Vatikán 7. mája (TK KBS) Dvadsaťosem mladých Švajčiarov sa v lesku oceľových kyrysov zaviazalo chrániť pápeža Leva XIV. a jeho nástupcov. Hlavnou témou stredajších obradov s dlhoročnou tradíciou však nebola iba vojenská slávnosť, ale aj hlboký zmysel služby, ktorá v srdci Cirkvi spája históriu so živou vierou.
Hlavný bod programu nastal, keď noví regrúti v historických uniformách „Gran Gala“ potvrdili svoju pripravenosť slúžiť nástupcovi svätého Petra aj za cenu vlastnej obety. Táto každoročná prísaha pripomína 6. máj 1527, keď 189 švajčiarskych gardistov bránilo pápeža Klementa VII. proti presile vojsk Karola V.
Kardinál Parolin: Služba ako životné puto
Duchovný rozmer tohtoročných osláv zdôraznil vatikánsky štátny sekretár, kardinál Pietro Parolin, počas rannej svätej omše v Bazilike svätého Petra. Vo svojej homílii uvažoval nad identitou gardistu prostredníctvom biblického obrazu viniča. „Ja som vinič, vy ste ratolesti (Jn 15, 5). Pán nám ukazuje silné puto, ktoré nás s ním spája: je to životné puto. Ratolesť odrezaná od viniča totiž odumiera a stáva sa neužitočnou,“ pripomenul kardinál nastúpeným vojakom.
Kardinál Parolin ďalej regrútom povedal, že ich náročná služba si vyžaduje vnútorné „prerezávanie“, ktoré môže byť bolestivé, no zároveň oslobodzujúce. „Božia milosť postupne obrusuje pazúry nášho egoizmu a práve v tomto zmysle sme oslobodzovaní od seba samých, aby sme mohli prijať dobro dokonalej slobody,“ uviedol štátny sekretár s odkazom na modlitbu švajčiarskeho patróna svätého Mikuláša z Flüe.
Služba ako cesta k sebarealizácii
Podobne hovoril aj veliteľ zboru, plukovník Christoph Graf, ktorý zdôraznil, že v dnešnej spoločnosti sa pojem „slúžiť“ často vníma ako bremeno alebo prekážka osobného rozvoja. „Nepatrí azda k samotnej podstate človeka dať sa do služby druhým? Práve tým, že svoje talenty dávame k dispozícii ostatným, môžeme naplno realizovať sami seba,“ zdôraznil veliteľ pred rodinami gardistov a oficiálnymi hosťami.
Od Júlia II. k modernej bezpečnosti
História Pápežskej švajčiarskej gardy sa začala písať 22. januára 1506, keď do Ríma dorazil prvý kontingent 150 vojakov na žiadosť pápeža Júlia II. Najslávnejším a zároveň najtragickejším momentom dejín zboru zostáva spomínané vyplienenie Ríma v roku 1527, keď väčšina jednotky padla pri obrane Svätého Otca. Odvtedy garda nepretržite sprevádza dejiny pápežstva ako najstaršia nepretržite fungujúca armáda sveta.
V súčasnosti je zbor pod vedením plukovníka Grafa modernou bezpečnostnou jednotkou, ktorá zodpovedá za kontrolu vstupov do Vatikánu a Apoštolského paláca, zabezpečenie poriadku počas pápežských slávností a ochranu Kolégia kardinálov v čase uprázdneného Apoštolského stolca. Členovia zboru pochádzajú zo všetkých jazykových oblastí Švajčiarska, pričom v tohtoročnej skupine dominujú zástupcovia kantónov Valais, Ticino a Luzern.
Diplomatický rozmer osláv
Slávnostný deň podporila svojou prítomnosťou aj delegácia Švajčiarskej konfederácie vedená prezidentom Guy Parmelin. Toho dopoludnia prijal pápež Lev XIV. a následne rokoval s predstaviteľmi Vatikánu. Počas stretnutí ocenili „vernú a profesionálnu službu“ gardistov, ktorá tvorí živý most medzi Švajčiarskom a Svätou stolicou. Obe strany zároveň potvrdili vôľu spolupracovať na medzinárodnej úrovni pri podpore mieru vo svete.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia