú cestu do Španielska (6. – 12. júna 2026). Prinášame plné znenie jeho katechézy.
Generálna audiencia
KATECHÉZA Apoštolská cesta do Španielska
Čítanie: Jn 4, 35.38
„Ježiš povedal svojím učeníkom: Nevravíte aj vy: ,Ešte štyri mesiace a bude žatva?‘ Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! (…) Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce.“
Drahí bratia a sestry, dobrý deň a vitajte!
Dnes by som sa s vami chcel podeliť o niekoľko úvah o apoštolskej ceste, ktorú som minulý týždeň absolvoval v Španielsku a počas ktorej som navštívil Madrid, Barcelonu, opátstvo Montserrat a Kanárske ostrovy.
Po dlhej ceste do štyroch afrických krajín som sa tentoraz ocitol v európskej krajine so starobylou a mimoriadne bohatou katolíckou tradíciou. Bolo zrejmé, že v dnešnom Španielsku, ktoré prešlo výraznými spoločenskými a kultúrnymi zmenami, pápeža všade prijímali s nadšením a ochotou počúvať. Za to ďakujem Bohu i celému španielskemu ľudu, kráľovi a predstaviteľom občianskej moci, biskupom a cirkevným spoločenstvám.
Boží ľud ma veľmi povzbudil radostným prejavom svojej viery a náklonnosti. Ja som zasa posilnil veriacich vo viere a ako rímsky biskup som ich povzbudil, aby prekonávali každú formu rozdelenia a protikladov a vždy pestovali spoločenstvo, dialóg a jednotu v rozmanitosti. Toto je vlastná služba Petrovho nástupcu. Počas apoštolských ciest nadobúda osobitnú podobu, ktorá je zakaždým prispôsobená cirkevnej a spoločenskej situácii navštívených krajín.
V Španielsku som mohol s radosťou vidieť, ako veľmi ľudia každého veku a spoločenského postavenia očakávali pápežovu návštevu: všade ma s veľkou srdečnosťou vítali zástupy. Nebolo to samozrejmé a zaslúži si to zamyslenie. Takáto účasť prirodzene vyjadruje predovšetkým vieru španielskeho ľudu, ako som už povedal. Zároveň však podľa mňa poukazuje na rozšírenú potrebu znovu nájsť jednotu na pravdivom a hlbokom základe, ktorý nie je ideologický ani založený na čiastkových záujmoch. Takýto základ môže napokon zaručiť iba Kristus a evanjelium ho môže prostredníctvom potrebných foriem inkulturácie odovzdávať do života národov. Môže to robiť preto, lebo jeho posolstvo plne odpovedá na obe tieto potreby: na hľadanie pravdy i na smäd po spravodlivosti.
V Madride a Barcelone sme sa zhromaždili vo veľkých katedrálach i na najmodernejších štadiónoch. V opátstve Montserrat sme sa modlili ruženec. Slávili sme v chráme Sagrada Família, majestátnom symbole a symfónii kameňa a svetla, ktorá všetkým hovorí o kresťanskom tajomstve. Toto stretnutie starobylého s moderným, katolíckej tradície so súčasnou kultúrou mi umožnilo bezprostredne vnímať vlastný charakter Európy a jej neoceniteľné bohatstvo ako živú a nie prekonanú skutočnosť. Je to dedičstvo, ktoré treba starostlivo chrániť, aby sme ho mohli zužitkovať v dnešnom globalizovanom svete a pri jeho epochálnych výzvach: pri úsilí o mier, integrálnu ekológiu, spravodlivý a udržateľný rozvoj i rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. Tieto výzvy jasne rozpoznal už Druhý vatikánsky koncil a opakovane sa k nim vracalo aj neskoršie magistérium, až po moju nedávnu encykliku Magnifica humanitas, ktorej cieľom je chrániť ľudskú osobu v čase umelej inteligencie.
Počas rozličných stretnutí som vnímal potrebu počuť z pápežových úst evanjelium nádeje pre dnešné ľudstvo, ktoré ťažko skúšajú negatívne dôsledky klamlivého modelu rozvoja. Túto potrebu, vyjadrenú v mnohých svedectvách, ktoré som mohol počúvať, niekedy dojímavých a inokedy povzbudivých, som rozpoznal najmä v tvárach maličkých a chudobných, s ktorými som sa stretol: v tvári dieťaťa, ktoré mi vo farnosti prečítalo svoj list; niektorých obetí zneužívania, ktoré žiadajú, aby boli vypočuté; väzňov, ktorí ma čakali vo väznici; mladých ľudí plných nepokoja a plánov; i migrantov v centrách prvotného prijatia na Kanárskych ostrovoch.
Práve tam, na Kanárskych ostrovoch, poslednej zastávke našej cesty, sa mi ponúkol kľúč k jej celkovému pochopeniu. Na jednej strane ním bola samotná geografická poloha tohto súostrovia, na druhej strane skutočnosť miestnej cirkvi, ktorá prijíma veľký počet ľudí prinútených migrovať, najmä z Afriky. Vieme, že migračný jav je zložitý a vyžaduje si ucelené a koordinované akčné plány. Tento kľúč však otvára inú a širšiu perspektívu: pomáha nám pochopiť, že sme povolaní nanovo čítať evanjelium v dnešnom svete, navzájom si vymieňať dary svojich kultúr a osobitne plody, ktoré v nich dozreli vďaka plodnej sile Kristovho posolstva. Jedným z týchto plodov je práve dialóg medzi ľuďmi a národmi, stretnutie v duchu bratstva, ktoré umožňuje vzájomne objavovať a oceňovať hodnoty, ktorých nositeľom je ten druhý. Táto cesta nie je ľahká, vyžaduje si dobrú vôľu a Božiu pomoc, no je to cesta vedúca k civilizácii lásky.
Drahí bratia a sestry, mottom tejto apoštolskej cesty bolo „Alzad la mirada“, „Zdvihnite oči!“ (porov. Jn 4, 35). Sú to Ježišove slová adresované jeho prvým učeníkom, aby ich naučil vidieť v ľuďoch a zástupoch túžbu po živote, pravde a plnosti. Pán tieto slová opakuje predovšetkým mne a s jeho milosťou som ich mohol zakúsiť aj počas tejto cesty. Dnes by som sa s vami chcel podeliť o toto pozvanie: zdvihnime oči! Učme sa od Ježiša pozerať na blížneho, na ľudí a na svet „Božími očami“, teda s láskou, úctou a súcitom.
Napokon sa chcem poďakovať všetkým, ktorí sa modlili za zdarný priebeh tejto apoštolskej cesty, osobitne komunitám kontemplatívnych rehoľníčok, ktorých je v Španielsku, vďaka Bohu, veľmi veľa. Pokračujte v modlitbe, aby semená, ktoré som zasial, na príhovor Panny Márie priniesli hojné ovocie. Ďakujem!
Preklad: Martin Jarábek