Španielsko 5. júna (TK KBS) Katalánsky sochár a šperkár Joan Serramià dokončuje liturgický predmet pre pápeža Leva XIV. Odovzdá mu ho počas svätej omše v chráme Sagrada Família. Výnimočné dielo odráža nielen históriu a ducha Gaudího tvorby, ale je aj symbolom hlbokej ľudovej zbožnosti Katalánska.
Základom pastierskej berly, ktorú pápež Lev XIV. dostane darom počas svojej apoštolskej cesty do Barcelony, je drevo z tisícročného katalánskeho olivovníka. Dopĺňa ho africký eben a vzácne dreviny dovezené z Ázie, Ameriky aj Austrálie. Do umeleckého diela sú navyše vsadené drobné kamienky nazbierané na miestach, kde Antoni Gaudí prežil detstvo – uprostred polí, bičovaných vetrom a obklopených divokou prírodou. Ešte než sa táto berla stala liturgickým predmetom, akoby už sama rozprávala príbeh o ľudských osudoch a duchovných koreňoch: ukazuje na Katalánsko hlboko späté s vlastnou pôdou a zároveň na cirkev, ktorá sa stále snaží hovoriť ku všetkým národom sveta.
Viera, ktorá sa prejavuje prácou vlastných rúk a radosťou
Keď o svojom diele Joan Serramià hovorí, dotýka sa ho s nesmiernou úctou. Tento katalánsky umelec pracoval vo svojej dielni dlhé týždne s vedomím, že takáto príležitosť neprichádza každý deň. „Nechcel som, aby vznikol len obyčajný dekoratívny predmet,“ vysvetľuje. „Gaudí nikdy nevnímal krásu ako prázdnu ozdobu.“
Celá myšlienka sa zrodila na začiatku roka, úplne neoficiálne a v tichosti. Stačil jeden telefonát medzi priateľmi, ktorí majú v Reuse blízko k odkazu slávneho architekta. Správa sa rýchlo rozšírila a ľudia začali sami posielať drobné príspevky a ponúkať pomoc. „Objavili sa podnikatelia, ktorí chceli celý projekt financovať sami,“ spomína Serramià. „My sme ale dali prednosť drobným darom od mnohých ľudí. Ja sám na tom nezarábam ani cent, robím to skrátka pre radosť z tvorby.“ Aj vďaka tomu v sebe berla nesie kus skutočnej katalánskej ľudovej zbožnosti – hmatateľnú vieru, ktorá sa prejavuje skôr prácou vlastných rúk než veľkými proklamáciami.
Od svätého Barnabáša k Ježišovi Kristovi
Sochár pôvodne plánoval, že sa pri návrhu inšpiruje vežou svätého Barnabáša na chráme Sagrada Família. Keď ale na sviatok svätého Juraja skicoval prvé detaily, prišlo náhle vnuknutie: „Uvedomil som si, že pápež prichádza kvôli veži Ježiša Krista. V tej chvíli do seba všetko zapadlo.“
Práve preto vrcholu pápežskej berly dominuje veľký gaudíovský kríž: má čisté línie, vertikálny smer a pôsobí, akoby sa vznášal k nebu. Vznik tohto liturgického predmetu je navyše úzko spätý s ďalším Gaudího pomníkom. Serramià totiž v Reuse dlhodobo pracuje na monumentálnej soche slávneho architekta. Pre jej podstavec bolo potrebné zohnať obrovský blok kameňa, a tak sa umelci obrátili priamo na kamenárstvo pri chráme Sagrada Família. Keď dlho neprichádzala žiadna odpoveď, vložil sa do veci arcibiskup z Tarragóny. „Potom nám odkázali, že si môžeme vybrať, aký kameň chceme,“ usmieva sa šperkár. Nakoniec do Reusu dorazil masívny blok vážiaci štrnásť ton.
Splatený dlh geniálnemu architektovi
Na chystanom monumente bude Gaudí zachytený pri práci na modeli Panny Márie Milosrdnej z Reusu. Tento projekt mu bol pred viac ako storočím zamietnutý a nikdy sa nerealizoval. „Chcel som Gaudímu symbolicky vrátiť to, čo mu vtedy nebolo umožnené dokončiť,“ hovorí Serramià. O architektovi hovorí ako o človeku, ktorého jeho celoživotné dielo skôr pohltilo, než aby z neho ťažil slávu. „Kvôli dostavbe Sagrada Família predal všetok svoj majetok. Géniovia skrátka pracujú pre druhých, nie pre seba.“
Odkaz pre budúcnosť Európy
Možno aj preto mnohí dúfajú, že Lev XIV. počas svojej cesty navštívi Gaudího hrob, obzvlášť v roku stého výročia architektovej smrti. Pre katalánskeho umelca by také gesto malo hlbší význam ako len zápis do cirkevných kroník. „Európa akoby zabúdala na svoje vlastné korene a poslanie,“ hovorí Serramià tichým hlasom. „Katolicizmus historicky vytváral zázemie pre rozkvet umenia. A umenie bolo tým, čo po stáročia uchovávalo identitu a ducha Európy.“
V Serramiàovej dielni, uprostred striebra, vzácneho dreva a surového kameňa, dostáva táto myšlienka jasné obrysy. Nejde však o obyčajnú nostalgiu za starými časmi, ale o živú otázku, kam bude Európa smerovať ďalej.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia, redakčne upravené