Španielsko 16. júna (TK KBS) Biskup diecézy San Cristóbal de La Laguna de Tenerife, Eloy Alberto Santiago, v rozhovore reaguje na udalosti historickej návštevy Leva XIV. na Kanárskych ostrovoch. Vyzdvihuje mimoriadne prijatie, ktorého sa Svätému Otcovi dostalo po celom Španielsku, jeho rázne odsúdenie mafií obchodujúcich s migrantmi a jeho výzvu na búranie „bariér ľahostajnosti“ prostredníctvom blízkej, milosrdnej Cirkvi, ktorá apeluje na ľudskosť a dôstojnosť každého človeka.
Po historickej návšteve pápeža Leva XIV. na Kanárskych ostrovoch hodnotí tamojší pobyt Svätého Otca biskup z Tenerife, Mons. Eloy Alberto Santiago. Táto návšteva zamerala pozornosť na realitu migrácie a zanechala hlbokú stopu v kanárskej cirkvi i spoločnosti. V rozhovore pre Vatican News na záver apoštolskej cesty Leva XIV. do Španielska tento biskup zdôrazňuje silu príhovorov i gest hlavy Cirkvi, jeho nekompromisné odsúdenie tých, ktorí na migrácii parazitujú, a jeho pozvanie na budovanie spoločnosti, ktorá dokáže na tých najzraniteľnejších pozerať s blízkosťou, úctou a nádejou. „Naším zámerom teraz je, aby táto historická návšteva nezostala len záležitosťou minulosti, obyčajným historickým zápisom v kalendári, ale aby priniesla hojné plody v našej cirkvi,“ vyhlasuje.
Mons. Santiago, apoštolská cesta Svätého Otca Leva XIV. do Španielska sa skončila. Ako túto pápežovu cestu hodnotíte?
Moje hodnotenie nemôže byť iné než absolútne pozitívne. Odozva vo všetkých mestách, ktoré Svätý Otec navštívil – v Madride, Barcelone, na ostrove Gran Canaria i na Tenerife – bola ohromujúca. Ľudia sa schádzali v obrovských počtoch, aby ho počúvali, a hlboko si vážili príhovory, slová i gestá pápeža Leva XIV. Z hľadiska účasti a prijatia prítomnosti pápeža v našej krajine to bola jednoznačne veľmi úspešná cesta.
V tejto poslednej etape cesty na Kanárske ostrovy Svätý Otec v súvislosti s realitou migrantov hovoril o bariérach, ktoré sa búrajú najťažšie – pričom nejde vždy o bariéry kamenné, ale o bariéry ľahostajnosti. Čo nám k tomu môžete povedať?
Áno, Svätý Otec chcel v tejto záverečnej časti, pri návšteve Kanárskych ostrovov, vyzdvihnúť otázku migrácie a vyzvať nás na prijatie. Kanársky ľud, ako vieme, je prvým miestom príchodu mnohých migrantov, ktorí prichádzajú cez smrtiacu atlantickú trasu z afrického kontinentu. Prichádzajú k našim brehom a často sa ocitajú v akomsi zajatí, pretože nemôžu vo svojej ceste pokračovať.
Pápež dokonca hovoril o „druhom stroskotaní“, ktorým je situácia, keď človek dorazí a ocitne sa tu sám, bez prijatia. Preto vo svojom slove vyzýval na rozvíjanie postoja prijatia v Cirkvi i v spoločnosti. Máme byť spoločnosťou a Cirkvou, ktorá týchto našich bratov prijíma a pomáha im tak ľudsky rásť, robiť pokroky a začleniť sa do spoločnosti i do Cirkvi.
V tomto duchu sa nieslo predovšetkým stretnutie, ktoré sa konalo tu na Tenerife, na námestí Plaza del Cristo v La Lagune, v meste San Cristóbal. Bolo to stretnutie s cirkevnými organizáciami a štruktúrami, ktoré pracujú na sociálnej, profesijnej a cirkevnej integrácii migrantov prichádzajúcich k našim brehom, a tiež veľkého počtu latinskoamerických migrantov, ktorí na Kanárske ostrovy taktiež prichádzajú.
Práve na námestí Plaza del Cristo v La Lagune Svätý Otec dôrazne apeloval na tých, ktorí zneužívajú zúfalstvo ľudí hľadajúcich lepší život...
Boli to veľmi rázne, tvrdé slová. Musím priznať, že ako človek stojaci po jeho boku som bol dojatý, keď som počul tú silu, s akou Svätý Otec vyzýval na zastavenie tých, ktorí obchodujú s ľudskými bytosťami, ktorí zneužívajú ľudí a majú z nich finančný prospech – tieto mafie, ktoré podporujú nelegálnu migráciu bez ohľadu na ľudský život, bez úcty k nemu a k jeho dôstojnosti. Vyzval ich na obrátenie a poukázal na to, že tento krik chudobných stúpa k nebu, prichádza k Bohu a Boh naň bude pamätať.
Mne osobne to pripomenulo onen obraz, ktorý máme možno mnohí vrytý do pamäti, keď svätý Ján Pavol II. na Sicílii takisto takto tvrdými slovami a silným gestom vyzýval mafiu na obrátenie. Pápež Lev XIV. urobil tu na Tenerife to isté: predniesol slová s takou silou a ráznosťou, že podľa môjho názoru hlboko zapôsobili na všetkých prítomných i na tých, ktorí ich čítali alebo videli v médiách.
Pápež tiež naliehavo vyzval na to, aby sme sa učili „jazyku blízkosti“, ktorý sa na ostrove uskutočňuje prostredníctvom organizácií pomáhajúcich integrácii migrantov.
Áno, kľúčový je osobný prístup k ľuďom, pohľad do tváre, prijatie, počúvanie a gestá nehy. O tom pápež nielen hovoril, ale sám to vyjadroval. Ako som už povedal a znovu opakujem: vedľa samotného posolstva a príhovorov Svätého Otca je tu tiež neverbálny jazyk, jeho gestá. To, ako objímal utečenecké deti, ktoré k nemu takmer skákali a on ich chytal v letku a s láskou tisol k sebe; ako sa díval na utečencov v prijímacom stredisku Las Raíces, díval sa im do očí, zdravil ich jedného po druhom a vyjadroval túto blízkosť prostredníctvom konkrétnych gest.
Sám Svätý Otec Lev XIV. vo svojej apoštolskej exhortácii Dilexi te hovoril o týchto konkrétnych gestách, ktoré prejavujú lásku, lásku k chudobným. A ako som uviedol, potvrdili to nielen jeho prejavy, ale aj jeho vlastné gestá – dôležitosť blízkosti, schopnosť porozumieť druhému človeku, prejaviť mu prijatie objatím, podaním ruky či pohladením, ktoré vyjadruje nehu Cirkvi, ktorá je zároveň matkou.
Ako mieni Cirkev po tejto pápežovej návšteve uplatniť jeho učenie v pastorácii?
To je veľká výzva, pred ktorou teraz stojíme. Naším zámerom je, aby táto historická návšteva – vôbec po prvý raz v dejinách, kedy pápež pozrel na našu miestnu cirkev – nezostala len záležitosťou minulosti, obyčajným historickým zápisom v kalendári, ale aby priniesla hojné plody v našej diecéznej cirkvi. Preto máme v pláne premietnuť pápežove príhovory a homílie do konkrétnych pastoračných plánov a aktivít v našej cirkvi, ktoré pomôžu vstrebať toto bohaté učenie, ktoré nám tu Lev XIV. na Tenerife zanechal.
Teraz sa začneme hlbšie oboznamovať s obsahom textov a pracovať s nimi v komisiách, na oddeleniach i vo farnostiach, aby boli plne asimilované a aby sme ich mohli uviesť do praxe. Chceme tak odpovedať na pápežovo pozvanie, aby sme aj naďalej boli cirkvou pohostinnou, cirkvou, ktorá spolupracuje s ostatnými, a cirkvou, ktorá hlása Ježiša Krista v tejto fascinujúcej úlohe evanjelizácie.
Na záver, Vaša Excelencia, aké posolstvo podľa Vás zanechal pápež Lev XIV. cirkvi na Tenerife, španielskej spoločnosti a celému svetu?
Verím, že nám dal posolstvo povzbudenia na to, aby sme žili vieru bez komplexov. Aby sme ju žili v láske k chudobným, v láske k blížnym a v úsilí o spravodlivejšiu, bratskejšiu spoločnosť a svet v mieri. V tejto práci nesmieme sedieť so založenými rukami, ale musíme ísť ako Cirkev dopredu, žiť evanjelium a učenie sociálnej doktríny Cirkvi, ktoré nám pomáha orientovať sa v tomto svete a v tomto medzinárodnom kontexte. A máme to robiť bez strachu, s radosťou z viery a zo stretnutia s Ježišom Kristom.
Svätý Otec na námestí Plaza del Cristo hovoril o tom, že naša činnosť v Cirkvi nekončí pri sociálnej rovine, ale že sme povolaní prinášať týmto ľuďom Ježiša Krista – samozrejme s úctou, bez akéhokoľvek nútenia, ale s predložením kresťanskej ponuky stretnutia s Ježišom Kristom, ktoré dáva ľudskému životu plnosť, šťastie a radosť.
Domnievam sa, že Svätý Otec nás pozýva, aby sme ďalej kráčali vpred ako cirkev blahoslavenstiev, ako cirkev samaritánska, ako cirkev slúžiaca ľuďom, v obrane ľudského života a dôstojnosti každého človeka. A tiež v obrane spravodlivejšej, bratskejšej spoločnosti, sveta, kde vládne onen mier, o ktorom toľko hovoril – mier odzbrojený a odzbrojujúci, pokorný, vytrvalý, ktorý prejavuje prítomnosť Pána a univerzálnu bratskú lásku, ku ktorej sme všetci povolaní.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia