Vatikán 5. mája (TK KBS) Nebola to štátna ani pastoračná návšteva, ale púť, ktorú Ján Pavol II. (1978 – 2005) podnikol začiatkom mája 2001 do Grécka, Sýrie a na Maltu. Pri príležitosti Svätého roku 2000 kráčal pontifex pred 25 rokmi po stopách Biblie – a tento formát mu otvoril ciele a prístupy, ktoré by mu v tomto politicky zamínovanom regióne inak boli sotva umožnené. Navštívil blízkovýchodný frontový štát s vtedy najhorúcejšou hranicou sveta: Golanskými výšinami. Podarilo sa mu vytvoriť ekumenické premostenie smerom k východným cirkvám.
A v Damasku 6. mája 2001 po prvýkrát vstúpil do modlitbového priestoru mešity. Hoci pápež už rok predtým navštívil Chrámovú horu v Jeruzaleme, nevstúpil tam do mešity Al-Aksá ani do Skalného dómu. Historická návšteva Umajjovskej mešity v Damasku, jedného z najnádhernejších islamských svätostánkov na svete, mala vytvoriť nový impulz v kresťansko-islamských vzťahoch.
V naliehavej výzve pápež vyzval obe náboženstvá k vzájomnému rešpektu a tolerancii. Vzťah medzi veriacimi mal určovať dialóg, nie konflikt; spolupráca, nie opozícia. Náboženstvo nesmie nikdy podnecovať alebo ospravedlňovať nenávisť a násilie.
S muftím pri relikvii hlavy svätého Jána
Napriek prísnym bezpečnostným opatreniam pôsobila návšteva v obrovskej stĺpovej stavbe uvoľnene. Sýrsky veľký mufti Ahmad Kuftárí, považovaný za otvoreného dialógu, ktorý mal vtedy 85 rokov (o päť viac ako pontifex), privítal svojho hosťa priateľsky. Ján Pavol II. sa s pomocou svojho sekretára vyzul. Spolu so šejkom – obaja opierajúc sa o palice – vstúpili do modlitebne, ktorá bola postavená na mieste Baziliky sv. Jána zbúranej v roku 706.
Cieľom bol pamätník Jána Krstiteľa. Pod malou kupolovitou stavbou sa uctieva relikvia hlavy muža, ktorého kresťania považujú za predchodcu Ježiša a ktorého moslimovia ctia ako proroka „Yahyu, syna Zachariášovho“. Na nádhernom nádvorí pod zlato-zelenou fasádou s vyobrazením raja potom pápež vyzval kresťanov a moslimov k spoločnému úsiliu za dobro ľudskej rodiny. Nemali by sa vnímať ako protivníci, ale ako partneri.
Tri cesty za dialógom v krátkom čase
Bola to už tretia náboženská cesta pontifika na prelome tisícročí. Rok predtým putoval na Mojžišovu horu na egyptskom Sinaji – a v Káhire pritom nadviazal nový kontakt s poprednou sunnitskou univerzitou Al-Azhar. O dva mesiace neskôr navštívil historické miesta Ježišovho pôsobenia vo Svätej zemi, od Jordánu cez Jeruzalem a Nazaret až po Betlehem – a vyzval politických oponentov na spravodlivé mierové riešenie.
V tretej etape teraz kráčal cestou apoštola Pavla, ktorý predniesol svoju najdôležitejšiu reč na aténskom Areopágu, pred bránami Damasku zažil svoje obrátenie a bol tam pokrstený, a napokon musel pre stroskotanie lode prezimovať na Malte.
Od historickej návštevy pápeža pred 25 rokmi sa koordináty na Blízkom východe posunuli. Jána Pavla II. vtedy privítal mladý prezident Baššár al-Asad, ktorý bol v tom čase považovaný za sľubného reformátora. Ten však priateľské privítanie pápeža spojil s ostrými útokmi proti Izraelu, čím vatikánsku diplomaciu priviedol do rozpakov. Asad je po 13 rokoch občianskej vojny už minulosťou. To platí aj pre niektoré slobody, ktoré kresťanská menšina pod jeho režimom požívala.
Nástupcovia pokračovali v ceste
Pohyb však nastal aj v zložitých kresťansko-islamských vzťahoch. V roku 2006 – päť rokov po návšteve mešity Jánom Pavlom II. – vyvolal regensburgský prejav pápeža Benedikta XVI. s historickým citátom o prorokovi Mohamedovi vlnu nepokojov v islamskom svete. Benedikt XVI. dokázal túto situáciu o pár mesiacov neskôr upokojiť rešpektujúcou návštevou Modrej mešity v Istanbule a priateľskými stretnutiami, hoci na incident sa úplne nezabudlo.
Potom však jeho nástupca pápež František v úzkom kontakte s káhirským veľkoimámom z Al-Azhar, Ahmedom Mohammedom al-Tajíbom, dosiahol prelom v kresťansko-islamských vzťahoch. Pri historickom stretnutí na Arabskom polostrove podpísali obaja v roku 2019 dokument „O ľudskom bratstve pre svetový mier a spoločné spolužitie“. V ňom vyzývajú k solidarite medzi všetkými ľuďmi a požadujú „rovnaké práva pre všetkých občanov krajiny, náboženskú slobodu a slobodu prejavu“.
O dva roky neskôr došlo v Bagdade k podobnému, hoci tichšiemu stretnutiu pápeža so šiitským veľkým ajatolláhom al-Sistáním. Prvá návšteva mešity pred 25 rokmi bola teda dôležitou etapou pre kresťansko-islamské vzťahy. Cesta k vzájomnosti a náboženskej slobode sa však vzhľadom na mnohé fundamentalistické prúdy zdá byť stále dlhá.
Zdroj: Kathpress, redakčne upravené