Vatikán 12. mája (TK KBS) V prvom roku svojho pontifikátu mal Lev XIV. opakovane príležitosť zdôrazniť význam kňazskej služby v Cirkvi. V homíliách a príhovoroch Svätý Otec vykresľuje obraz kňaza, ktorý je verný, dôveryhodný a schopný hľadať stratené ovce.
Spoločenstvo a jednota
Na potrebu jednoty v živote presbyterov upozornil Lev XIV. niekoľko týždňov po svojom zvolení, 12. júna minulého roku, počas prvého stretnutia s duchovenstvom Rímskej diecézy v Aule Pavla VI.:
„Pán dobre vie, že len zjednotení s ním a medzi sebou môžeme prinášať ovocie a vydávať svetu dôveryhodné svedectvo,“ povedal pápež a zdôraznil, že „rozmanitosť chariziem, ciest formácie a služieb“ je bohatstvom, ktoré podporuje spoločenstvo.
O niekoľko mesiacov neskôr, 19. februára tohto roku, pri druhom stretnutí s rímskym duchovenstvom, sa Lev XIV. opäť vrátil k téme spoločenstva a pripomenul, že „ak chceme dať prednosť evanjelizácii vo všetkých jej rozmanitých formách, nemôžeme myslieť a konať osamotene“.
V súvislosti s pastoračným životom diecézy pápež povzbudzoval kňazov, aby prekonávali „pokušenie autoreferenčnosti“ a koordinovali iniciatívy s cieľom „vyjadriť kňazské spoločenstvo“.
Dňa 26. apríla tohto roku sa obrátil na kandidátov kňazstva a zdôraznil, že „čím hlbšie je puto s Kristom, tým radikálnejšia je príslušnosť k spoločnému ľudstvu“ a že „život v hojnosti“ prisľúbený Kristom „k nám prichádza vo veľmi osobnom stretnutí s osobou Syna“.
Pri udeľovaní kňazskej vysviacky diakonom Rímskej diecézy minulý rok pápež poznamenal: „Identita kňaza závisí od zjednotenia s Kristom, Najvyšším a Večným Kňazom.“
Vernosť
Dňa 20. apríla tohto roku počas stretnutia s duchovenstvom a pastoračnými pracovníkmi počas apoštolskej cesty do Angoly Lev XIV. upozornil na potrebu neustáleho obnovovania vernosti Kristovi. K tomu napomáha dobrá formácia zameraná na „jednotu vnútorného života, starostlivosť o nás samých a o Boží dar, ktorý sme prijali, prostredníctvom literatúry, hudby, športu a rôznych druhov umenia, a predovšetkým prostredníctvom modlitby adorácie a kontemplácie“.
V Luande pri téme vernosti Lev XIV. pripomenul, že jej skutočnou silou je „vernosť Krista, ktorý nás miloval až do konca“. Túto vernosť podporuje na jednej strane „jednota presbyterov so svojím biskupom a so spolubratmi v presbytériu, ako aj zasvätených osôb s ich predstaveným a medzi sebou“, a na druhej strane „rodina, v ktorej sme sa narodili a v ktorej sme vyrastali“.
Dôveryhodnosť a transparentnosť
Dňa 31. mája minulého roku počas svätej omše s udeľovaním kňazskej vysviacky Lev XIV. povzbudzoval kandidátov k transparentnosti života, ktorý by mal byť „dobre známy, čitateľný a dôveryhodný“.
„Sme uprostred Božieho ľudu, aby sme pred ním mohli stáť s dôveryhodným svedectvom. Spoločne tak obnovíme dôveryhodnosť zranenej Cirkvi, poslanej k zranenému ľudstvu, uprostred zraneného stvorenstva,“ povedal Lev XIV. a s poukazom na limity každého človeka dodal: „Ešte nie sme dokonalí, ale musíme byť dôveryhodní.“
O niekoľko dní neskôr, pri stretnutí s rímskym duchovenstvom, pokračoval v tejto výzve: „Prosím vás o to ako otec a pastier: snažme sa všetci byť kňazmi dôveryhodnými a hodnými nasledovania!“ Zároveň vyzval: „Ak sa spoločne pokúsime byť vzorom v pokornom živote, budeme schopní odovzdať obnovujúcu moc evanjelia každému človeku.“
Strážcovia, nie majitelia
Dňa 26. októbra minulého roku počas svätej omše, pri ktorej bol za biskupa vysvätený Mons. Mirosław Wachowski, vymenovaný za apoštolského nuncia v Iraku, Lev XIV. upozornil, že:
„Biskup je povolaný trpezlivo rozsievať, s úctou pestovať a s nádejou čakať. Je strážcom, nie majiteľom; človekom modlitby, nie vlastnenia.“
Prirovnávajúc biskupskú službu k práci na poli, vyzval kandidáta, aby sa „o zverenú misiu staral s rovnakou oddanosťou, s akou sa roľník stará o svoje pole“.
Tú istú tému Svätý Otec rozvinul aj 31. mája minulého roku v príhove k novokňazom, ktorých pozval, aby „z prijatého daru nerobili istý druh privilégia“. S odkazom na rozlúčku svätého Pavla s efezskou komunitou pripomenul, že presbyteri majú byť „nie pánmi, ale dozorcami“: „Misia patrí Ježišovi. On vstal z mŕtvych, teda žije a predchádza nás. Nikto z nás nie je povolaný k tomu, aby ho zastupoval,“ uviedol pápež.
Cirkev vychádzajúca von
O tom, že „Cirkev je konštitutívne zameraná navonok, tak ako sú navonok zamerané život, umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša“, pripomenul Lev XIV. pri kňazskej vysviacke rímskych diakonov 31. mája minulého roku. Zdôraznil, že gestom vkladania rúk Duch Svätý uschopňuje povolaných ku kňazstvu, aby „vychádzali zo seba“.
Pripomínajúc výzvu pápeža Františka byť Cirkvou, ktorá je „poľnou nemocnicou“, sa Lev XIV. 2. mája tohto roku obrátil na štyroch kandidátov na pomocných biskupov Rímskej diecézy:
„Ako presbyteri ste prijali túto výzvu spolu s farskými spoločenstvami, ktoré ste sprevádzali. Teraz prichádza nové volanie, ďalšie povolanie, ktoré má vždy ten istý ústredný bod: nikto, skutočne nikto, by si nemal o sebe myslieť, že je Bohom zavrhnutý, a vy budete poslami tejto krásnej noviny, ktorá je v centre evanjelia.“
Homíliu zakončil zdôraznením potreby vychádzajúcej Cirkvi: „Nedovoľte, aby vás hľadali – dovoľte, aby vás našli.“
Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia