Vatikán 1. júna (TK KBS) Za prínos športu. Toto je úmysel Svätého Otca Leva XIV. v Apoštoláte modlitby na mesiac jún: Modlime sa, aby bol šport nástrojom pokoja, stretania sa a dialógu medzi kultúrami aj národmi a aby sa ním podporovali hodnoty ako úcta, solidarita a osobnostný rast.
Úmysel, ktorý v Apoštoláte modlitby vybrali na mesiac jún naši slovenskí biskupi, je za duchovné povolania – kňazov, rehoľníkov a zasvätených, aby boli svedkami Božej lásky a slúžili svetu Kristovým srdcom.
Položme si otázku: Kde osobne vnímam potenciál športu pre vytváranie lepšieho sveta? Celosvetová sieť modlitby s pápežom (Apoštolát modlitby) nás v tomto mesiaci pozýva uvedomiť si a doceniť tento potenciál.
V športe sa nám ponúka Boží dar, ktorý treba správne rozvíjať, aby bol nástrojom pokoja a budovania vzťahov. Keď sa v júni osobitne modlíme za prínos športu pre dobro jednotlivca, spoločnosti i celého ľudstva, pozývame Ducha Svätého, aby bol naším inšpirátorom pri budovaní Božieho kráľovstva.
Cirkev a šport pre celostný rozvoj človeka
Cirkev má opäť pápeža, ktorý je aktívnym športovcom. Lev XIV. chodí do posilňovne a rekreačne hráva tenis. Pred rokom 1. júna pod serpentínami Vatikánskych záhrad vyšiel v ústrety účastníkom cyklistických pretekov Giro d´Italia, čím vyzdvihol šport ako spojivo medzi národmi.
Pamätáme si, ako pápež František, autor encykliky Fratelli tutti o bratstve a sociálnom priateľstve, podporoval amatérsky futbal. V Ríme hostil aj exhibičné zápasy za pokoj vo svete. Rád rozprával o lopte z handier, ktorá v jeho detstve zapojila do hry všetky deti z okolia.
To, že šport nespočíva len vo výkonoch, ale v celostnom rozvoji človeka, môžu dosvedčiť mnohí milovníci športu. Pri hre budujeme priateľské vzťahy. V oblasti výchovy mládeže za všetko hovorí skúsenosť saleziánskych oratórií.
Pred zimnou olympiádou v Miláne a Cortine d´Ampezzo napísal Lev XIV. osobitný list. Píše o duchovnom rozmere športovca a dáva za príklad svätého Piera Giorgia Frassatiho, „mladého Turínčana, ktorý dokonale spájal vieru, modlitbu, spoločenské angažovanie a šport. Pier Giorgio bol vášnivým horolezcom a často organizoval výlety so svojimi priateľmi. Chodenie po horách a ponorenie sa do týchto majestátnych scenérií mu umožňovalo kontemplovať veľkosť Stvoriteľa“ (List Život v hojnosti, 6. februára 2026).
Šport, škola života a talentu
Šport nemá byť výsadou bohatých. Naopak, má zachraňovať z izolácie, začleňovať, prekonávať kultúrne, ekonomické a politické bariéry. Dnes, v čase toľkých vojen a narušených medzinárodných vzťahov, je ešte významnejším liekom na chorobu nedôvery. Lev XIV. v tejto súvislosti zdôraznil význam starovekej tradície olympijského prímeria. Olympionikom a paralympionikom sa prihovoril aj na osobnom stretnutí:
„Šport prispieva k dozrievaniu nášho charakteru, vyžaduje si od nás pevnú spiritualitu a je účinnou formou výchovy. Športom sa učíme spoznávať vlastné telo bez toho, aby sme si z neho urobili bôžika, učíme sa ovládať emócie, súťažiť bez straty bratskej spolupatričnosti, prijímať porážku bez zúfalstva a víťazstvo bez arogancie.“
Pápež vrcholovým športovcom pripomenul kritérium, kedy je šport opravdivý: „Keď si uchováva ľudskosť, teda keď ostáva verný svojmu prvotnému poslaniu: byť školou života a talentu. Školou, v ktorej sa učíme, že skutočný úspech sa meria kvalitou vzťahov. Nie množstvom cien, ale vzájomnou úctou, radosťou zdieľanou v hre. To je „život v hojnosti“, o ktorom hovorí evanjelium (pozri Jn 10,10): život plný zmyslu, život, v ktorom telo a vnútro nachádzajú harmóniu.“ (9. apríla 2026).
V spoločnosti, ktorá inklinuje k individualizmu a nezdravej rivalite nás šport učí, že úspech nemá byť modlou. Keď sa družstvo na nejaký čas prepadne do nižšej súťaže, pre hráčov aj pre verných fanúšikov je to bolestné, no dokážu sa s tým vyrovnať, zabojovať a nestratiť nádej. Umenie prehrávať je čnosť pokory, vďaka ktorej šport stále žije.
Tak ako si v tele cvičením posilňujeme svaly, aj v ľudskej rodine potrebujeme posilňovať to, čo ochabuje: trénovať bratské vzťahy a tímovú hru. Zamyslime sa: Koľko dobra môžem vykonať či už ako tréner, hráč alebo fanúšik? Spomeňme si s vďačnosťou na tých, ktorí nás viedli a vedú k láske k športu.
Cvičme sa v konkrétnych postojoch:
1. Podporujme férovosť na ihrisku i v každodennom živote. Robme tak svojou úprimnosťou, úctivosťou a pokorou.
2. Vážme si spoločenskú úlohu športu. Oceňujme športové iniciatívy na sociálne začlenenie, výchovu a vytváranie vzťahov.
3. V športovom duchu sa cvičme v disciplinovanosti a robme podobne aj v dennej modlitbe, práci a povolaní.
4. Budujme pokoj a dialóg v každodennom živote. Usilujme sa priblížiť k tým, ktorí premýšľajú odlišne. Najprv počúvajme, až potom hovorme. V spoločenstve buďme tímovými hráčmi.
5. Veďme mladých k športovým hodnotám. Nielen k súťaživosti, ale aj k ľudskému rastu.
Modlitba za prínos športu v rámci kampane Modlime sa s pápežom – jún 2026
Pán života, ďakujeme ti za dar športu, za tých, ktorí telesným cvičením oslavujú Boha, za priateľstvá, ktoré sa tvoria na ihrisku i za radosť z tímovej hry.
Učíš nás, že v hre ani v živote sa nezachránime sami. Potrebujeme iných, aby sme mohli rásť, učili sa úcte, prekonávali seba samých a spoločne sa tešili z dosiahnutých víťazstiev.
Prosíme ťa, daj, nech je šport vždy školou bratstva, a nie prázdnym súperením, miestom stretávania, a nie vylúčenia, cestou pokoja, a nie násilia.
Nech všetci, hráči, tréneri aj fanúšikovia, objavia šport ako univerzálny jazyk, v ktorom sa stretávajú kultúry, spájajú národy a podporuje sa úcta, solidarita i osobnostný rast.
Pane Ježišu, nech nám každý šport slúži ako podobenstvo o tom, ako žijeme v spojení s tebou, ako pracujeme radostne a húževnato, ako s pokorou zvládame prehry a ako s vďačnosťou prežívame to víťazstvo, ktoré nám dávaš vo svojom zmŕtvychvstaní.
Nech nám nikdy nechýba tvoj Duch, ktorý nás spája do jedného tímu, spojeného s tebou, aby sme budovali spoločenstvo a bratstvo uprostred dejín. Amen.
Zdroj: Posol Božského Srdca Ježišovho 6/2026 Pripravil P. Jozef Bartkovjak SJ, národný koordinátor Apoštolátu modlitby