Accera 24. mája (VaticanNews) Pápež Lev XIV. počas pastoračnej návštevy v Acerre pripomenul utrpenie obetí environmentálneho znečistenia v oblasti známej ako „Terra dei fuochi“ (Krajina ohňov) a vyzval Cirkev i spoločnosť k zodpovednosti, obráteniu a nádeji. V príhovore sa oprel o videnie proroka Ezechiela o vyschnutých kostiach a zdôraznil, že aj krajina poznačená smrťou môže znovu ožiť mocou Božieho Ducha.
PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA
Stretnutie s biskupmi, klerikmi, rehoľníkmi a rodinami obetí environmentálneho znečistenia Katedrála Santa Maria Assunta
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Pokoj vám!
Eminencie, excelencie, drahí bratia a sestry, dobré ráno a ďakujem vám za prijatie!
Ďakujem Pánovi, že sa s vami môžem stretnúť pri návrate do Kampánie len niekoľko dní po mojej návšteve Sanktuária v Pompejách a mesta Neapol. Viete, že už pápež František si želal prísť sem, do oblasti, ktorá smutne získala názov „Krajina ohňov“, no nebolo mu to umožnené. Dnes chceme uskutočniť jeho túžbu a uznať veľký dar, ktorý encyklika Laudato si’ predstavovala pre poslanie Cirkvi v tomto kraji. Krik stvorenstva a chudobných totiž medzi vami zaznel ešte dramatickejšie pre smrteľnú zmes temných záujmov a ľahostajnosti voči spoločnému dobru, ktorá otrávila prírodné i spoločenské prostredie. Je to volanie, ktoré žiada obrátenie!
V tejto katedrále prežívame prvú, cirkevnú a – dovolím si povedať – rodinnejšiu chvíľu mojej návštevy. Potom sa na námestí symbolicky stretneme s celou spoločnosťou. Prišiel som predovšetkým zbierať slzy tých, ktorí stratili svojich blízkych, usmrtených environmentálnym znečistením spôsobeným ľuďmi a organizáciami bez škrupúľ, ktoré mohli príliš dlho konať beztrestne. Som tu však aj preto, aby som poďakoval tým, ktorí odpovedali na zlo dobrom, zvlášť Cirkvi, ktorá mala odvahu hovoriť prorocky a zvolávať ľud k nádeji.
Keďže vás navštevujem v predvečer Turíc, hľadal som vo Svätom písme text, ktorý by mohol vyjadriť a inšpirovať vašu cestu. Našiel som ho vo veľkolepom videní proroka Ezechiela, ktorého Pán priviedol k skúsenosti, ktorá sa mala stať silným posolstvom zmŕtvychvstania pre ľud v exile. Ezechiel rozpráva: „Vzniesla sa nado mňa ruka Pána, vyviedol ma v Pánovom duchu a postavil ma uprostred údolia, ktoré bolo plné kostí. I viedol ma zôkol-vôkol popri nich, bolo ich na povrchu údolia veľmi mnoho a boli celkom zoschnuté“ (Ez 37, 1 – 2).
Drahí, Boh postavil muža a ženu do záhrady, aby ju obrábali a strážili. Všetko bolo plné života, krásy a plodnosti. Aj táto krajina sa kedysi nazývala Campania felix, pretože vedela očariť svojou úrodnosťou, svojimi produktmi a kultúrou ako hymnus na život. A predsa prišla smrť, smrť krajiny i ľudí. Môžeme sa stotožniť s úžasom proroka pred týmto poľom vyschnutých kostí. Trpíme pre skazu, ktorá poškodila nádherný ekosystém, miesta, príbehy i spomienky. Pred touto realitou existujú dva postoje: ľahostajnosť alebo zodpovednosť. Vy ste si vybrali zodpovednosť a s Božou pomocou ste začali cestu angažovanosti a hľadania spravodlivosti.
Pán potom kladie Ezechielovi otázku: „Syn človeka, ožijú tieto kosti?“ Odpovedal som: „Pane, Bože, ty to vieš“ (Ez 37, 3). Drahí, Boh má pre nás nové otázky, ktoré rozširujú náš horizont. Vie, že naše srdce hľadá život a túži po večnosti, ale príliš ľahko ju odsúvame na neurčitý a vzdialený čas, do iného sveta, ktorý ešte nejestvuje. Ezechiel však musí slúžiť svojmu ľudu, tomu, ktorý existuje tu a teraz, v konkrétnej situácii. Rovnako aj naše cirkvi majú poslanie nechať zaznieť Božie slovo tu a dnes. Toto Slovo sa nás pýta, či veríme v jeho silu, pretože je Slovom života.
Ak sa dnes stretávame, tak preto, aby sme odpovedali na toto slovo. A odpovedáme takto: Pane, smrť sa zdá byť všade, nespravodlivosť akoby zvíťazila, kriminalita, korupcia a ľahostajnosť stále zabíjajú, dobro akoby vyschlo. Ale ak sa nás pýtaš: „Môžu tieto kosti ožiť?“, veríme a hovoríme: „Pane, Bože, ty to vieš!“ Ty vieš, že sa môžeme znovu postaviť, pretože ty sám nás berieš za ruku. Ty vieš, že naša púšť môže rozkvitnúť. Ty vieš premeniť smútok na radosť.
Bratia a sestry, toto všetko je veľmi konkrétne: je to prísľub, ktorý sa už stáva skutočnosťou. Pápež František v encyklike Laudato si’ síce odsúdil paradigmu smrti, ale zároveň jasne ohlásil tiché prenikanie nového života. Po tom, čo vymenoval situácie, v ktorých ľudia znovu začínajú spolupracovať a dávajú nový tvar sociálnej a environmentálnej spravodlivosti, napísal: „Autentická ľudskosť, ktorá pozýva k novej syntéze, prebýva uprostred technologickej civilizácie takmer nepozorovateľne […]. Bude to trvalý prísľub, ktorý napriek všetkému rozkvitne ako neoblomný odpor z toho, čo je autentické?“ (Laudato si’, 112).
Drahí, buďte svedkami tohto „neoblomného odporu“, ktorý sa stáva znovuzrodením tam, kde evanjelium osvecuje a premieňa život. Toto nás naučil Druhý vatikánsky koncil, osobitne konštitúcia Gaudium et spes. Pán nám kladie nové otázky o tom, ako sa žije v našich štvrtiach, o ochote spolupracovať medzi ľuďmi a inštitúciami, o našej výchovnej vášni, o poctivosti v práci, o spravodlivom rozdelení moci a bohatstva, o úcte k ľuďom i ku všetkému stvorenstvu. Môžu tieto krajiny znovu ožiť? Buďte vy sami odpoveďou: spoločenstvom zjednoteným vo viere a v angažovanosti. Vtedy sa život rozmnoží.
A tu prichádza Pánov príkaz prorokovi: „Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, počujte slovo Pánovo: Toto hovorí Pán, Boh, týmto kostiam: Hľa, ja vložím do vás ducha, že ožijete“ (Ez 37, 4 – 5). Ezechiel poslúchol a pozoroval: „Prorokoval som teda, ako som dostal rozkaz. A kým som prorokoval, zaznel hlas a strhol sa lomoz: kosti sa zbližovali, každá kosť k svojmu stavcu. Videl som, ako sa na ne uložili žily a mäso a na povrchu sa im natiahla koža, ale ducha v nich nebolo“ (Ez 37, 7 – 8).
Chápeme teda, že zázrak sa neudeje naraz. Prorok je síce ohromený tým, čo vidí a počuje, ale ešte to nestačí, ešte niečo chýba. Platí to aj pre nás: treba ďalej dôverovať, ďalej počúvať, ďalej veriť. Rozhodnutia, ktoré ste prijali, cirkevná cesta, ktorou ste kráčali, malé i veľké nové začiatky, ktorými ste čelili bolesti, ešte nie sú všetkým. Ak sa zastavíme, vraciame sa späť.
Pán preto znovu hovorí Ezechielovi: „Prorokuj o duchu, prorokuj, syn človeka; prehovor k duchu: Toto hovorí Pán, Boh: Duchu, príď od štyroch vetrov a ovej týchto pozabíjaných, nech ožijú!“ Prorokoval som teda, ako mi rozkázal; vtom vstúpil do nich duch a ožili. I postavili sa na nohy, vojsko nadmieru veľké.“ (Ez 37, 9 – 10).
Bratia a sestry, nech vám Duch Svätý dopraje vidieť „vojsko“ pokoja, ktoré sa postaví na nohy a uzdraví rany tejto krajiny i jej komunít. Už nie oheň, ktorý ničí, ale oheň, ktorý oživuje a zohrieva: oheň Ducha, ktorý zapaľuje srdcia a mysle tisícov mužov a žien, detí i starcov a inšpiruje starostlivosť, útechu, pozornosť a pravú lásku.
Vy, rodiny, ktoré zasiahla smrť, prinášajte nový život tým, že budete svojim deťom, vnukom a susedom odovzdávať zmysel pre zodpovednosť, ktorý tu príliš často chýbal. Nechajte zomrieť zatrpknutosť, uskutočňujte spravodlivosť, ktorú požadujete, vydávajte svedectvo o živote, vychovávajte k starostlivosti.
A vy, vysvätení služobníci, rehoľníčky a rehoľníci, buďte živými údmi tohto ľudu: každodenne prejavujte autoritu služby, ktorá sa skláňa a približuje, ktorá robí prvý krok a odpúšťa. Treba totiž odstrániť kultúru privilégií, nadradenosti a nezodpovednosti, ktorá spôsobila toľko zla tejto krajine, ale aj mnohým ďalším regiónom Talianska a sveta.
Nech Duch zaveje zo štyroch strán a inšpiruje nové formy ohlasovania, spolupráce a environmentálnej i sociálnej obnovy. Existuje totiž spiritualita miest, no tá sa rodí zo spirituality ľudí. Zmena sveta sa totiž vždy začína v srdci. Sám Ezechiel ešte pred týmto proroctvom smrti a vzkriesenia ohlásil obnovu, ktorej je schopný iba Boh: „Toto hovorí Pán […] Toto hovorí Pán, Jahve: Nie kvôli vám budem konať, dom Izraela, ale pre svoje sväté meno, ktoré ste znesväcovali u národov, ku ktorým ste prišli. Svojho ducha vložím do vášho vnútra a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich nariadení, zachovávať moje výroky a plniť ich. Budete bývať v krajine, ktorú som dal vašim otcom, a budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom“ (Ez 36, 22. 27 – 28).
Nech nám zmŕtvychvstalý Ježiš daruje schopnosť takto spolu žiť, prijímať a uskutočňovať Božie slovo, byť pútnikmi na tejto zemi a občanmi jeho večnosti.
Preklad Martin Jarábek